Svetlo, ktorým je Kristus

Svetlo, ktorým je Kristus

2. februára je sviatok Obetovania Pána. Evanjeliový úryvok (Lk 2,22-40) prostredníctvom slov staručkého Simeona odhaľuje skutočnú identitu narodeného dieťaťa. Je to Mesiáš, ktorý prináša spásu všetkým ľuďom.

Simeon pri obetovaní hovorí o Kristovi ako o znamení, ktorému budú protirečiť, a jeho matke predpovedá meč bolesti, ktorý prenikne jej dušu. Lukáš tým anticipuje príbehy o Ježišovom umučení a smrti. Plné pochopenie Ježišovho posolstva je možné iba vo svetle pašiových príbehov. 

Posvätná atmosféra

Udalosť sa odohráva na najsvätejšom mieste židovského náboženstva – v jeruzalemskom chráme. Úryvok otvárajú tri odvolávky na predpisy Svätého písma. Proroctvo nad Ježišom a jeho matkou vyriekne nábožný a spravodlivý muž Simeon. Lukáš pri jeho osobe až trikrát výslovne zdôrazní pôsobenie Ducha Svätého, ktorý na ňom spočinul, zjavil mu prísľub o Mesiášovi a viedol ho do chrámu (porov. Lk 2,25-27). Preto aj slová jeho chválospevu sú vyslovené z vnuknutia Ducha Svätého. Na Simeonove slová nadviaže Anna, o ktorej evanjelista hovorí, že žila v chráme zasväteným životom. Evanjelista jej dáva titul „prorokyňa,“ čo je taktiež odkaz na pôsobenie Božieho Ducha. Aj ona rovnako velebí Boha. Úryvok obetovania v chráme má teda veľmi slávnostný charakter, pretože sa sústredí na výnimočné dieťa, ktorého zázračným spôsobom porodila jeho matka. Posolstvo úryvku spočíva v predstavení Ježiša Krista ako Spasiteľa nielen izraelského národa, ktorého sa stal súčasťou, ale v jeho osobe je spása ponúknutá všetkým národom.

Poslušnosť Pánovmu zákonu

V niektorých môže vzniknúť nedorozumenie, že prečo Panna Mária, ktorá podľa náuky Katolíckej cirkvi bola počatá bez poškvrny dedičného hriechu a nemala ani žiaden osobný hriech, by sa mala očisťovať a priniesť obetu za hriech. V prvom rade treba správne rozumieť, že keď sa hovorí o „očisťovaní“, nemá sa na mysli ani morálna ani telesná nečistota, ale obradná nečistota. Pritom často ide o „nečistotu“, ktorej sa človek nemôže vyhnúť. Napríklad obradnú nečistotu spôsoboval dotyk s mŕtvym telom, ktorý však bol pre najbližších nevyhnutný pri pohrebe. Podobne obradnú nečistotu spôsobovala žene menštruácia, hoci ide o prirodzený cyklus v jej tele, alebo pôrod dieťaťa, ktorý je požehnaním.

Posolstvo úryvku spočíva v predstavení Ježiša Krista ako Spasiteľa nielen židovského národa, ktorého sa stal súčasťou, ale v jeho osobe je spása ponúknutá všetkým národom. Zdieľať

Pre ukončenie obradnej nečistoty bolo potrebné zdržať sa na istú dobu účasti na kulte v chráme alebo v synagóge. Obradná nečistota teda nie je hriechom. Napokon aj samotný Ježiš sa podrobil Mojžišovmu zákonu. Je to vyjadrenie skutočnosti, že sa narodil do židovského náboženstva. Rešpektoval jeho predpisy a zákony, ktoré neprišiel zrušiť, ale naplniť. Evanjelista kladie pred nás svätých manželov Jozefa  Márie ako vzor poslušnosti, ktorá sa uskutočňuje v plnení Božích prikázaní.

Meč bolesti

Starokresťanská tradícia v slovách Simeona o meči bolesti, ktorý prenikne dušu Ježišovej matky Márie, videla jej účasť na utrpení svojho Syna, keď stála pod krížom. Evanjelista zdôrazňuje, že Simeon sa osobitne obrátil na Máriu (Jozefa nespomína). Zo strany Simeona teda išlo o prorocké slová, pri ktorých nejde ani tak o fyzickú bolesť matky, ktorá vidí trpieť svojho syna, ale o jej rozhodnutie, ktoré prijala pri anjelovom zvestovaní a od okamihu vtelenia bola úzko spojená so životom svojho Syna.

Byť Ježišovým učeníkom vyžaduje aj od nás, aby sme sa neraz odddelili od zmýšľania tejto doby. Zdieľať

Predsa je tu však námietka. Scénu s Máriou a milovaným učeníkom pri Ježišovom kríži má iba Jánovo evanjelium, kým túto udalosť prináša Lukášovo evanjelium. Preto k starokresťanskej tradícii ponúkam ešte jeden pohľad. Pre Lukáša meč nie je symbolom bolesti, ale rozdelenia, aby vyšlo najavo ľudské zmýšľanie, tzn. postoj ľudí k Ježišovmu posolstvu: Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie.Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.“ (Lk 12,51-52) Mária sa stala Ježišovou učeníčkou, ktorá spoznávala Božiu vôľu počas celého svojho života a uskutočňovala ju. To však znamenalo oddeliť sa od tých, ktorí ho neprijali. Byť Ježišovým učeníkom vyžaduje aj od nás, aby sme sa neraz odddelili od zmýšľania tejto doby. V Márii sa naplnilo to, čo Ježiš hovorí v podobenstve o rozsievačovi, ktoré je obrazom jeho samotného. Tí, ktorí prijímajú jeho náuku, to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu.“ (Lk 8,15) Platí to aj pre Máriu, ktorej srdce je dobré a šľachetné a o ktorej Lukáš až dvakrát prízvukuje, že zachovávala všetky udalosti vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2,19 a 2,51).

Slávnostný chválospev

Simeonov chválospev začína príslovkou „teraz“, čím sa zdôrazňuje, že v Ježišovom narodení sa už začína realizovať záchrana človeka. Niekto môže Simeonovo vyjadrenie „prepustíš svojho služobníka“ chápať v zmysle „už môžem pokojne zomrieť“. Ponúkam však aj iné vysvetlenie. Simeon je prorockou postavou, ktorá doteraz čakala – bdela, až kým sa nenaplnia Pánove prisľúbenia. Teraz sa končí obdobie Starého zákona, čas čakania. Starozákonné bdenie – vigília, už nie je viac potrebná, lebo prichádza nový deň – Svetlo, ktorým je Mesiáš. Aj to vyjadruje požehnanie a procesia so sviečkami, ktorá sa koná v našich kostoloch na tento sviatok. 

Chválospev zdôrazňuje dva rozmery príchodu Božieho Syna na tento svet: 1. naplnenie prisľúbení daných židovskému národu; 2. osvietenie pohanov.

Starozákonné bdenie – vigília, už nie je viac potrebná, lebo prichádza nový deň – Svetlo, ktorým je Mesiáš. Aj to vyjadruje požehnanie a procesia so sviečkami, ktorá sa koná v našich kostoloch na tento sviatok.  Zdieľať

Simeonove slová obsahujú myšlienku vykúpenia a spásy, čo je kľúčový pojem náboženskej reči. Byť spasený znamená v Svätom písme byť zachránený z nejakého nebezpečenstva, v ktorom človekovi hrozila záhuba. Môže ísť o význam v prirodzenej rovine: pred nepriateľom, nespravodlivosťou, útlakom, ale aj chorobou, ohrozením života a pod. Postupne však slová „spasiť, vykúpiť“ dostali v Svätom písme duchovný význam, tzn. záchrany pred otroctvom hriechu, pred opantaním zlobou. Záchranný akt spočíva v oslobodení, ochrane, udelení pokoja. Spása smeruje k životu v slobode Božích detí, v plnení Božej vôle. Narodenie Ježiša  Krista je Božou záchrannou operáciou pre človeka. Preto starec Simeon označuje Krista ako Spasiteľa, ktorý prišiel na tento svet aj pre nás. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo