Ježiš - pravý pokrm pre ľudí

Ježiš - pravý pokrm pre ľudí

Šiesta kapitola Jánovho evanjelia postupne odhaľuje svoje tajomstvá v čítaní aj nasledujúcej 19. nedeľe v cezročnom období.

Celá Ježišova reč v 6. kapitole Jánovho evanjelia postupne odhaľuje svoje tajomstvo o Ježišovi, až nakoniec vyvrcholí v reči o eucharistii, ale to príde v pravom zmysle slova až na budúci týždeň. Text z dnešného evanjelia (Jn 6,41-51) ešte stále nie je eucharistický v celej svojej dĺžke. Je dôležité na to pamätať, aby sme dokázali lepšie porozumieť celému textu. Keď počujeme hovoriť Ježiša o sebe ako o chlebe, máme „pokušenie“ hneď v tom vidieť slová o eucharistii. Tým sa však ochudobňujeme, lebo zabraňujeme sami sebe vnímať celú argumentačnú líniu Ježišovej reči a v konečnom dôsledku aj náuku o eucharistii, ako nám ju predstavuje štvrté evanjelium. Najprv Ježiš hovorí o sebe, že je chlieb života. Ježiš to v priebehu svojej reči zopakuje dokonca dvakrát, vo vv. 35 a 48. Teda logika je najprv: Ježiš je chlieb. Pokrm, ktorý človek hľadá pre svoj život je Ježiš sám. Pri eucharistii však hovoríme, že tento chlieb, tento eucharistický chlieb, je Ježiš. K tejto identifikácii sa Ježiš nakoniec dostane, ale až v samom závere svojej reči.  

Dnešné evanjelium štartuje neschopnosťou zástupu vstúpiť do chápania Ježišových slov o chlebe, ktorý zostúpil z neba. V ich presvedčení „nebeskosť“ chleba sa prejavovala v tom, že udržiavala ich otcov na púšti pri fyzickom živote. Tak si predstavujú, že by mal vyzerať aj chlieb, ktorý zostupuje z neba aj teraz pre nich. Ježiš im chce povedať, že „nebeskosť“ chleba z neba sa neprejavuje tak, že by zázračne naplňoval brucho, ale že dáva večný život, čo v Jánovskom slovníku znamená život pravý, skutočný život, nie karikatúru života. Ježiš im práve na kontraste ich skúsenosti s nasýtením a tým, čo im teraz hovorí, chce povedať, že ak hľadajú u neho zázraky, budú sklamaní. Kto čaká od viery v Ježiša úspech, zdravie, dlhý život, čaká dary, ktoré nenasýtia ľudský život.

Ježiš to objasňuje zástupom slovami: „Vaši otcovia jedli na púšti mannu a pomreli“ (v. 49). Ani manna ich nebola schopná voviesť do zeme, ktorá im bola prisľúbená – jedli mannu na púšti a tam aj zomreli, bez dosiahnutia cieľa. Život na púšti nebol životom v plnosti, ten mal prísť s naplnením prisľúbenia o zemi. Manna ich tam nebola schopná doviesť. Ježiš im teda chce poukázať na potrebu skutočného chleba, ktorý ich dovedie k plnosti života. Akoby chcel povedať: „Ak chceš skutočný chlieb/pokrm pre svoj život, nie len ten, ktorý dočasne zasýti žalúdok, teda ak chceš dosiahnuť plnosť života, nájdeš ho u mňa, vo viere vo mňa“.

Akoby chcel Ježiš povedať: „Ak chceš skutočný pokrm pre svoj život, teda ak chceš dosiahnuť plnosť života, nájdeš ho u mňa, vo viere vo mňa“. Zdieľať

Ježiš v tejto časti zatiaľ hovorí: „Kto verí má večný život“ (v. 47), nie: „Kto požíva pokrm má večný život“. Jeho poslucháči musia najprv prísť k viere v neho, že on je ten, ktorý pochádza od Boha, a preto môže dať pravý život. Toto Ježiš vysvetľuje v slovách, ktoré nasledujú ďalej. Najprv zopakuje to, čo už o sebe vyhlásil vo v. 35: „Ja som chlieb života“ (v. 48) a pokračuje v rozvíjaní tejto myšlienky: „Toto je ten chlieb, ktorý zostupuje z neba, aby nezomrel nik, kto bude z neho jesť“ (v. 50).

Chlebom, ktorý zostupuje z neba, teda od Boha, sa dá nazvať len ten, ktorý dá večný život, lebo len Boh má život v plnosti. Ak by chlieb z neba dal len život fyzický, nemohol by sa v skutočnosti nazývať chlebom z neba, teda chlebom pochádzajúcim od Boha. Bol by to dar nehodný Boha. A tak kritériom na rozpoznanie chleba, ktorý zostupuje z neba je, či dáva večný život. Ak nie, nejde o chlieb z neba. Túto požiadavku je schopný naplniť len Ježiš sám, lebo len on videl Boha, len on je od Boha (v. 46). Preto môže o sebe povedať, že je živým chlebom (v. 51a), lebo, keďže je od Boha, je nositeľom pravého života, života v plnosti. Preto ho tiež môže darovať: „chlieb, ktorý ja dám...“ (v. 51b).

Tu však prichádza prekvapenie: „Chlieb, ktorý ja dám, je moje telo za život sveta“ (v. 51c). Týmto pokrmom pre človeka, ktorý mu má zaručiť večný život je dar jeho života na kríži – slová „moje telo za život sveta“ odkazujú na jeho dobrovoľné položenie života na kríži za celý svet. Tu zároveň nastáva aj tzv. „eucharistický obrat“ – od tohto momentu Ježišove slová naberú silné eucharistické črty. Eucharistia je hlboko naviazaná na Ježišov dar života na kríži. Kým však synoptici hovoria o Ježišovom vydaní života „za vás“ či „za mnohých“, Jánovo evanjelium zdôrazňuje univerzálny charakter Ježišovho daru života: „za život sveta“.

Ježišova smrť – teda jeho darované telo – je chlebom, pretože to, čo ľudské bytosti najviac potrebujú je práve láska; ona je najradikálnejším hladom človeka. Zdieľať

Dnešné úvažovanie by som chcel zakončiť slovami M. Marcheselliho, talianskeho biblistu, keď komentuje záverečný verš z evanjelia dnešnej nedele: „Čo však znamená, že Ježiš dá svoje telo ako chlieb? Ako vôbec by jeho pozemský život vydaný na smrť mohol byť pokrmom? [...] Jánovo evanjelium vidí v Ježišovej smrti na kríži najradikálnejší a najjasnejší prejav Božieho tajomstva, ktoré nie je ničím iným než tajomstvom lásky (1 Jn 4,7-11). Ježišova smrť – teda jeho darované telo – je chlebom, pretože to, čo ľudské bytosti najviac potrebujú je práve láska; ona je najradikálnejším hladom človeka. Je to v Ježišovej smrti ako v najextrémnejšom prejavení sa Boha-lásky, kde človek nachádza ten pokrm, ktorý neustále zúfalo hľadá: chlieb agapê, cítiť sa a byť skutočne milovaný.“

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo