Ísť tak ako Ježiš

Ísť tak ako Ježiš

Ježiš vysiela prvú skupinu misionárov. Text dnešnej nedele (Mk 6,7-13) opisuje „čo a ako“ ich poslania. „Čo“ tvorí rámec state a „ako“ vyplňuje jej stred.

V úvode tejto perikopy Ježiš dal dvanástim moc nad nečistými duchmi. Záver state však odhaľuje, že obsahom ich poslania bolo viac: ohlasovali pokánie, „vyhnali mnoho zlých duchov, pomazali olejom veľa chorých a uzdravovali“ (v. 13). Všetky tieto elementy, až na mazanie olejom, obsahovalo už Ježišovo účinkovanie. Ježišova misia sa začína výzvou: „Kajajte sa a verte evanjeliu“ (Mk 1,15). Prvým verejným skutkom jeho moci bolo vyhnanie nečistého ducha (porov. Mk 1,21-27). Ježiš sám chodil pred tým po Galilei a vyháňal zlých duchov (porov. Mk 1,39), a uzdravil chorých, aj keď len niekoľkých, aj vo svojej vlasti (porov. Mk 6,5). Dvanásti sú teda vyslaní Ježišom a konajú tak ako on.

Avšak ako sa Ježišovi podobajú v úspešnosti misie, tak sa mu budú podobať aj v neprijatí. Veď Ježiš ich vysiela práve po tom, čo nebol prijatý medzi svojimi rodákmi. Ježišovi vyslanci si majú po neprijatí striasť z nôh prach toho miesta na svedectvo proti jeho obyvateľom. Gesto tak má až eschatologický charakter, teda poukazuje na dni súdu a zároveň odovzdáva tento súd do Božích rúk: nie je to misionár, ktorý má vynášať súdy nad tými, ktorý ho neprijímajú. Zároveň toto gesto hovorí aj o tom, že evanjelium sa neohlasuje nátlakom, mečom, alebo riadenými strelami.

Pre misionára samotného môže mať toto gesto aj pozitívny a povzbudzujúci charakter. Striasť si z nôh prach miesta neprijatia mu pripomína, že sa nemá nechať znechutiť neúspechom. Treba to takpovediac „hodiť za hlavu“, nenosiť traumu odmietnutia so sebou, ale sústrediť sa na to, čo je pred ním a s novým entuziazmom pokračovať vo zverenom poslaní.

Učeník nemá nosiť traumu odmietnutia so sebou, ale sústrediť sa na to, čo je pred ním a s novým entuziazmom pokračovať vo zverenom poslaní. Zdieľať


Gesto striasania prachu nás už voviedlo do témy „ako“ misie. Tá sa otvára Ježišovými inštrukciami, čo si so sebou brať a čo nie. Pozoruhodné je, že tento zoznam sa v paralelných statiach jednotlivých evanjelií odlišuje. V Lukášovi a Matúšovi Ježiš, okrem toho, čo zakazuje aj v Markovom evanjeliu, zakazuje navyše aj palicu a sandále (porov. Mt 10,10; Lk 9,3; 10,4); tie sú v Markovej verzii povolené.

Je možné, že tento zoznam vecí na cestu bol namierený proti možnej identifikácii Ježišových vyslancov s potulnými kynickými filozofmi, ktorých bolo v prvom storočí mnoho, a pre čitateľov evanjelií mohli byť dobre známi. Podľa dobového všeobecného názoru ich rozpoznávacím znakom bola predovšetkým „kapsa, palica a veľa rečí“. Boli známi aj tým, že kráčali bosí a používali dvojitú tuniku, ktorá však bola chudobnejších odevom než bol ten, o ktorom je reč v evanjeliu. Kapsu nosili na to, aby si tam vkladali potrebné veci na cestu, keďže ich ideálom bola sebestačnosť.Ak by tu evanjelisti naozaj mali na mysli kontrast s kynikmi, mohli by tým chcieť povedať aj to, že Ježišovi misionári nemajú preberať praktiky „pochybných“ skupín.

Avšak Markove charakteristiky, teda to, že hovorí o tom, že si treba vziať aj palicu a mať obuté sandále, spolu s ostatnými vecami v zozname, poukazujú snáď lepšie na paralely so starozákonnou tradíciou východu z Egypta a putovania púšťou. Palica pripomína Mojžišovu a Áronovu palicu, znaky Božej moci. Pár palica a sandále zas pripomína príkaz ako treba jesť veľkonočného baránka: „Bedrá budete mať opásané, obuv na nohách a palicu v ruke“ (Ex 12,11). Výzva nebrať si chlieb na cestu pripomína udalosť daru manny na púšti (porov. Ex 16), ktorú kniha Deuteronómiu komentuje: „[Pán] ťa pokoril a dal ti hladovať; potom ťa kŕmil mannou, ktorú si nepoznal ani ty, ani tvoji otcovia, aby ti ukázal, že človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst“ (Dt 8,3). A napokon, pár sandále a jedna tunika pripomína ďalšie slová knihy Deuteronómium: „On vás viedol štyridsať rokov po púšti, váš odev sa na vás neošúchal, ani vaša obuv [tu rovnaký výraz ako v evanjeliách pre sandále] sa nerozpadla starobou“ (Dt 29,5).

"Človek nežije len z chleba, ale že človek môže byť živý zo všetkého, čo vychádza z Božích úst“ (Dt 8,3) Zdieľať


Teda Ježišov misionár má zo sebou palicu, ktorá mu pripomína Božie skutky a jeho vedenie. Má sandále a jeden odev, ktorý mu pripomína Božiu starostlivosť. Má palicu v ruke a sandále na nohách tiež preto, lebo je stále pripravený na cestu. Nemá kapsu a ani chlieb, lebo nielen z chleba žije človek, a aj preto, lebo nie je sebestačný, ale je pozývaný k dôvere v Božiu prozreteľnosť a dobrotu ľudí.

Matúš Imrich
Autor je kňazom Košickej arcidiecézy a členom Centra pre štúdium biblického a blízkovýchodného sveta. Ukončil licenciátne štúdium na Pápežskom biblickom inštitúte v Ríme, kde v súčasnosti pokračuje v doktorandskom štúdiu.

Použitá literatúra:
Marcus, J., Mark 1-8. A New Translation with Introduction and Commentary (AncB 27A; New Haven – London 2000).

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo