V júli 2009 som s manželkou navštívil nemecký Trevír. Nie je to hocijaké mesto. Pred 17 storočiami tú sídlili západorímski cisári. Ale ľuďom odchovaných v komunistickom režime je Trevír známejší tým, že sa tu narodil Karol Marx.
Neváhal som a hľadal miesto, kde sa narodil tento filozof, ktorého dielo si osvojili mnohí revolucionári a 20. storočie nieslo po nich krvavú stopu. A skutočne, na rovnomennej ulici sme našli dom, kde sa tento človek presne pred 200 rokmi (5. mája 1818) narodil. V rodnom dome zriadili múzeum.
Manželka nemala záujem do múzea vstúpiť, v komunistickom režime si užila svoje. Tak som šiel sám. Plný očakávaní. Bolo to síce 20 rokov po páde komunistického režimu v Československu, ale v pamäti mi ostalo mnoho poučiek, čo nám vtláčali do hláv. Bol som zvedavý, čo si o Marxovi myslia rodáci.
V múzeu toho veľa nebolo, len sklené platne s textmi a obrázkami o tomto človeku. Nemčinu veľmi neovládam, ale základné veci som pochopil. Marx bol veľký mysliteľ, ktorého učenie výrazne ovplyvnilo celý svet. A preto môžu byť naňho Trevírčania hrdí.
Vnútri nad vchodovými dverami to potvrdzoval veľký nápis s citátom významného nemeckého povojnového sociálneho demokrata a kancelára Williho Brandta: „Nech už na Marxa nahliadate akokoľvek: snaha o slobodu, oslobodenie ľudí od otroctva a nehodnej závislosti bola motívom jeho činov.“
Citát mi preložila presne manželka až vonku z fotografie. Takže Marx mal čistú snahu, len jeho teórie testovali na nás.
Moje pocity z povrchnosti expozície nezdieľala skupina asi desiatich čínskych návštevníkov, jediných v múzeu okrem mňa. Pri každej tabuli sa spoločne fotili a zjavne boli nadšení, kam zavítali.
Vtedy som pochopil. My na Slovensku si myslíme, že Marxovo učenie uplatnené v praxi ukázalo svoju zvrhlosť a ostáva sa iba krvavou históriou. Nebolo to tak a nie je tak ani dnes. Stále sú štáty, čo sa odvolávajú na jeho učenie a ich obyvatelia sú hrdí, že môžu doniesť domov fotografie z rodného domu ich učiteľa. Z presvedčenia.
Neviem, či si máme pripomínať okrúhle výročie narodenia Marxa. Možno áno, aby sme sa zamysleli nad tým, ako sa môže na povrchný pohľad honosná myšlienka zvrhnúť na obyčajné násilie.