Nenápadný, a predsa účinný Boh

V prípade podobenstva o zrne zasiatom do zeme je Božie kráľovstvo pripodobnené k trpezlivému správaniu človeka. Spojenie v noci či vo dne predpokladá židovské počítanie dňa, ktorý začínal predchádzajúcim večerom. Preto je najskôr uvedené v noci. Tak je zostavený aj príbeh o stvorení sveta: „A nastal večer a nastalo ráno...“ (Gn 1,5). 

Byť trpezlivým roľníkom

Podobenstvo odpovedá na netrpezlivosť niektorých veriacich, ktorí sa mohli pýtať: Kristus hovoril, že už priniesol Božie kráľovstvo, že znova príde druhýkrát, ale nič sa nedeje. Nestala sa niekde chyba? Božie kráľovstvo nie je výsledkom ľudskej snahy, ale Božieho konania. 

Kľúčovým vyjadrením sú slová „a on ani o tom nevie“. Hlavný dôraz sa nekladie na to, že človek zaseje zrno, lebo podobenstvo ani nehovorí o obrábaní pôdy alebo o starostlivosti o ňu. Práve naopak, semeno rastie, zatiaľčo človek robí to, čo sa od neho očakáva. Znamená to, že Božie kráľovstvo môžeme očakávať ako istú vec zo strany Boha. Spasiteľom sveta nie sme my, ale Kristus, to ale neznamená, že sa máme zbaviť svojej zodpovednosti.

Svätý Ignác z Loyoly (1491 - 1556) hovorieval: „Dôveruj Bohu tak, akoby všetko záležalo len od neho a pracuj tak, akoby všetko záležalo od teba.“

Ježišov učeník sa musí naučiť byť trpezlivý, nediktovať Bohu, kedy je ten správny čas. Pekne to vyjadril autor Jakubovho listu: „Buďte teda, bratia, trpezliví až do Pánovho príchodu. Pozrite: aj roľník čaká na vzácnu úrodu zeme a trpezlivo čaká, kým nedostane včasný i neskorý dážď. Buďte aj vy trpezliví a posilnite si srdcia, lebo Pánov príchod sa približuje“ (Jak 5,7-8).

"Boh nerobí mediálny lomoz, ale koná v skrytosti, a predsa pôsobí veľmi účinne." Zdieľať

Trpezlivo čakať vôbec neznamená byť pasívny. Trpezlivo čakať znamená uznať, že Božie zámery sú väčšie ako ľudské želania. Naše aktivity nesmú byť výsledkom obavy, že sa nič nedeje, alebo nedôvery, že Bohu musíme napomôcť, lebo sám o sebe sa akosi nemá k činu. Práveže musia vychádzať z toho, že sme uverili Bohu. Boh nerobí mediálny lomoz, ale koná v skrytosti, a predsa pôsobí veľmi účinne. 

Ako zrno nevyrastie, ak ho roľník nechá uložené v sýpke, aj od Ježišovho učeníka sa očakáva, že bude vytvárať v sebe a okolo seba podmienky, aby Boh a jeho kráľovstvo mohutne rástli.

Nenápadný začiatok s mohutným záverom

V prípade podobenstva o horčičnom zrnku sa hlavný dôraz kladie na dramatický nepomer medzi skromným začiatkom a bohatým záverom. Marek podáva neprehliadnuteľný dôraz, že na začiatku stojí najmenšie zrnko, ktoré potom vyháňa veľké konáre. Ježišovo ohlasovanie napriek nepatrnému začiatku bude mať veľké dôsledky, keď ho príjmu aj pohania, čo sa už dialo v čase napísania evanjelií.

Ak podľahneme predstave, že Božie kráľovstvo je ľudským projektom a podľa toho budeme k nemu pristupovať, ostane len ľudským dielom, ktoré privedieme do krachu. Božie kráľovstvo rastie vtedy a tam, kde ho prijímajú, aké je skutočne, ako Božie dielo a my sme pozvaní stať sa jeho radostnou súčasťou.

Jednoducho povedané: zrnom nie sme my, ale Boh, vždy však môžeme byť pre neho úrodnou pôdou. 

Na záver ešte jedno Ježišovo uistenie spojené s horčičným zrnkom: „Veru, hovorím vám: Ak budete mať vieru ako horčičné zrnko a poviete tomuto vrchu: “Prejdi odtiaľto ta!” - prejde. A nič vám nebude nemožné“ (Mt 17,20).