Byť vo svete, ale nie zo sveta

Byť vo svete, ale nie zo sveta

Evanjeliový text Siedmej veľkonočnej nedele (Jn 17,11-19) ponúka úryvok, ktorý dostal pomenovanie Ježišova veľkňazská modlitba. Toto označenie prvýkrát použil nemecký luteránsky teológ Dávid Chytraeus (1530 - 1600).

Už tretiu nedeľu za sebou zaznievajú evanjeliové úryvky z Ježišovej reči vo Večeradle. Ide o veľký literárny blok, ktorý v Jánovom evanjeliu tvorí spolu až päť kapitol (Jn 13-17).

Podobnosť s Dňom zmierenia

Mnohí odborníci vidia v Ježišovej veľkňazskej modlitbe prepojenie so židovským sviatkom Yom kippur – Deň zmierenia, ako ho opisuje 16. kapitola starozákonnej knihy Levitikus. V tento deň veľkňaz prinášal v jeruzalemskom chráme obetu zmierenia najskôr za seba, potom za previnenia svojej rodiny a napokon celého národa. Na tento sviatok jediný raz v roku smel veľkňaz vstúpiť do Svätyne svätých a tam pošepky vysloviť Božie meno.

Deň zmierenia mal kajúci a odprosujúci charakter s cieľom očistiť a posvätiť izraelský národ, aby uprostred sveta žil ako Boží ľud.

Sedemnásta kapitola Jánovho evanjelia má tri časti. V prvej sa Ježiš modlí za seba (verše 1-5). V druhej časti, ktorej úryvok sa číta túto nedeľu, Ježiš prednáša modlitbu za svojich učeníkov (verše 6-19). Napokon v tretej časti sa Ježiš modlí za tých, ktorí uveria na základe ohlasovania, to znamená za Cirkev všetkých čias (verše 20-26).

Štruktúrou sa teda modlitba podobá na opísaný starozákonný obrad. Pán Ježiš sa modlí za seba, za apoštolov a za Boží ľud. Emeritný pápež Benedikt XVI. dodáva: „Ježišov kríž a jeho vyzdvihnutie je Dňom zmierenia pre celý svet“ (Ježiš Nazaretský, 2. diel, s. 83).

Už to nie sú obety zvierat v jeruzalemskom chráme, ktoré sa prinášali na zmierenie s Bohom, ale sebadarovanie Božieho Syna. 

Jednota ako dar Otca skrze Syna

Východiskom celej modlitby je Ježišov vzťah s Otcom. V celej 17. kapitole až 6-krát zaznieva zvolanie „Otče“. Ježišova existencia je vyjadrením úplnej poslušnosti  a lásky do krajnosti voči svojmu Otcovi.

Jednota učeníkov, za ktorú sa Pán Ježiš modlí, je viac než len obyčajné spoločenstvo viery alebo apoštolátu. Ježišova modlitba za jednotu pramení z jednoty Otca a Syna, ktora sa skrze Syna dáva učeníkom, „aby boli jedno ako my“ (Jn 17,11).

Naše ekumenické snahy o zjednotenie kresťanov si musia byť vedomé, že vlastnými silami ju nikdy nedosiahneme. Je to vždy dar Otca, ktorý nám ju dáva prostredníctvom svojho Syna.

Modlitba vo Večeradle nesie podobnosť s modlitbou Otčenáš, ktorú Pán Ježiš naučil svojich apoštolov. Ježiš zjavuje meno Boha, ktorý je Otec, hovorí o mene, o posvätení, o ochrane pred Zlým. 

Angažovanosť 

V Jánovom evanjeliu má výraz „svet“ – „kosmos“ dva základné významy, ktorých obsah je potrebné čítať vždy v danom kontexte. Na jednej strane je svet Božím dielom. Boh miluje svet, a preto poslal svojho jednorodeného Syna, aby nezahynul nik, kto v neho verí, ale aby mal večný život (porov. Jn 3,16).

"Nikdy sa nemáme stať ľuďmi tohto sveta. Nedovoľme, aby nás ktokoľvek alebo čokoľvek oddelilo od jednoty s Kristom." Zdieľať

Na druhej strane výraz „svet“ označuje odcudzenosť človeka, ba až celého stvorenstva, od Boha. Boh je svetlom a láskou, ale svet žije v temnote a miluje tmu (porov. Jn 1,10). Aký teda svet skutočne je, objavujeme až pri stretnutí sveta so svojím Spasiteľom, v ktorého osobe sa uskutočňuje božské vkročenie do reality sveta.

Ako Ježišovi učeníci sme poslaní žiť vo svete, angažovať sa za dobro, pravdu a spravodlivosť. Jasne zaznieva naša misionárska úloha: „poslal som ich do sveta“ (Jn 17,18); „neprosím, aby si ich zobral zo sveta“ (Jn 17,15).

Podstatným však je, že sa nikdy nemáme stať ľuďmi tohto sveta. Preto zaznieva Ježišova prosba, aby nás Otec ochránil pred Zlým (porov. Jn 17,15). Nedovoľme, aby nás ktokoľvek alebo čokoľvek oddelilo od jednoty s Kristom.  

Pravda ako obetný dar

Počas súdneho vypočúvania sa Pilát pýta Ježiša: „Čo je pravda?“ (Jn 18,38) Vo Večeradle Pán Ježiš anticipuje svoju odpoveď: „Posväť ich pravdou; tvoje slovo je pravda“ (Jn 17,17); „A pre nich sa ja sám posväcujem, aby boli aj oni posvätení pravdou“ (Jn 17,19).

Benedikt XVI. pripomína, že touto očisťujúcou a posväcujúcou „Pravdou“ je sám Kristus: „Učeníci sa musia ponoriť do Krista, musia sa doň takpovediac “prezliecť“, aby mali účasť na jeho posvätení, na jeho kňazskom úrade a na jeho obete“ (Ježiš Nazaretský, 2. diel, s. 93).

Slovo „posvätiť“ v Svätom písme často znamená „vyčleniť, oddeliť“. V Starom zákone sa používa pre dar, ktorý je určený ako obeta Pánovi. V židovskom chápaní Boh „posvätil“ svoj ľud prostredníctvom prikázaní. Zachovávaním Božích prikázaní sa židovský národ „oddelil“ od ostatných národov.

Ježišovi učeníci sa majú v tomto svete „oddeliť“ tým, že budú zachovávať Božie slovo, ktoré je pravdou o človeku a o svete. Pre nás to znamená ochotu priniesť vernosť pravde ako náš obetný dar Pánovi. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo