Verní apoštoli Krista

Verní apoštoli Krista

Slávnosť svätých Petra a Pavla ponúka v liturgických čítaniach úryvky, ktoré vystihujú vzťah týchto dvoch apoštolov ku Kristovi. Evanjeliá ukazujú, že uprostred skupiny Ježišových apoštolov zohráva osobitnú dôležitosť postava Petra. V zoznamoch apoštolov je vždy na prvom mieste. V prípade Pavla takmer polovica novozákonných spisov ho má ako svojho autora a Pavlova náuka je podstatným východiskom pre teologické formulácie.

Evanjeliový úryvok (Mt 16,13-19) začína odpoveďami apoštolov, podľa ktorých ľudia majú o Ježišovi rôzne mienky. Napriek zázračným uzdraveniam, divom nad prírodou a vzkrieseniam, ho zástupy považujú len za proroka. Tieto verejné mienky niečo naznačujú, ale sú nedostatočné. Emeritný pápež Benedikt XVI. ich charakterizuje ako pohľad z perspektívy minulosti, nie z perspektívy jeho samého (Ježiš Nazaretský I. diel, 308). V tomto sa neraz aj dnešné odpovede o Ježišovi podobajú na mienky zástupov z evanjelia. Pre mnohých dnes postačí Ježiš z Nazareta ako postava z dejín, ale odmietajú osobu Krista, Božieho Syna. 

Verný správca kľúčov

Zdôvodnenie tohto nepoznania odhaľuje Kristova odpoveď Petrovi. Po vyznaní prvého z apoštolov „Ty si Mesiáš, syn živého Boha,“ vyslovuje nad ním Kristus blahoslavenstvo, ktorým vysvetľuje, že jeho identita nie je výsledkom rozhodnutia ľudí, ale pochádza od Boha. Ježiš je viac ako učiteľ a prorok. Je Boží Syn. 

Ježišov výrok „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev,“ priniesol v priebehu storočí rôzne interpretácie. Niektorí z iných biblických miest považujú za skalu Boha (porov. Ž 18,32), alebo samotného Krista (porov. 1 Pt 2,4-8). Avšak v tomto konkrétnom evanjeliovom úryvku jasne zaznieva, že Kristus nie je skalou, ale staviteľom: „Postavím svoju Cirkev.“ Skalou, na ktorej je Cirkev postavená, je Peter. Nepominuteľnosť Cirkvi, ktorú ani pekelné brány nepremôžu, znamená implicitne aj nepominuteľnosť Petrovho primátu. Nejestvuje však niečo ako Petrova, resp. „pápežova“ Cirkev. Cirkev je vždy Kristovou Cirkvou. To je ten dôvod, pre ktorý ju žiadna sila zla nedokáže premôcť.  

Verný Kristov atlét

V druhom čítaní dnešnej slávnosti zaznieva úryvok z Druhého Pavlovho listu Timotejovi (4,6-8. 17-18) Ide o osobný a dojímavý list. Zachytáva situáciu Pavlovho väzenia krátko pred jeho umučením. Preto sa niekedy nazýva aj Pavlovým duchovným testamentom. Apoštol ponúka Timotejovi svoj život ako príklad, ktorý treba nasledovať. Naznačuje, že prišiel čas, aby Timotej a ďalší pokračovali v diele ohlasovania evanjelia a sľubuje odmenu za vernosť v plnení služby.


Vieme, že v starovekom Grécku a Ríme boli atletické hry vo veľkej obľube. Pavol používa v liste tri metafory z atletického prostredia. 1) Dobrý boj som bojoval. Ide o prostredie športového zápasenia; 2) Beh som dokončil. Ide o známu metaforu, ktorou sa ľudský život prirovnával k pretekom bežca, ktorý uspešne dobehol do cieľa;
 3) Vieru som zachoval. Jednou z podmienok súťaže bolo, že pretekár sa zaviazal zachovávať pravidlá. Pavol je teda predstavený ako ten, ktorý sa neodchýlil od evanjelia a nezmenil ho, ale verne ho zachoval počas celého svojho života.


Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo