Ďalšie nedorozumenie vo vzťahu Vatikán verzus Biskupská konferencia Bolívie?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ďalšie nedorozumenie vo vzťahu Vatikán verzus Biskupská konferencia Bolívie?

Menovanie Toribia Porco Ticona za kardinála vyvolalo dva roky po návšteve prezidenta Moralesa vo Vatikáne nový konflikt.

Predmetom súčasného napätia, mohutne živeného zo strany štátnych úradov, je osoba jedného z novo kreovaných kardinálov, 81 ročného emeritného biskupa z Corocoro. Už v aj tak dosť zlých vzťahoch medzi Biskupskou konferenciou Bolívie (Conferencia Episcopal Boliviana, CEB) a socialistickým establišmentom krajiny vypukol nový konflikt. Vládne špičky krajiny pre jeho eskaláciu využili zrejme nie celkom domyslený akt vatikánskej zahraničnej politiky. Už v roku 2016 vyvolala návšteva a nezvyklo vrelé prijatie marxistického socialistu Eva Moralesa vo Vatikáne (viac na túto tému) vlnu kritiky. S odstupom času nasvedčovalo všetko tomu, že si kompetentní pri Svätej stolici vzali zo škandálu ponaučenie. Momentálne to vyzerá tak, že nie celkom.

Menovanie kardinála býva v neveľkej krajine tretieho sveta zvyčajne dôvodom na všeobecnú oslavu a prejavy národnej hrdosti. Avšak v Bolívii tento krok výrazne prispieva k už aj tak silnému spoločenskému a cirkevnému rozdeleniu. Podľa pozorovateľov zbytočne. Oficiálne dôvody menovania Toribia Ticona za kardinála hovoria o jeho celoživotnom nasadení pre chudobných (o tých v krajine nie je núdza kdekoľvek) a o jeho životnom príbehu, kedy sa z chudobného príslušníka pôvodného indiánskeho obyvateľstva stal obetavý kňaz a zástanca tých najbiednejších. Ticona sám na vlastnej koži zažil, čo znamená ťažko pracovať v strieborných baniach v meste Potosí, kde bol vystavený vykorisťovaniu. Už tu nastáva prvý problém. V krajine je totiž viac duchovných v jeho veku, ktorí mali minimálne rovnako pohnutý osud, ak nie ešte zložitejší a tiež sa angažovali v prospech najbiednejších, pochádzajúcich zväčša z radov domorodcov. Druhý problém má už úplne iných charakter a spoločenský dopad. Týka sa vnútropolitickej situácie a vzťahu medzi cirkevnou reprezentáciou a socialistickým prezidentom, ktorý je už dlhšie na úrovni otvorenej konfrontácie.

Socialistická propaganda menovanie rýchlo využila vo svoj prospech. Treba povedať, že kvôli neskrývaným sympatiám samotného hlavného aktéra k prezidentovi to mala uľahčené. Toribio Ticona, svojho času disident a účastník protivládnych demonštrácií, aj po boku vtedy ešte len spolubojovníka za slobodu a demokraciu Eva Moralesa (takto ho sám pre denník Los Tiempos označil), sa od jeho diktátorských mocenských prechmatov podľa oponentov doteraz nikdy nedištancoval. Štátne médiá ho momentálne vyzdvihujú ako skutočnú cirkevnú autoritu v krajine a zámerne vytvárajú dojem, že bolívijský katolicizmus má tých „dobrých“, ktorí sú reprezentovaní novým kardinálom a jeho sympatizantmi a tých „zlých“, ktorí sú, samozrejme, predovšetkým v radoch CEB.

Na niektorých miestach boli pestovatelia koky (tzv. cocaleros) dokonca zhromaždení aby údajne spontánne vyhlásili Ticona za najvyššiu cirkevnú autoritu Bolívie. Jeden z funkcionárov Združenia pestovateľov koky (Asociación Departamental de Productores de Coca), Leonardo Loza, zašiel tak ďaleko, že duchovenstvo, ktoré sa s tým nestotožňuje, onálepkoval dnes už aj u nás dobre známymi ľavicovými klišé, akými sú obvinenia z diskriminácie, rasizmu a fašizmu. Pritom CEB sa v súvislosti s menovaním Toribia Ticona snaží po celý čas zostať neutrálna a v záujme jednoty veriacich nijako neeskalovať už aj bez toho poriadne vypätú atmosféru. 25. júna dokonca vydala správu, v ktorej zdôraznila, že radosť z tejto udalosti patrí najmä  tým najbiednejším v krajine, s ktorými sa nový kardinál po celý život identifikoval (stanovisko CEB).

Do diania sa ešte v polovici júna pochopiteľne zapojil aj Evo Morales, pričom jeho reakcia bola veľavravná. Ako správny „socialista“ si za peniaze chudobných daňových poplatníkov vlastnej krajiny odskočil do Moskvy užiť priazeň Vladimíra Putina vo VIP sektore pri otváracom ceremoniáli MS vo futbale, na ktoré sa, mimochodom, reprezentácia Bolívie ani neprebojovala. Práve odtiaľ zarytý protivník súčasného bolívijského episkopátu odkázal všetkým, ktorí mali k menovaniu výhrady, že: „Verejne dávam najavo svoj rešpekt, priazeň a obdiv môjmu bratovi Toribiovi Ticonovi, kardinálovi Bolívie! Biskupi a katolíci, ktorí bránili chudobných a pre nich pracovali, sú s tebou!“

Ťažko povedať, čo vatikánska diplomacia novým čestným bolívijským kardinálom sledovala. De jure kardinálsky titul pre emeritného biskupa vo veku 81 rokov nič neznamená. Oficiálnym hlasom katolíckej cirkvi v Bolívii stále zostáva socialistickou propagandou nenávidená CEB. Na druhej strane spoločenská prestíž kardinálskej hodnosti, najmä v dnešnej Bolívii, môže mať oveľa väčší účinok ako reálna inštitucionálna cirkevná autorita. Na mieste je preto otázka, či naozaj bolo za takýchto okolností nevyhnutné obliekať Toribia Porco Ticona do purpuru. Nevyberavé útoky štátom kontrolovaných médií na predstaviteľov CEB,  smerujúce k ďalšiemu rozdeľovaniu katolíkov v Bolívii, dávajú za pravdu tým, ktorí si myslia, že toto gesto bolo v súčasných podmienkach zbytočné.

Foto: http://catholicphilly.com/2018/06/news/world-news/new-cardinals-see-red-hats-as-call-to-more-service/

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo