Bolestivý pád z materskej na rodičovskú dovolenku

Bolestivý pád z materskej na rodičovskú dovolenku

Aké zmeny materského a rodičovského príspevku by najviac pomohli rodinám.

S blížiacimi voľbami sa opäť otvára aj otázka, ako by štát mohol viac podporiť rodiny s malými deťmi. Aj tu sa však dajú spraviť chyby, preto je dobré hľadať také riešenia, ktoré pomôžu, ale súčasne budú mať čo najmenej negatívnych dosahov.

Pre rodiny je najväčším problémom prepad príjmu pri prechode z materskej na rodičovskú dovolenku. Prepad je to naozaj obrovský, ak matka pred nastúpením na materskú dovolenku mala nadštandardnú mzdu. Pri 31-dňovom mesiaci je maximálna výška materského v roku 2018 až 1 394,30 eura mesačne, pri 30-dňovom 1 349,30 eura mesačne. Podľa informácií zo Sociálnej poisťovne priemerná výška materského k 30. 9. 2018 predstavovala 644,53 eura (u mužov v priemere 835,89 eura a u žien 607,03 eura).

Po nástupe na rodičovskú dovolenku má však matka nárok na rodičovský príspevok len vo výške 214,70 eura mesačne. To predstavuje v priemere prepad na tretinu príjmu. Pri maximálnych materských je to prepad na menej ako šestinu materského.

Prechod z materského na rodičovský príspevok teda vyzerá takto:

Sociálne zabezpečenie rodiny v čase poberania materského je dnes dostatočne vysoké (možno až príliš). Skutočný problém predstavuje prudký pád dole pri nástupe na rodičovskú dovolenku. A to rodinu čaká ďalšieho 2,5 roka s týmto príjmom matky, pričom splátky hypotéky ani mnohé výdavky sa na obdobie rodičovskej dovolenky prerušiť nedajú.

Základnou otázkou je, ako tento prepad zmierniť.

Predlžovanie materskej nie je dobrý nápad

Jedným z návrhov je predĺžiť dobu poberania materskej. Tento návrh sa objavil u viacerých opozičných strán a nedávno sa k tejto téme vyjadril aj minister práce Richter. V súčasnosti je dĺžka materskej u vydatých žien 34 týždňov. „Ja by som privítal aj 52,“ povedal minister práce, pričom jeho vyjadrenie pripomínalo skôr želanie žičlivého muža než reálny plán.

Predlžovanie materskej však podľa mňa nie je vhodné riešenie, a to z viacerých dôvodov.

Prepad príjmu pri prechode z materskej na rodičovskú dovolenku sa tým nezníži ani o cent, iba sa oddiali.

Ak sa má zvyšovať podpora rodín s malými deťmi, je potrebné sústrediť sa skôr na čas po skončení materskej. Toto je totiž obdobie, keď by zvýšenie podpory zo strany štátu rodiny ocenili najviac.

Odďaľovanie prepadu príjmu do vyššieho veku dieťaťa zvyšuje riziko odloženia dieťaťa do jaslí. Zdieľať

Najhoršie však je, že odďaľovanie prepadu príjmu do vyššieho veku dieťaťa zvyšuje riziko odloženia dieťaťa do jaslí. Ak rodina prechádza prepadom príjmu vo veku pol roka dieťaťa, rodičom nenapadne dať dieťa do jaslí. No čím neskôr tento prepad nastane a čím väčší bude, tým viac budú rodičia uvažovať o jasliach, čo rozhodne nie je v najlepšom záujme dieťaťa. Dieťa potrebuje byť pri mame, až kým nie je dostatočne psychicky zrelé, aby odtrhnutie od matky nenarušilo jeho bezpečnú vzťahovú väzbu, ktorá sa v tomto čase vytvára a upevňuje. Spravidla je na takúto zmenu pripravené práve okolo tretieho roku života (niekedy trochu skôr, no niekedy aj dosť neskôr).

Vhodnejšou formou podpory mladých rodín sa preto javí byť zvýšenie finančnej pomoci po skončení materskej dovolenky. Tu je ukážka dvoch modelov, ako by vyzeral prepad príjmu pri predĺžení poberania priemerného materského na 52 týždňov, v porovnaní s tým, keby sa rovnaká suma peňazí z nemocenského poistenia použila v plnej výške* na navýšenie príjmu počas rodičovskej dovolenky. Pri priemernom materskom by šlo o navýšenie 89 eur mesačne, teda z 215 eur na 304 eur.  

Možnosti zvýšenia príjmu na rodičovskej dovolenke

Ako najjednoduchšie riešenie zvýšenia príjmu na rodičovskej dovolenke sa ponúka zvýšenie rodičovského príspevku. Lenže v dnešnej dobe ide o paušálnu dávku, na ktorú majú rovnaký nárok matky, ktoré pracovali, aj matky, ktoré nepracovali. A to je problém, ktorý to celé komplikuje. Na Slovensku existuje skupina občanov, ktorá má ekonomické štandardy nastavené výrazne nižšie ako väčšinová spoločnosť (celkovo sa ekonomicky správa inak – odmieta vynakladať výdavky na bývanie, spotrebu energií a pod.). Aj relatívne nízky príjem od štátu im (v ich životnom štandarde) stačí na to, aby sa neusilovali zháňať obživu prácou. A to je veľmi zlý systém, ktorý škodí jednak celej spoločnosti, ale najmä danej (poväčšine rómskej) komunite. Pretože pre človeka je dobré, keď pracuje. Iste, len pre existenciu výnimočných situácií by sme nemali zavrhovať pravidlá, ktoré sú všeobecne dobré. No súčasne platí, že ak môžeme želaný cieľ dosiahnuť bez negatívnych vplyvov, treba sa o to pokúsiť.

Jednou z takýchto možností sa javí odstupňovanie výšky rodičovského príspevku v závislosti od toho, či matka pred nástupom na materskú dovolenku pracovala alebo nie. Tak to bolo do roku 2010 (ako na to minulý týždeň upozornil minister Richter) a dnes o tomto modeli hovorí najmä Richard Sulík. Lenže nedostatkom tohto modelu je, že nedáva veľký priestor na odstupňovanie výšky príspevku v závislosti od výšky príjmu. Aj do roku 2010 boli len dve hranice rodičovského príspevku – vyšší pre matky, ktoré pracovali, a nižší pre matky, ktoré nepracovali.

„Malé materské“

Najlepším modelom by bolo poberanie rodičovského príspevku a súčasne aj platby zo Sociálnej poisťovne, ktorú by dostávali len poistené matky. Túto novú formu platby nazvime pracovne „malé materské“.

Mohlo by to fungovať tak, že po skončení 34 týždňovej materskej dovolenky by mamička nastúpila na rodičovskú dovolenku, počas ktorej by dostávala paušálny rodičovský príspevok (štátnu dávku) a k nej aj platbu zo Sociálnej poisťovne, ktorá by odrážala výšku jej predchádzajúcej mzdy. Čím vyššiu mzdu pred materskou mala, tým vyššie by bolo aj malé materské; a čo je dôležité, tým menší by bol prepad jej príjmu pri prechode z materskej na rodičovskú dovolenku. Ak matka nemala nárok na materské, nemala by nárok ani na „malé materské“.

Čo by bolo ideálne

Myslím si však, že najlepší model by bol taký, keby matka od nástupu na materskú dovolenku až do skončenia rodičovskej dovolenky dostávala po celé obdobie troch rokov rovnaký príjem. Tým by nevznikali žiadne prepady v príjme, ktoré by predstavovali psychologický, ale aj ekonomický skok, kvôli ktorému by sa rodiny cítili byť tlačené odložiť dieťa do jaslí. Tento príjem by pozostával z paušálnej štátnej dávky, ku ktorej by nemocensky poistené mamičky dostávali ďalší príjem zo Sociálnej poisťovne, ktorý by sa odvíjal od ich predchádzajúceho príjmu.

Najlepší model by bol taký, keby matka od nástupu na materskú do skončenia rodičovskej dovolenky dostávala po celé obdobie troch rokov rovnaký príjem Zdieľať

Keď už sme pri ideáloch, veľmi vhodné sa javí aj zavedenie materského pre študujúce mamičky. Ide o ženy, ktoré síce nemajú príjem, no nemožno celkom povedať, že by nepracovali. Ich práca spočíva v tom, že sa pripravujú na povolanie, v ktorom budú potrebovať určité vzdelanie. Nárok na aspoň základnú výšku materského by im uľahčil život a možno by mal aj pozitívny dosah na pôrodnosť. Aktuálne sa tejto téme venuje poslankyňa Anna Verešová, ktorá navrhuje výrazné zlacnenie dobrovoľného nemocenského poistenia pre študentky.

Ďalší dôležitý fakt je, že dnes rodiny dostanú od štátu menej, keď sa matka osobne stará o dieťa (214,70 eura), ako keď dá dieťa do jaslí (max. 280 eur). Osobnú starostlivosť matky si štát cení na mínus 65,30 eura, čo je absurdné. A absurdné je aj to, že štát je ochotný prispievať oveľa viac na nehumánne jasle ako napríklad starému rodičovi (41,10 eura), ktorý sa o dieťa stará. V celom systéme sociálnej pomoci sa presadzuje princíp deinštitucionalizácie, akurát v prípade starostlivosti o malé deti platí presný opak!

Akýmsi moderným trendom sa stáva aj to, aby sa rodičia na materskej alebo rodičovskej dovolenke striedali. Niektoré krajiny dokonca podmieňujú poberanie časti dávok práve takouto zmenou, lebo chcú dosiahnuť väčšiu genderovú rovnosť. Toto je jedna z mnohých ukážok, ako gender ideológia škodí záujmom a dobru ľudí – v tomto prípade najmä detí. Počas prvých rokov života je pre dieťa veľmi dôležitá stabilita prostredia vrátane stability osôb, ktoré sa o dieťa starajú. U novorodencov to platí totálne, zvlášť ak mamička dieťa dojčí. Genderistické poňatie rovnosti (v zmysle rovnakosti) by nemalo prevýšiť nad najlepším záujmom dieťaťa.

A napokon, symbolické, no výstižné by bolo aj premenovanie materskej a rodičovskej „dovolenky“ na materskú a rodičovskú starostlivosť alebo iný vhodný výraz, podobne ako to navrhli v Čechách.

Záver

Mať deti a vychovávať ich je na nezaplatenie. Ľudia a kultúry, ktoré videli zmysel života, túto funkciu vždy zabezpečovali aj bez peňazí od štátu.

Mať deti a vychovávať ich je na nezaplatenie. Ľudia a kultúry, ktoré videli zmysel života, túto funkciu vždy zabezpečovali aj bez peňazí od štátu. Zdieľať

No je v niečom logické, ak sa spoločnosť (štát) snaží pomôcť rodinám, ktoré majú výpadok príjmu v čase starostlivosti o malé deti. Mať deti je totiž službou pre celú spoločnosť. Bolo by však chybou, aby diskusia o pomoci rodinám prerástla do roviny, že ak štát rodičom za deti „nezaplatí“, tak sa ich ani neoplatí mať.

Ak teda náš štát podporuje rodiny s malými deťmi, dokonca zvažuje, že túto podporu ešte posilní, mal by to robiť premyslene. Jeden z cieľov, ktorý by mal sledovať, je udržanie stability rodiny, konkrétne pomôcť tomu, aby deti mohli zostať pri mame aspoň do veku troch rokov. Štát by nemal rodiny finančne motivovať, aby svoje deti odkladali do jaslí (čo Slovensko, žiaľ, robí). A tiež by nemal vytvárať prudké prepady vo výške poskytnutej pomoci počas prvých troch rokov života dieťaťa, pretože čím je prepad väčší a čím neskôr príde, tým väčší tlak to vytvára na rodiny, aby dieťa dali do jaslí. V našej súčasnej situácii je veľkou výzvou práve zníženie priepasti v príjme rodín pri prechode z materskej na rodičovskú dovolenku.

 

Patrik Daniška

Inštitút pre ľudské práva a rodinnú politiku, o. z. (www.hfi.sk)

 

Ilustračné foto: Freepik

* Výpočet vychádza z toho, že počas rodičovskej dovolenky by sa vyplatila rovnaká suma, aká by bola vyplatená zo Sociálnej poisťovne počas predĺženej doby materskej dovolenky. Ak by sme za základ brali len sumu vyplatenú Sociálnou poisťovňou mínus sumu rodičovského príspevku (ktorý by sa v čase predĺženej materskej nevyplácal), príslušné navýšenie počas rodičovskej dovolenky by pri priemernej výške materského vyšlo približne na 59 eur.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo