Víťazný Február mohol prísť o desaťročie skôr

Stalin plánoval boľševické revolúcie už počas sudetskej krízy

Dosť neskoro sa mi dostala do rúk kniha amerického historika českého pôvodu Igora Lukeša, ktorá bude mať čoskoro už dvadsať rokov. No oplatí sa prečítať si ju aj s oneskorením. Hlavne ak sledujeme udalosti okolo Mníchovskej dohody, ktorej 80. výročie si pripomíname 29. až 30. októbra.

Českí a slovenskí komunisti, lepšie povedané ich sovietski velitelia, hrali v osudových dňoch  Československa významnú úlohu. A možno nechýbalo veľa a pokus o boľševický prevrat by prišiel už desať rokov pred Víťazným Februárom – ako neskôr poplatné dejiny nazvali uchopenie moci komunistami v roku 1948.

Ešte na konci augusta 1938 pricestoval v utajení z Moskvy do Prahy zástupca Komunistickej internacionály Andrej Ždanov. Ako píše historik Lukeš, okrem československého vedenia komunistov sa stretol aj s predstaviteľmi britskej a francúzskej komunistickej strany Harrym Pollittom a Marcelom Cachinom. Niesol posolstvo z Moskvy ako postupovať ďalej.

Treba spresniť, že to nebolo posolstvo, ale skôr nariadenie. Vtedajšie komunistické strany v Európe neboli samostatnými subjektmi. Boli iba národnými odnožami Komunistickej internacionály a podliehali jej príkazom. Šéf československých komunistov počúval rozkazy z Moskvy na slovo.

A akým posolstvom prišiel Stalinov pobočník Ždanov? Nazdali by sme sa, že v zmysle sovietsko-československej zmluvy z roku 1935 sa bude hovoriť o ochrane záujmov Československa pred rozpínajúcim sa Nemeckom. Nebolo to tak, rolu hrali vyššie záujmy.

Ako píše I. Lukeš, Ždanov prítomných informoval, že prípadný nacistický útok môže mať pozitívne dopady. Vojna môže poskytnúť široké pole možností. Hoci proti fašistom bude treba bojovať, práve ekonomickú a politickú krízu, ktorú prinesie vojna, bude možné využiť na „mobilizovanie más a zvrhnutie kapitalizmu v Československu.“ Inými slovami, konečným cieľom je nastolenie komunistického režimu, a vojna k tomu môže prispieť.

Na záver trojhodinového prejavu Ždanov vyhlásil, že v  pláne je „druhá vlna proletárskych revolúcií“ a aktuálna situácia dáva komunistickej strane v Československu všetky potrebné prostriedky na uskutočnenie takejto revolúcie.

Ešte desať dní pred uskutočnením Mníchovskej dohody sa československý prezident Edvard Beneš vypytoval informovaného Gottwalda, aké zámery má Moskva. Gottwald mu nič neprezradil, ale po vojne sa Benešovi priznal, že dostal pokyn vyvolať revolúciu v Československu. Historik pripúšťa, že sa mohol chvastať, no Gottwald dobre vedel, že na konto sovietskych komunistov nehodno špásovať – veď sám cítil strach, keď cestoval do Moskvy, že sa už odtiaľ živý nevráti. Nebol by prvý.

I. Lukeš na základe ďalších skúmaní potvrdzuje, že Moskva vítala vojnu v strednej Európe, lebo podobne ako 20 rokov predtým prinášala šancu na nové boľševické revolúcie. Každá obeť na naplnenie tohto zámeru bola primeraná. Československí komunisti sa tak naoko poslušne postavili za obranu štátu, ktorý by ešte pred pár rokmi boli najradšej zlikvidovali.

Namiesto vojny napokon prišla potupná Mníchovská dohoda, no po pár rokoch sa cez strednú Európu vojna predsa prevalila a druhá vlna revolúcií sa uskutočnila.

Do Československa prišla ako posledná, až v roku 1948. Tu sa oklieštená demokracia držala z historických dôvodov najdlhšie. No odolať nemohla. Na útok zavelil opäť Andrej Ždanov. Po obnovení internacionály v Poľsku v septembri 1947, tentoraz pod názvom Kominforma, dostali československí komunisti pokyn vystúpiť v záverečnom útoku.

Február 1948 bol už iba dokonaním dlhších príprav. Ako povedal týždeň po prevrate jednému národnosocialistickému politikovi muž číslo dva v komunistickej strane Rudolf Slánsky, nátlakovými akciami mali komunisti vyhrať voľby o dva mesiace neskôr. No v predstihu využili počasie. „Uvedomili si, že robotníkov, proletariát, bude možné vyviesť z fabrík aj do mrazov, kým buržoázia, úradníci, živnostníci, súkromní zamestnanci a podobní budú chcieť sedieť v teple a pohodlí“. Nemýlil sa.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo