Každý máme misionárske poslanie

Posolstvo pre celý svet

Úryvok je súčasťou tzv. dlhšieho záveru 16. kapitoly Markovho evanjelia, ktoré tvoria verše 9 až 20. Dnes je všeobecná zhoda odborníkov, že tento záver nie je dielom toho istého autora, ktorý zostavil Markovo evanjelium. Text vznikol ako zhrnutie z ostatných evanjelií, ktoré sa pravdepodobne používalo v katechézach prvotnej Cirkvi a k Markovmu evanjeliu bolo pridané niekedy v polovici 2. storočia po Kr. Verše 9 až 14 spomínajú zjavenia vzkrieseného Pána, ktoré uvádzajú iné evanjeliá: Márii Magdaléne (verše 9-11); emauzským učeníkom (verše 12-13) a samotným apoštolom (verš 14). 

Úryvok slávnosti Nanebovstúpenia Pána začína Ježišovým vyslaním apoštolov hlásať evanjelium (verše 15-18) a Ježišovým nanebovstúpením (verše 19-20). Práve záverečná reč zmŕtvychvstalého Pána o nevyhnutnosti krstu a o znameniach, ktoré budú sprevádzať tých, ktorí uveria, predstavuje jedinečný materiál, ktorý ostatné evanjeliá neobsahujú. Evanjelista Marek zdôrazňuje, že príkaz nanebovstúpeného Pána „hlásať evanjelium“ sa vzťahuje na celý svet a celé stvorenstvo, tzn. každý človek má právo počuť radostné posolstvo o Ježišovi Kristovi. Pamätajme na to, že ide o poslanie ktoré zaväzuje aj nás prinášať evanjelium do prostredia, v ktorom žijeme. Nech sú pre nás povzbudením slová apoštola Pavla: „Lebo ja sa za evanjelium nehanbím; veď ono je Božou mocou na spásu každému, kto verí.“ (Rim 1,16)

Právo počuť radostnú zvesť

Pán pripravuje svojich učeníkov na skutočnosť, že nie všetci príjmu slová evanjelia. Vystihujú to slová: „kto uverí a dá sa pokrstiť...“;„a tých, čo uveria, budú sprevádzať tieto znemania...“ Ježišovi učeníci musia počítať s tým, že sa stretnú aj s odmietnutím. Dôležité je prepojenie viery a krstu, ktoré prinášajú človeku spásu: „Kto uverí a dá sa pokrstiť, bude spasený.“ (Mk 16,16) Katolícka cirkev s odvolaním sa práve  na tieto Ježišove slová potvrdzuje, že „krst je nevyhnutne potrebný na spásu tým, ktorým sa ohlasovalo evanjelium a mali možnosť požiadať o túto sviatosť. Cirkev nepozná nijaký iný prostrediok na zaistenie vstupu do večnej blaženosti, iba krst.“ (porov. Katechizmus Katolíckej cirkvi, bod 1257) Zároveň platí princíp, že Boh chce spasiť všetkých ľudí a Boh neobmedzuje svoju moc iba na sviatosti. Druhý vatikánsky koncil v dokumente Gaudium et spes zdôrazňuje: „musímebyť presvedčení, že Duch Svätý všetkým poskytuje možnosť – spôsobom známym jedine Bohu – mať podiel na tomto veľkonočnom tajomstve.“ (bod 22) 

Ohlasovanie evanjelia a svedectvo o Kristovi nepoškodzujú slobodu človeka odmietnuť Boha. Cirkev predkladá, ale nenúti, avšak nemôže zamlčovať Kristovu pravdu ponúknutú ľudstvu, ktorú každý človek má právo spoznať. Sme svedkami tendencií oddeliť obrátenie sa ku Kristovi od krstu a označiť Cirkev a krst za nepotrebné. Svätý Ján Pavol II. upozorňuje, že Kristus sám chcel Cirkev, ako „miesto“, kde sa s ním skutočne možno stretnúť. Zlyhaním nás, veriacich, je skutočnosť, že nie vždy uprostred tohto sveta dosvedčujeme vierohodne Krista svojím novým životom (porov. Encyklika Redeptoris missio, bod 47). 

Znamenia sú viditeľné aj dnes 

Ohlasovanie evanjelia nie je samostatnou činnosťou učeníkov, ale ani Kristus to nerobí bez nich. Vystihuje to sloveso „synergéo“ – „spolupracovať, spolupôsobiť“, ktoré je v slovenskom texte preložené slovom „pomáhať“ (porov Mk 16,20). Misijný príkaz je teda spoluprácou učeníkov a osláveného Pána. Možno nám napadne otázka, ako je to so znameniami, ktoré Pán Ježiš sľubuje tým, ktorí uveria. Asi sme nevideli nikoho, kto by vypil smrtiaci jed a nič by sa mu nestalo. A predsa sme v priebehu dejín a aj v súčasnosti svedkami mnohých znamení viery okolo nás: obrátenie tých, ktorí prepadli alkoholu; nečakané obrátenie tvrdých odporcov viery; ľudsky nevysvetliteľné uzdravenie z chorôb; objatie dlhoročných hnevlíkov; zanechanie dlhoročných hriechov; uzdravenie zranení z detstva; obnovenie stroskotanej lásky manželov; návrat zblúdených; napokon každá svätá spoveď je viditeľným znamením Božej blízkosti...  Pán chce spolupracovať aj s nami, aby aj v dnešnej dobe potvrdzoval uzdravujúcu silu evanjelia svojimi znameniami.