V rodnom dome Karola Marxa

V rodnom dome Karola Marxa
Marxismus je stále živý, aj po 200 rokoch od narodenia jeho zakladateľa.
Jozef Hajko
Jozef Hajko
Analytik a publicista. Žije v Bratislave. Pracoval v médiách ako ekonomický redaktor, naposledy v týždenníku Trend vo funkcii šéfredaktora. Je autorom viacerých kníh zameraných na ekonomické, spoločenské témy a históriu.

V júli 2009 som s manželkou navštívil nemecký Trevír. Nie je to hocijaké mesto. Pred 17 storočiami tú sídlili západorímski cisári. Ale ľuďom odchovaných v komunistickom režime je Trevír známejší tým, že sa tu narodil Karol Marx.

Neváhal som a hľadal miesto, kde sa narodil tento filozof, ktorého dielo si osvojili mnohí revolucionári a 20. storočie nieslo po nich krvavú stopu. A skutočne, na rovnomennej ulici sme našli dom, kde sa tento človek presne pred 200 rokmi (5. mája 1818) narodil. V rodnom dome zriadili múzeum.

Manželka nemala záujem do múzea vstúpiť, v komunistickom režime si užila svoje. Tak som šiel sám. Plný očakávaní. Bolo to síce 20 rokov po páde komunistického režimu v Československu, ale v pamäti mi ostalo mnoho poučiek, čo nám vtláčali do hláv. Bol som zvedavý, čo si o Marxovi myslia rodáci.

V múzeu toho veľa nebolo, len sklené platne s textmi a obrázkami o tomto človeku. Nemčinu veľmi neovládam, ale základné veci som pochopil. Marx bol veľký mysliteľ, ktorého učenie výrazne ovplyvnilo celý svet. A preto môžu byť naňho Trevírčania hrdí.

Vnútri nad vchodovými dverami to potvrdzoval veľký nápis s citátom významného nemeckého povojnového sociálneho demokrata a kancelára Williho Brandta: „Nech už na Marxa nahliadate akokoľvek: snaha o slobodu, oslobodenie ľudí od otroctva a nehodnej závislosti bola motívom jeho činov.“

Citát mi preložila presne manželka až vonku z fotografie. Takže Marx mal čistú snahu, len jeho teórie testovali na nás.

Moje pocity z povrchnosti expozície nezdieľala skupina asi desiatich čínskych návštevníkov, jediných v múzeu okrem mňa. Pri každej tabuli sa spoločne fotili a zjavne boli nadšení, kam zavítali.

Vtedy som pochopil. My na Slovensku si myslíme, že Marxovo učenie uplatnené v praxi ukázalo svoju zvrhlosť a ostáva sa iba krvavou históriou. Nebolo to tak a nie je tak ani dnes. Stále sú štáty, čo sa odvolávajú na jeho učenie a ich obyvatelia sú hrdí, že môžu doniesť domov fotografie z rodného domu ich učiteľa. Z presvedčenia.

Neviem, či si máme pripomínať okrúhle výročie narodenia Marxa. Možno áno, aby sme sa zamysleli nad tým, ako sa môže na povrchný pohľad honosná myšlienka zvrhnúť na obyčajné násilie.

Zobraziť diskusiu
Ak máte otázku, tip na článok, návrh na zlepšenie alebo ste našli chybu, napíšte na [email protected]

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Vyberte si úroveň podpory

Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Navýšte podporu a zapojte sa

Diskusia
+ 2 mes. navyše
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 € / mes. alebo 84 € / rok

Navýšte svoju podporu v nastaveniach účtu

Nastavenia podpory

Diskusia je pre podporovateľov
Postoja od 7 €

Pridajte sa k čitateľom ktorí Postoj podporujú

alebo sa staňte členom
Diskusia
7 € / mes.
Diskusie pod článkami
Čítajte bez prerušenia
Podporiť iným spôsobom

V prípade problémov kontaktujte podporu na [email protected]

Ttoto je message Zavrieť