Sociálny hriech plytvania jedlom

Sociálny hriech plytvania jedlom

Evanjeliovým textom najbližšej nedele o zázračnom rozmnožení chleba (Jn 6,1-15) začína séria piatich nedieľ, keď všetky úryvky zaznejú zo 6. kapitoly Jánovho evanjelia. Zázračné nasýtenie zástupov plní úlohu úvodu k tzv. Ježišovej eucharistickej reči, ktorá postupne zaznie počas ďalších nedieľ.

Nasýtenie vyhladovaného zástupu na pustom mieste pripomína starostlivosť Boha o putujúci vyvolený ľud, keď ho sýtil na púšti mannou. Naráža na to aj zmienka evanjelistu Jána, že boli blízko židovské sviatky Veľkej Noci, počas ktorých si Židia pripomínali zázračné vyslobodenie z egyptského otroctva. Niektorí biblisti vidia v zmienke o Veľkej Noci teologické prepojenie s Ježišovou poslednou večerou, ktorú Pán Ježiš slávil so svojimi apoštolmi v Jeruzaleme práve na sviatok Veľkej Noci. Celá udalosť tak plní úlohu predobrazu Eucharistie, a tak ho chápali už texty cirkevných otcov staroveku. Ako Pán Ježiš nasýtil zástupy telesným pokrmom, chce sýtiť svojich veriacich Chlebom života, ktorý sa zázračne premieňa pri svätej omši. 

Ďakovať za pokrm

Okrem tohto časoveho údaju zachytáva evanjelista aj geografickú lokalizáciu udalosti. Odohrala sa na vrchu v Galilei neďaleko Galilejského jazera. Jeho ďalšie pomenovanie Tiberiadské je odvodené podľa mesta, ktoré v roku 20 po Kr. dal na jeho brehu postaviť Herodes Antipas, syn Herodesa Veľkého, ako svoje sídlo a pomenoval ho na počesť vtedajšieho rímskeho cisára Tibéria.   

Pre tých, ktorí už navštívili Svätú zem a miesto nazývané Tabga, ktoré sa uctieva ako miesto zázračného rozmnoženia chlebov, pripomeniem mozaiku pod oltárom. Datuje sa do byzantského obdobia a sú na nej vyobrazené štyri chleby a dve ryby. Pozorní pútnici sa často pýtajú, či jeden nechýba, keďže evanjeliový príbeh hovorí o piatich chleboch. Jedno z veľmi pekných vysvetlení hovorí, že preto sú len štyri, lebo ten piaty je položený na oltári, lebo sa premieňa pri svätej omši. Evanjelista Ján zachytil aj Ježišove gestá: „vzal chleby, vzdával vďaky, rozdával...,“ ktoré sa spomínajú pri ustanovení Eucharistie počas Poslednej večere.

Hovorím stále o predobraze, v žiadnom prípade pri nasýtení zástupov nejde o samotnú Eucharistiu. Chcem však upozorniť na inú vec. Prestali sme sa modliť pred a po jedle v našich rodinách, prežehnať sa v reštauráciach a pomodliť pri rôznych rodinných oslavách. Možno aj to má dôsledok na naše správanie, o ktorom sa zmienim v samotnom závere. Pán Ježiš „vzdával vďaky“ za pokrm. Zoberme si príklad. 

Starozákonný predobraz

Evanjelista Ján poznamenáva, že išlo o jačmenné chleby. Môže to byť narážka na starozákonný príbeh o zázračnom nasýtení ľudí za proroka Elizea. Hovorí o nej Druhá kniha kráľov. Keďže príbeh je krátky, uvediem jeho celé znenie.  Z Bál-Salisy prišiel akýsi človek a doniesol Božiemu mužovi chlieb z prvotín: dvadsať jačmenných chlebíkov a drvené zrno vo svojej kapse. I povedal: "Daj to ľuďom jesť!"“ Jeho sluha však vravel: "Ako mám toto predložiť sto chlapom?" Ale on povedal: "Daj to ľuďom jesť, lebo toto hovorí Pán: Budú jesť a ešte zvýši." I predložil im to a oni jedli a ešte aj zvýšilo, podľa Pánovho slova.” (2 Kr 4,42-44) Určite ste si všimli výrazné podobnosti medzi starozákonným a evanjeliovým príbehom. V obidvoch textoch ide o jačmenné chleby; texty uvádzajú námietku – sluhu a apoštola Filipa; uvádza sa presný počet mužov – 100 chlapov  a 5000 mužov; zostalo viac chlebov, ako bolo potrebné. Avšak vidíme aj to, že Ježišova moc svojou impozantnosťou výrazným spôsobom prevyšuje starozákonný príbeh. Ježiš mal len 5 chlebov, nasýtil až 5000 mužov, pričom ďalší evanjelisti hovoria aj o ženách a deťoch, zvýšilo sa až 12 košov odrobín. 

Proroci Eliáš a Elizeus pôsobili práve v Galilei, kde spomienka na zázraky, ktoré počas svojho života urobili, bola aj v časoch Pána Ježiša veľmi živá. Preto nás neprekvapuje, že Ježišovo účinkovanie pripomínalo zástupom týchto dvoch významných starozákonných prorokov a hovorili: „Toto je naozaj ten prorok, ktorý má prísť na svet.“ (Jn 6,14) Charakteristika „ktorý ma prísť na svet“ poukazuje na to, že v tomto prípade sa prorok nechápe ako predchodca Mesiáša, ale ako Prorok s veľkým „P“, tzn. samotný Mesiáš. Išlo o naplnenie prísľubu, ktorý Boh dal Mojžišovi: „Proroka, ako som ja, vzbudí ti Pán, tvoj Boh, z tvojho národa, z tvojich bratov; jeho počúvaj.“ (Dt 18,15) V Ježišovom zázračnom rozmnožení chlebov sa napĺňajú Mojžišove slová, keď Kristus koná jedno z Mojžišových znamení – dar manny. Boží prísľub Mojžišovi sa v Kristovi uskutočňuje. 

Plytvanie jedlom

Pán Ježiš prikázal apoštolom, aby pozbierali odrobiny, „aby nič nevyšlo nazmar.“ (Jn 6,12) Pokrm je Boží dar. V súčasnej dobe, keď obrovské množstvo ľudí vo svete zápasí s  nedostatkom základných potravín a chudobou, je to veľká výčitka do našich vlastných radov, ako zaobchádzame s darom jedla.  Skúsili ste niekedy nazrieť do smetných košov pred panelákmi, najmä po Vianociach a po Veľkej Noci? Našli by ste vyhodené potraviny, neraz ešte nerozbalené a v záruke. Koľko vyhodíme nespotrebovaných potravín z našich chladničiek len preto, lebo sme ich ani nepotrebovali. Kúpili sme ich zväčša preto, že bola akcia. Plytvanie potravinami a neúcta k  pokrmu je jedným z najväčších sociálnych hriechov aj na Slovensku. Vďaka za rôzne potravinové banky a potravinové zbierky pre sociálne slabších. Nemusíme však čakať, kým sa zorganizuje nejaká zbierka. Postačí mať otvorené oči a ochotné srdce a podeliť sa s jedlom resp. potravinami napr. so susedmi na ulici alebo v našom vchode.  Vo svetle dnešného evanjelia preto potrebujeme prehodnotiť naše vlastné správanie a návyky aj na tej prirodzenej rovine. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo