Žijeme v ére, kde sú technológie obrovskou výzvou pre demokraciu. Technologický pokrok a vývoj umelej inteligencie predstavujú v  autoritárskych režimoch silný nástroj kontroly. Mnohé z týchto pokrokov poskytnú autokratom nové spôsoby šírenia propagandy, či už interne alebo externe. Jednou z kľúčových technológií je automatický mikrotargeting, teda hodnotenie osobnosti užívateľa. Chce dosiahnuť,  aby sa obsah prispôsobil segmentom populácie na základe ich psychologických, demografických alebo behaviorálnych charakteristík. Ruská internetová výskumná agentúra údajne uskutočnila tento druh výskumu počas prezidentských volieb v USA v roku 2016. Zbierala údaje z Facebooku, aby vytvorila špecifické správy pre jednotlivých voličov, ktoré sa čiastočne opierali o rasu, etnicitu a identitu. Čím silnejší mikrotargeting je, tým ľahšie bude pre autokracie ovplyvňovať slobodný prejav a myslenie.

Prijatá smernica sa zameriava najmä na internetových gigantov ako Amazon alebo Google, pre ktorých je zber dát ich obchodným  modelom. Pri súčasných trendoch vytvárania vlastných platforiem a vlastných médií sa nová smernica rýchlo stane zastaralou a negatívne postihne dve skupiny, práve na ktorých by nám malo záležať: tvorcov a konzumentov obsahov.

Historik Niall Ferguson hovorí, že ho desí pokrok umelej inteligencie (AI), ktorý dospeje až do toho štádia, že originálny spravodajský príspevok a automatizovane vytvorená správa budú prakticky nerozoznateľné. Čo bude potom pravda? Akú silu budú mať mienkotvorné seriózne médiá? Prvotné úspešné experimentovanie s písaním článkov umelou inteligenciou ukazujú, že strojom generované obsahy už čoskoro budú bežnou realitou. Ani v tomto prípade však európski legislátori nepozerali dostatočne dopredu. Obsahy vytvorené umelou inteligenciou kompletne zmenia koncept autorských práv. Znova sa teda potvrdzuje, že čerstvo schválená smernica pozerá viac do minulosti a nereflektuje súčasné trendy, ktoré výrazne ovplyvnia nás všetkých: autorov aj spotrebiteľov.  

Zdá sa, že v mene zisku sme ochotní tieto riziká podceniť a vybrať sa dobrovoľne cestou k chaosu a neslobode. Internet nemá hranice, ako taký je priestorom globálnym. Súčasné streamovacie a predplatiteľské internetové platformy ukázali, že tvorba malých i veľkých autorov si môže nájsť svoje publikum relatívne jednoducho. Prečo poslanci ktorí  hlasovali za novú smernicu neprihliadali na existujúce inovatívne riešenia, ktoré sú efektívne a nevyžadajú tak robustnú európsku legislatívu?

Časť autorov a vydavatelia to ignorujú, pretože ich zaujíma odmena za ich autorstvo a prácu. Samozrejme, že na ňu majú nárok, ale nie za cenu straty slobody, ktorú budú filtrovať akési automatizované systémy či roboty, ktoré nikdy úplne nepochopia ľudskú reč, význam slobody slova či satiru ako obranný štít voči propagande a moci. Nefungovalo to v Nemecku ani Španielsku a nie je preto d​ô​vod si myslieť, že to bude fungovať na úrovni EÚ.  

Slovensko ako aj ostatné krajiny, ktoré dlhé roky existovali vo východnom bloku pod komunistickým režimom sú citlivejšie na ochranu slobody. My občania EÚ, zo štátov za bývalou Želenou oponou, máme vlastnú skúsenosť so životom v neslobode. Preto si viac uvedomujeme možné riziká, ako aj to, že sloboda nie je samozrejmosť. Chcem oceniť občiansku angažovanosť všetkých, ktorí sa ozývali k tejto téme. Je dobré, že zaznel ich  hlas - aj keď sa nám nepodarilo smernicu zastaviť.

Branislav Škripek

Poslanec Európskeho parlamentu za Slovensko