Stoštyridsaťštyritisíc sa nedá spočítať

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Stoštyridsaťštyritisíc sa nedá spočítať

Minikomentár k textu z Knihy Zjavenia, ktorý sa číta na slávnosť Všetkých svätých v rímskokatolíckej liturgii svätej omše

Ja, Ján, videl som vystupovať od východu slnka iného anjela, ktorý mal pečať živého Boha a mohutným hlasom zvolal na štyroch anjelov, ktorí dostali moc škodiť zemi a moru: „Neškoďte zemi ani moru ani stromom, kým neoznačíme na čele služobníkov nášho Boha!“ A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela. [...] Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov. Stáli pred trónom a pred Baránkom, oblečení do bieleho rúcha, v rukách mali palmy a mohutným hlasom volali: „Spása nášmu Bohu, ktorý sedí na tróne, a Baránkovi!“ (Zjv 7,2-4.9-10) Zdieľať

Scéna piatich anjelov – štyria na štyroch uhloch zeme, a jeden označuje Božích služobníkov pečaťou – je súčasťou rozlomenia šiestej zo siedmych pečatí knihy, alebo lepšie povedané zvitku, ktorý bol popísaný znútra i zvonka (5,1). Len Baránok bol hodný vziať tento zvitok z ruky Sediaceho na tróne a otvoriť jeho sedem pečatí (5.9). Štyri uhly zeme so štyrmi vetrami predstavujú celý svet. Anjeli majú v rukách ničivú silu vetrov, ktorú nateraz majú zadržať. Najprv musí prísť anjel s pečaťou živého Boha, aby označil Božích služobníkov.

"A počul som počet označených: stoštyridsaťštyritisíc označených zo všetkých kmeňov synov Izraela." Zdieľať

Označenie pečaťou má dvojaký význam. Na jednej strane je znakom príslušnosti. Zo staroveku je známy zvyk označovať pečaťou napríklad zvieratá alebo otrokov, aby bolo zjavné komu patria. Na strane druhej, je to znak ochrany. Tento význam môžeme dobre vnímať v Starom zákone. Veraje dverí Izraelitov mali byť označené krvou baránka, aby boli ochránení pred smrťou, ktorú rozsieval anjel smrti, keď prechádzal Egyptom (Ex 12,21-30). Rovnako, z Knihy proroka Ezechiela poznáme prípad, keď na ochranu pred vyhubením mali byť označení znakom tau tí Jeruzalemčania, ktorí sa neprevinili modloslužbou (Ez 9,1-11). Tak je tomu aj v tejto stati zo Zjavenia: Boží služobníci majú byť označení na čele, tak bude jasne zjavné komu patria a zároveň budú ochránení pred ničením, ktoré má prísť.

Označenie samotné sa neopisuje, čo navodzuje dojem jeho rýchleho a jasného priebehu. Prekvapuje obrovské číslo označených: doslova stoštyridsaťštyri tisícok označených z kmeňov Izraela. Číslo je symbolické a vzniká súčtom počtu označených z každého kmeňa Izraela. Vo veršoch, ktoré liturgia vynecháva (vv. 5-8) sa bližšie vysvetľuje počet označených. V každom z dvanástich kmeňov je označených doslova dvanásť tisícok, a tak dvanásť krát dvanásť tisícok je stoštyridsaťštyri tisícok. Číslo je tak symbolom dokonalosti – aj nebeský Jeruzalem bude mať hradby dlhé stoštyridsaťštyri lakťov a bude mať dvanásť brán na dvanástich základných kameňoch (21,12-14.17). Vyjadruje sa tak jednak dokonalosť označených a dokonalosť ich počtu.

Z pohľadu nepočetných prvotných cirkví, pre ktoré je text určený, vyznieva toto veľké množstvo veľmi optimisticky. A naozaj, kým označovanie sa deje na zemi, hneď nato sme prenesení do neba, kde sa už hovorí o veľkom zástupe, ktorý nik nemohol spočítať. Nejedná sa tu o iný zástup ako o tých, ktorý boli označení pečaťou. Tam, v pozemskej rovine, sa ich počet vyjadroval cez počet kmeňov Izraela.

Totiž o samotnom Baránkovi sa najprv hovorí ako o Levovi z Júdovho kmeňa (5,5). To čo identifikuje tohto Leva s Baránkom je práve moc otvoriť pečate zvitku. O tomto Levovi z Júdovho kmeňa, ktorý je zároveň mesiášskou postavou, sa v tom istom verši hovorí: „on otvorí knihu a jej sedem pečatí“ (5,5). Baránok, ktorý je hoden otvoriť pečate teda pochádza z Júdovho kmeňa a vyratúvanie počtu označených v jednotlivých kmeňoch sa začína práve kmeňom Júdu, hoci ten nebol prvorodeným Izraelovým synom. Ide tu teda o nový, mesiášsky zástup, ktorý nasleduje „baránka kamkoľvek ide“ (14,4).

"Potom som videl; a hľa, veľký zástup, ktorý nik nemohol spočítať, zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov." Zdieľať

V nebeskej rovine sa tento zástup stáva nespočítateľným zástupom „zo všetkých národov, kmeňov, plemien a jazykov“ (7,9). Do tohto nespočítateľného zástupu je teda pozvaný každý a nemusí sa báť, že tam pre neho nebude miesto, ak bude stáť o označenie pečaťou nášho Boha.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo