Ako Hitler a Horthy zakladali Slovenský štát

Ako Hitler a Horthy zakladali Slovenský štát

Slovenský štát, ktorý vznikol pred 80. rokmi 14. marca 1939 nebol výsledkom tisícročného úsilia národa o vlastný štát, ako tvrdia niektorí jeho uctievači, ale dôsledkom mnohoročných snáh maďarských nacionalistov a nemeckých nacistov o likvidáciu demokratického Československa a rozšírenie nimi ovládaného územia. „Tisovo“ Slovensko so silno okliešteným územím bolo vazalom Hitlerovho Nemecka. To spolu s ideológiou nacionálneho socializmu určilo jeho podobu.

Jedným z výsledkov 1. svetovej vojny bol vznik demokratického Československa. Podarilo sa to vďaka niekoľkoročnému úsilu viacerých Čechov a Slovákov na čele s Masarykom, Štefánikom a Benešom. (viac tu: https://www.postoj.sk/37476/oslobodenie-slovenska-ako-vznikla-csr)

Za prvých 10 rokov ČSR sa výrazne zlepšilo školstvo a vzdelanosť na Slovensku. Po prekonaní dôsledkov vojny sa zvýšila životná úroveň, a po nezhodách v prvých rokoch mala ČSR dobré vzťahy aj so Svätou stolicou. Aj Katolícka cirkev získala viac nezávislosti od štátu a lepšie podmienky na rozvoj než mala za Uhorska. (fakty tu: https://www.postoj.sk/37714/csr-a-cirkev-nadacia-christiana-proti-pravde-hlinkovi-aj-vatikanu

Napriek tomu, že kvalitou demokracie patrila ČSR k najlepším štátom, a národnostné menšiny mali dobré politické a kultúrne možnosti, maďarskí politici od začiatku usilovali o obnovenie svojej vlády na Slovensku.

Maďari a ČSR

Na mierovej konferencii, ktorá začala 18. 1.1919 vo Versailles za účasti 27 štátov, a ktorá trvala niekoľko mesiacov, predložila maďarská delegácia do podpisu zmluvy v Trianone vyše 4 000 strán dokumentov a žiadostí, ktorými sa snažili zabrániť „vytrhnutiu“ Slovenska z Uhorska, lebo „Slovákom bude najlepšie, keď zostanú pod vedením Maďarov, pretože títo predstavujú v Karpatskej kotline vysoko vyspelý element.“ Nárokovali si prinajmenšom celý Dunaj, Žitný ostrov, Nitru, Levice, Košice, Užhorod. Poslanec Hegedus v apríli povedal v parlamente : „Ak nám Dohoda vnúti nečestný mier (= zoberie Slovensko a iné územie), roznietime plamene iredenty, ktoré budú tak dlho horieť, dokiaľ nebudeme mať celé územie naspäť. Nevzdáme sa ani takého kúska zeme, ako je stôl mierovej konferencie.“

V júni 1919 určila Najvyššia rada mierovej konferencie definitívnu Československo – Maďarskú hranicu. 4. júna 1920 bola v Paríži pod patronátom víťazných mocností podpísaná Zmluva medzi ČSR a Maďarskom, v ktorej sa o.i. Maďarsko vzdáva nárokov na územia bývalej monarchie.

Maďarská menšina na Slovensku po počiatočnej nechuti bola pokojná, lebo videla, že ich životná úroveň je v ČSR vyššia ako v Uhorsku. Maďarská politika sa však stále riadila podľa slov, ktoré predniesol admirál Horthy, keď v novembri 1919 prevzal vládu : „naučili sme sa, že ináč treba hovoriť pre šíry svet, a ináč treba robiť u nás doma.“

Nemci a ČSR

Nemecko s R-U rozpútali I. svetovú vojnu aj s cieľom získať územia na východe. Po vojne poslanec za nemeckú stranu v čs. parlamente von Áuen R. Lodgman vyhlásil o mierových zmluvách ustanovujúcich ČSR: „Prehlasujeme slávnostne, že žiadny z (týchto) zákonov ako pre nás záväzný neuznávame.... Nikdy sa neustaneme domáhať sebaurčenia nášho národa..." Hitler v r. 1932, keď ešte nebol kancelárom Nemecka, prehlásil: „Českomoravský priestor bude kolonizovaný nemeckými roľníkmi. Česi budú vyvezení na Sibír, alebo Volyň. Musia opustiť strednú Európu." Po prevzatí vlády Hitlerom v r. 1933 začali z Nemecka utekať nemeckí demokraticky zmýšľajúci občania a Židia. (podobne ako sa utekalo z Ruska po komunistickej revolúcii) Mnohí z nich sa uchýlili v ČSR, kde našli slobodu a možnosť uplatniť sa. Nemci v ČSR založili ešte pred nástupom Hitlera k moci Nacionálne-socialistickú stranu Sudetských Nemcov, v r. 1935 premenovanú na Sudetonemeckú stranu. Jej činnosť zhodnotil K. Henlein v r. 1941: „V každom prípade je isté, že sa Sudetským Nemcom v priebehu niekoľkých rokov podarilo ohroziť vnútornú stabilitu ČSR tak dôkladne a skomplikovať natoľko, že sa stalo zrelé pre likvidáciu... to všetko sa stalo preto, že sudetskí Nemci sa stali nacionálsocialistickými." Vo voľbách v r. 1938 hlasovalo 86 % Nemcov v Sudetách za Henleinovu SdP.

To všetko napriek tomu, že Nemecká a maďarská menšina mali rovnaké občianske práva a kultúrne možnosti ako všetci občania. Nemci mali 3 vysoké a viac ako 60 stredných škôl, iné školy, divadlá, boli ministrami vlády ČSR, mali politické strany, úradovalo sa pre nich nemecky.

Začiatok agresie

Udalosti bezprostredne predchádzajúce vzniku 2. svetovej vojny ponúkajú podnes aktuálne a zanedbávané poučenie pre svetovú i slovenskú politiku.

12. 3.1938 Nacistické jednotky na falošný pozývací list podpísaný šéfom rakúskych nacistov obsadili Rakúsko a pripojili ho k Nemecku. (Aj sovietov k nám podobne v auguste 1968 pozvalo niekoľko komunistov)

Vlády V. Británie, Francúzska a Talianska po viacerých rokovaniach 30. 9. 1938 podpísali v Mníchove dohodu, ktorou vláde ČSR prikázali odovzdať Nemecku územia obývané Nemcami, naivne uveriac že tým uspokoja nároky diktátora. Po podpise predsedu britskej vlády N. Chamberlaina a predsedu francúzskej vlády E. Daladiera doma vítali davy ľudí a oslavovali za to, že zachránili mier. Poslanec britského parlamentu Winston Churchill však povedal: „Nech vie (anglický národ), že sme utrpeli porážku bez vojny a že nás budú jej dôsledky sprevádzať po dlhej ceste.“ „Vyberali ste si medzi vojnou a hanbou. Vybrali ste si hanbu, budete mať aj vojnu.“

Hitler dal už 21. 10. 1938 príkaz maršálovi Keitlovi príkaz, aby pripravil obsadenie zbytkov ČSR. Od mníchovského diktátu, až do konca II. svet. vojny zahynulo pri výsluchoch, na popraviskách, v boji a pri deportáciách 368 500 čs. občanov. Na nútených prácach v Nemecku bolo 570 000 osôb.

Boj o Slovensko

E. Beneš, ktorý sa aj s prispením Vatikánu stal v r. 1935 prezidentom, videl nebezpečie a v obave o celistvosť a bezpečnosť štátu odmietal autonómiu Slovenska. Nasledujúci vývoj dokázal, že tým chránil aj Slovensko a jeho obavy boli opodstatnené.

Maďarskí nacionalisti trvalo nespokojní s výsledkami Trianonu využili príležitosť. Maďarský premiér Štefan Csaky (pred r. 1938) povedal: „maďarská vláda, ktorá by sa nepripojila k útoku na Československo, bola by zmetená, každý kto by zaváhal v takomto okamžiku, musel by byť odstrelený." Keď sa Hitler, dostal k moci, prvým štátnikom ktorý ho navštívil bol predseda vlády Maďarska Gy. Gombos. Zhodli sa, že ČSR tvorí najväčšiu prekážku pri „budovaní" novej Európy, a preto ju treba vnútorne rozložiť. V roku 1936 navštívil A. Hitlera M. Horthy, hlava maďarského štátu a rozvíjal myšlienku útoku na ČSR s cieľom „odstránenia rakovinového nádoru zo srdca Európy"... „Som presvedčený, že naša nádej má svoje opodstatnenie, pretože skôr-neskôr dôjde k zásahu a naviac, za krátky čas by sme obsadili celé územie Slovenska".

Výsledkom ich spolupráce bola Viedenská arbitráž ( 2. 11.1938), ktorou pod záštitou Nemecka získalo Maďarsko vyše 10 000 km2 slovenského územia. (Z 279 obcí prisúdených Maďarsku malo 170 slovenskú väčšinu, a už predtým stratilo Slovensko Mníchovským diktátom Petržalku a Devín.) Stovky slovenských a českých rodín sa museli vysťahovať za opakovaných násilností a okrádania o majetok.

14. marec 1939

Pavol Čarnogurský, ktorý bol v r. 1938-45 poslancom snemu Slovenského štátu, v knihe „14. marec 1939“ píše ako Tiso referoval o svojej návšteve u Hitlera : „Hitler ... vo svojom priestore nestrpí ohnisko nepokojov. Tento priestor pre Ríšu siaha po Karpaty. … Tiso nám potom hrozivým hlasom, s červenými očami a zúfalým tónom opakoval Hitlerovu vetu: Ako protiopatrenie proti maďarským zámerom musíte urobiť len jedno: musíte vyhlásiť slovenskú štátnu samostatnosť, ale blitzschnell ! Po tomto nemeckom slove sa Tiso nadvihol a povedal nám :Všetko, čo mi Hitler, Ribbentrop a všetci Nemci hovorili, je závažné, ale nič proti tomu jedinému: blitzschnell! Teda nerozhodovať, lebo niet o čom rozhodovať. Otázka života a smrti je v tom, či ešte chytíme čas.“ Píše že myslenie poslancov bolo ovplyvnené aj dlhotrvajúcou hrozbou maďarského iredentizmu, a že „Každý z nás vedel, že odhlasovaním slovenskej štátnej samostatnosti sa staneme len nástrojom Hitlera, nie vyjadrovateľmi vôle národa.“ V takejto atmosfére bol 14.3. 1939 vyhlásený samostatný Slovenský štát, ktorý podnes mnohí národniari vyhlasujú za oslobodenie spod Čechov, ostrov pokoja, rozvoja a nezávislosti. Aj za kresťanský štát, napriek jeho kritike Vatikánom za porušovanie ľudských práv.

Menšie zlo Slovenský štát

Uvedené fakty dokazujú, že Slovenský štát 14.3.1939 nevznikol ako úspech úsilia slovenského národa, ani v snahe jeho predstaviteľov rozbiť ČSR. Bol výsledkom ťažkého rozhodovania a snahy pod hrubým nátlakom zachrániť Slovensko pred väčším zlom v podobe Maďarskej okupácie pod nemeckou záštitou.

„Nefalšujme históriu. Za bývalej Česko-Slovenskej republiky nikdy Slováci o štátnej samostatnosti nehovorili, ani za ňu nebojovali. V minulosti bol poctivý Slovák ten, ktorý za samostatný slovenský štát nepracoval, lebo každý bol presvedčený, že by takto národ prišiel do nešťastia." (J. Tiso, 1942)

Pre Hitlera bol SŠ prostriedkom na ovládnutie Európy. Na druhý deň po vyhlásení SŠ obsadili nacisti Čechy a Moravu, a ako „protektorát“ začlenili do Ríše.

Stalinovi komunisti a Hitlerovi nacionálni socialisti sa dohodli o rozdelení Európy a Poľska. (Pakt Molotov Ribbentrop, 23. 8.1939) Hitler už 2. 9. 1939 prikázal generálom: „Bombardovanie Varšavy, jej zničenie, postrieľanie inteligencie, šľachty a duchovenstva a všetkých možných nositeľov národného odporu proti Nemcom.“ Vypracovali Generalplan Osten, podľa ktorého „Slovania sú na to, aby pre nás pracovali. Pokiaľ ich nepotrebujeme môžu zomrieť. Zdravotná starostlivosť o nich je nežiadúca. Plodnosť Slovanov je nežiadúca. Ich vzdelanie nebezpečné. Preto stačí, keď budú vedieť počítať do sto."

Ochranná zmluva s Nemeckom

23. marca 1939 podpísala slovenská vláda tzv. Ochrannú zmluvu, ktorá ju zaväzovala koordinovať svoju politiku so záujmami a potrebami Nemecka. V septembri 1939 sa Slovenská republika zúčastnila ťaženia proti Poľsku, v r. 1941 zasa nemeckého útoku na ZSSR, vyhlásila vojnu USA a Veľkej Británii.

Slovenské noviny a predstavitelia štátu odvtedy s nadšením oslavovali všetky vojenské úspechy nacistov, vrátane napr. obsadenia Paríža, a pochvaľovali si slovenskú účasť na budovaní novej Európy pod vedením Hitlera.

V zmysle Ochrannej zmluvy boli na území „suverénneho“ Slovenského štátu v priestore medzi hranicou s Moravou a Váhom rozmiestnené nemecké vojenské posádky, ktoré ho kontrolovali.

O 10 dní po vyhlásení Slovenského štátu obsadili Maďari nad rámec Viedenskej arbitráže ešte Sobranecký a Michalovský okres. 24. 3.1939 bombardovali letisko pri Spišskej Novej Vsi. Nemecko pri týchto útokoch, ktoré priniesli obete na životoch i škody na majetku napriek Ochrannej zmluve neposkytlo Slovensku vojenskú ani diplomatickú pomoc. Podobne získalo Maďarsko územia v Rumunsku a Juhoslávii.

Zakrátko sa dostalo asi 60 % slovenského priemyslu do nemeckých rúk. Začali tu platiť norimberské rasové zákony, na základe ktorých boli desiatky tisíc ľudí obratých o majetok a základné ľudské práva, násilne rozbité rodiny a vyvezené za hranice. To kritizovali naši biskupi aj Svätá stolica. Štátny dlh Slovenska v prepočte na obyvateľa vzrástol z 12 Ks roku 1939 na 3700 Ks koncom vojny.

ČSR a územie Slovenska

„Proslovenskí“ historici, ktorí chvália Slovenský štát a žalostia nad tým, že sa po vojne obnovilo Československo takmer nikdy neuvádzajú jeho mapu, aby si čitatelia neuvedmili podstatné súvislosti. Aby nevideli, že územie Slovenského štátu bolo o 20 % oklieštené oproti stavu za ČSR, že v ňom neboli napríklad Košice, Sobrance, Trebišov, Rimavská Sobota, Komárno, Nové Zámky, Dunajská Streda, Pertžalka a väčšina Žitného ostrova s najlepšou pôdou a zdrojmi pitnej vody.

Po Mníchove prezident Beneš 5. 10. 38 odstúpil a 22. 0. odletel do Londýna. V r. 1940 vytvoril č-s exilovú reprezentáciu, ktorú Británia uznala 21. 6.1940. Postupne ju uznali ďalšie štáty, a mnohí Česi a Slováci bojovli na strane spojencov proti Hitlerovmu Nemecku. Preto, a aj kvôli SNP bolo Slovensko ako súčasť ČSR po vojne členom víťaznej koalície a nie porazeným spojencom nacistického Nemecka. (Právnu kontinuitu predmníchovskej ČSR počas vojny uznával aj Vatikán.) Vďaka tomu, a anulovaniu Mníchovskej dohody a následných aktov nemeckej agresie sa Slovensku vrátilo pôvodné územie s prídavkom pri Bratislave. Na tomto území je dnes aj naša najväčšia vodná elektráreň Gabčíkovo.

Niektorí Maďari sa podnes nevedia zmieriť s tým, ako im bolo pod+a ich interpretácie v Trianone "ukradnuté Horné Uhorsko" = Slovensko.

Strom poznať po ovocí

Slovenský štát vznikol paradoxne na 2. výročie vydania encykliky Pia XI. proti nacizmu Mit brennender Sorge. Nebol to štát „klérofašistický“ ako hlása komunistická propaganda, ani skvelý katolícky, ako tvrdia naši nacionalisti. Jeho ideológia mala najbližšie k národnému socializmu. Jasne to povedal aj predseda vlády Tuka, keď odmietol demarš Svätej stolice kritizujúci politiku SŠ v oblasti ľudských práv. (fakty tu: http://www.postoj.sk/13501/slovensky-stat-nebol-klerofasisticky-ale-narodno-socialisticky

V roku 1937 vydal pápež aj encykliku proti komunizmu, a odvtedy viacerí pápeži až po Benedikta XVI. obidva tieto režimy a ideológie jasne a jednoznačne odsúdili. Boj proti komunizmu bol jeden z hlavných argumentov, ktorým J. Tiso obhajoval účasť SŠ na vojne po boku Hitlera. Komunisti zas majú hlavnú vinu na tom, že tisa po vojne popravili. (fakty tu: https://www.postoj.sk/23176/ako-slovenski-nacionalisti-zradzaju-odkaz-prezidenta-tisa

„Proslovenskí“ historici a nekritickí obdivovatelia Slovenského štátu, pripisujú všetko zlé čo sa tu po vojne dialo vrátane komunistickej diktatúry Benešovi, Čechom, Prahe. Neberú do úvahy vplyv Stalinovej Moskvy, ktorá pomohla nastoliť komunistický režim vo všetkých štátoch, ktoré oslobodila Červená armáda. Zamlčiavajú, že vo voľbách v r. 1946 získali komunisti na Slovensku vyše 30 % hlasov, len o 4 % menej ako na Morave a o necelých 13 % menej ako v Čechách. Zamlčiavajú že Husákovi komunisti už cez vojnu chceli „samostatné“ Slovensko pripojiť k Stalinovmu Sovietskemu Zväzu. Aj že „Pražské jaro“ umožnilo vznik federácie a v rámci demokratizácie aj obnovu Gréckokatoíckej cirkvi, a G. Husák stál na čele komunistickej „normalizácie“ po okupácii Československa 21. augusta 1968.

Po páde komunistickej diktatúry v novembri 1989 sa na Slovensku spojili bývalí komunisti a nacionalisti, a pod vedením V. Mečiara kládli ideové, právne, politické základy Slovenskej republiky. Mečiarovým nástupcom a pokračovateľom je R. Fico. Podobne ako vojnový Slovenský štát a komunistická diktatúra, aj naša súčasná Slovenská republika nesie pečať toho, kto, ako a na akých ideologických a morálnych hodnotách ju zakladal.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo