Výročie Barbarskej noci

Výročie Barbarskej noci

Vo štvrtok, 13. apríla 1950, štátna moc vtrhla do mužských kláštorov na Slovensku. Podrobnosti o prípravách a priebehu akcie "K" (Kláštory) sa dočítate v nasledujúcom článku.

Situácia katolíckej cirkvi po roku 1948

Katolícka Cirkev bola označená za triedneho nepriateľa a strana voči nej rozbehla tvrdú likvidačnú kampaň. Ako prvé boli zakázané katolícke periodiká, aby sa obmedzil dosah Cirkvi na verejnosť, nasledovala tvrdá cenzúra a prísna kontrola vydávania kníh. Komunistická strana rušila náboženské spolky. V situácii výraznej dezinformácie (spomínaná cenzúra katolíckej tlače a kníh) sa komunisti snažili zamedziť biskupom komunikovať s veriacimi prostredníctvom pastierskych listov.

Ďalším krokom bolo vytvorenie Katolíckej akcie, ktorá mala napomôcť vytvoreniu národnej cirkvi, nezávislej od Vatikánu. Tá bola odsúdená ako biskupmi, tak aj Rímom. Na jeseň 1949 bol zriadený Úrad pre veci cirkevné, ktorého úlohou bolo „dbať o to, aby sa cirkevný a náboženský život vyvíjal v súlade s ústavou a zásadami ľudovodemokratického zriadenia“[1] a dozerať na náboženské aktivity, okrem iného aj dosadzovať poverencov do kláštorov. Tí mali získať potrebné informácie, potrebné na uskutočnenie akcie „K“.

Vláda prerušila kontakty s vatikánskym veľvyslancom v Československu a boli vydané viaceré smernice, ktoré mali za cieľ vytvorenie národnej cirkvi.

Zdroj: wikipedia.sk

Zdroj: https://upload.wikimedia.org/wikipedia/commons/0/05/Gottwald_%26_Stalin.jpg

Udalosti Barbarskej noci

Akcia „K“ bol názov plánu na zlikvidovanie mužských reholí vypracovaného komunistami a uskutočneného v noci z 13. na 14. apríla 1950.  Chronologický priebeh udalostí je zostavený na základe celoslovenského plánu, ktorý vypracoval Slovenský úrad pre veci cirkevné, plánu pre Bratislavský kraj, realizačnej správy z Banskobystrického kraja, správy o prevedení akcie „K“ pre sekretariát KSČ a domáceho poriadku tábora v Podolínci.[2]

Čo predchádzalo Barbarskej noci

Plán akcie „K“ obsahoval 8 častí, ktoré sa venovali opatreniam pred zásahom, samotnému priebehu deportácií a opatreniam po prevedení akcie. Do 5. apríla 1950 bolo nutné pripraviť návrh na použitie budov a denný program v kláštoroch. Bol vypracovaný návrh na zloženie štábov, ktoré mali kláštory riadiť po ich obsadení. Pozostávali zo zmocnenca, vedúceho, hospodára, dvoch väzenských odborníkov, dvoch pomocných síl pre hospodárske vedenie a desiatich pracovníkov ako rezervu. Ešte pred zásahom mala byť vypracovaná správa o každom kláštore (so zoznamom obyvateľov a návrhom na ich umiestenie v centralizačných kláštoroch), uskutočňovali sa politické školenia, zamestnanci cirkevných referátov Krajských národných výborov a zmocnenci mali niekoľko dní pred zásahom vyhlásenú pohotovosť, zabezpečiť „potrebný počet slamníkov, diek a slamy (rezervovať u blízkych veliteľstiev posádok) – do  10. apríla t. r. Takisto zaistiť nákladné auto pre každý centralizačný a kárny kláštor k presťahovaniu kuchynského zariadenia, lôžkového prádla, nábytku a pod.“[3]

Stranícke orgány mali byť o všetkom informované v dňoch 7. – 11. apríla. 3 dni pred zásahom (10. apríla 1950) sa v Bratislave konala porada, na ktorej sa zúčastnili inštruktori pre jednotlivé kraje, poradu viedol súdruh Holdoš. Inštruktori dostali zoznam kláštorov, pokyny pre zmocnencov kláštorov a vedúcich sústreďovacích a kárnych kláštorov. Inštruktáž v krajoch mali na zodpovednosť: „Bratislava – s. Gőllner, Nitra – s. Fischer, Žilina – s. Sadecký, B. Bystrica – s Gombala, Košice – s. Malíček, Prešov – s. Jirkovský.“[4]

Bezprostredné prípravy

V deň zásahu (13. apríla 1950) sa v krajoch konali inštruktáže a ďalšie kroky boli koordinované jednotným harmonogramom, aby sa zabránilo úniku informácii a aby celá akcia prebehla v pokiaľ možno rovnakom čase. O 17:00 hlásili vyššie spomenutí krajskí inštruktori do Bratislavy stav personálu. Vo večerných hodinách sa zainteresovaným zložkám zadali presné pokyny. Zhŕňali premiestnenie jednotiek ŠtB do jednotlivých kláštorov, zanechanie zmocnenca so spolupracovníkmi v kláštore, aby previedli inventarizáciu, zabezpečenie chodu pravidelných bohoslužieb, formu vysvetľovacej kampane pre ľudí, spôsob informovania komunistického vedenia o priebehu akcie a iné. Plán bol vypracovaný do detailov, obsahoval mená, miesta, časový harmonogram, úlohy jednotlivých zložiek. O dobre zvládnutej príprave svedčí aj hladký priebeh akcie, ktorá v podstate prebehla presne podľa plánu.[5]

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Šaštín - Stráže; zdroj: www.mestosastinstraze.sk

Bazilika Sedembolestnej Panny Márie, Šaštín - Stráže; zdroj: www.mestosastinstraze.sk

Realizácia akcie "K"

Rehoľníci boli zhromaždení do centralizačných kláštorov (Bohosudov, Želiv, Podolínec, Svätý Beňadik)[6], predstavení, vplyvní a tzv. „reakční“ rehoľníci boli však od ostatných izolovaní v kárnom kláštore v Pezinku. Po ich odchode sa uskutočnila inventarizácia a domová prehliadka, výsluchy predstavených s úmyslom zaistiť kláštorný majetok. Zásah sa týkal len rehoľníkov, študenti alebo muži vo formácii boli prepustení domov, rovnako aj personál kláštorov. Na druhý deň boli pripravené správy o zásahoch v jednotlivých krajoch, bola „zosilnená propagačná kampaň proti jednotlivým reholiam a niektorým rádom.“[7] Komunisti totiž počítali s nevôľou miestneho obyvateľstva. Zmocnenci v centralizačných kláštoroch boli povinní podávať 3 krát do dňa správu o situácii v kláštore krajskému inštruktorovi. Prvý deň v centralizačných kláštoroch zmocnenci vysvetlili rehoľníkom obvinenia z protištátnej činnosti, zapojili ich do práce a začali organizovať denný program. V nasledujúcich dňoch po zásahu sa pokračovalo v propagande zameranej proti reholiam, riešila sa otázka využitia zabraných kláštorov a ich majetku. Začalo sa s preškoľovacími seminármi a bol zostavený denný program pre zadržiavaných rehoľníkov.[8]

Realizačný plán pre kraj Bratislava obsahoval zoznam kláštorov, v ktorých mal byť zásah prevedený. V popisoch k jednotlivým kláštorom sa nachádzala ich presná lokalizácia, počet rehoľníkov a zamestnancov, menný zoznam predstavených a reakčných rehoľníkov, ktorí mali byť internovaní oddelene od ostatných (v spomínanom kárnom kláštore v Pezinku), zoznam farárov, ktorí mali po odvlečení rehoľníkov vykonávať v kostoloch duchovnú službu a špecifické poznámky.[9] 

„Bratislava – Trnávka: Kláštor Saleziánov. Predstaveným kláštora je Štefan Timko, ktorý bude odsunutý do kárneho kláštora v Pezinku. Obsadenie: 6 pátrov, 2 bohoslovci. Spolu: 8. Z toho jeden bude odsunutý do Pezinka (predstavený), ostávajúcich 7 do strediska v Šaštíne. V kláštore bývajú ďalej 2 civilní zamestnanci, ktorí musia budovu ihneď opustiť a budú cestou Úradu ochrany práce zaradení do zamestnania. Rehoľa má svoj kostol, v ktorom sa konajú pravidelné pobožnosti. Tieto zaistí rím. kat. farár Zuzák, Bratislava, fara pri Sv. Trojici.“[10]

Prvé dni po akcii

Po vykonaní akcie napísali zmocnenci SÚVC[11] správu o priebehu akcie „K“ v jednotlivých krajoch a zaslali ju na ústredie do Bratislavy. Správa z kraja Banská Bystrica obsahovala časový harmonogram prípravy akcie a opis jej priebehu v kláštoroch. Opis zahŕňal počet prítomných, záznam inventáru a zaistených peňazí a špecifické poznámky k priebehu. Na druhý deň začali komunisti vysvetľovaciu kampaň pre obyvateľov a vo Sv. Beňadiku sa začalo so zriaďovaním centralizačného kláštora pre františkánov. Záznam priebehu akcie „K“ v Banskej Bystrici:[12] 

„Banská Bystrica – ústav jezuitov. Nemal vlastnej budov ani majetku. Dvaja jezuiti ostali tu z bývalého, už dnes poštátneného internátu jezuitov pre študujúcu mládež. Pri akcii chovali sa slušne, keďže však je známa ich nepriateľská činnosť proti režimu, boli odsunutí do kárneho kláštora v Pezinku. Počet odsunutých 2.“[13]

Po prijatí správ z krajom bola vypracovaná súhrnná správa (Dialnopisná správa pre sekretariát KSČ, súdruhovi Frankovi). Obsahuje informácie o zaistení veľkých súm peňazí, ktoré boli nájdené u rehoľníkov. V kraji Nitra boli nájdené aj zbrane (pôvodne sa hovorilo o veľkom množstve, čo však bolo neskôr poopravené – šlo o starý revolver, dve pušky, automatickú zbraň a pištoľ) a vyskytli sa aj ojedinelé nepokoje. Tie boli spôsobené nezabezpečením duchovných na vykonanie pravidelných bohoslužieb po odvlečení rehoľníkov.[14] Najväčšie nepokoje boli v obci Podolínec, „okolo 18.00 hod. večer napadlo asi 200 obyvateľov stráže sústreďovacieho kláštora a chceli vypustiť rehoľníkov.“[15]

Kláštor redemptoristov, Podolínec; zdroj: www.mistapametinaroda.cz

Kláštor redemptoristov, Podolínec; zdroj: www.mistapametinaroda.cz

Život v sústreďovacích kláštoroch

Život v sústreďovacích kláštoroch sa riadil podľa domáceho poriadku, ktorý vychádzal z väzenského poriadku, bol však mierne upravený. Rehoľníci boli rozdelení po desiatkách, pričom každá mala svojho zodpovedného a ten musel každé ráno podávať hlásenie o stave desiatky. Všetci boli povinný mať vybavenie osobnej hygieny a prísne dbať na osobnú čistotu a poriadok. Strava bola stanovená veliteľstvom a vydávaná na prídel. za vzorné správanie mali možnosť zaistení rehoľníci získať isté prilepšenie. Styk s verejnosťou im bol prísne zakázaný, vo výnimočných situáciách však bolo dovolené napísať list. Pravidelnými aktivitami boli spoločné vychádzky na dvore kláštora, práca a prednášky zameraná na preškolenie rehoľníkov. Z pobožností mali dovolenú každodennú omšu a týždennú spoveď. Duchovnú správu však mohli vykonávať len poverení rehoľníci.[16]

Úvodná snímka: Proces s predstaviteľmi rehoľných rádov, 31.3.1950; zdroj: https://www.tyzden.sk/spolocnost/6563/koniec-klastorov/


[1] 217/1949 Sb. ZÁKON ze dne 14. října 1949, kterým se zřizuje Státní úřad pro věci církevní [online]. Národní shromáždění republiky Československé. [cit. 2017-11-23]. Dostupné na internete: .

[2] Porov. MACÁK, E. Zápisky spoza mreží. Bratislava: Don Bosco, 1996, časť DOKUMENTY, s. 2 - 78. 

[3] Slovenský národný archív v Bratislave, fond Slovenský náboženský fond, šk. 185, Plán akcie „K“, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 8.

[4] SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Plán akcie „K“, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 11.

[5] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Plán akcie „K“, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 6 – 12.

[6] Porov. ZANET, L. M.: Titus Zeman. Bratislava: Don Bosco, 2017, s. 79.

[7] MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 19.

[8] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Plán akcie „K“, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 13 – 23.

[9] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Realizačný plán akcie „K“ v kraji Bratislava, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 24 - 38.

[10] SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Realizačný plán akcie „K“ v kraji Bratislava, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 26.

[11] Slovenský úrad pre veci cirkevné.

[12] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, Prevedenie akcie „K“ v kraji Banská Bystrica, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 39 - 48.

[13] SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, Prevedenie akcie „K“ v kraji Banská Bystrica, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 42.

[14] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, Dialnopisná správa pre sekretariát KSČ, súdruhovi Frankovi, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 49 – 53.

[15] SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, Dialnopisná správa pre sekretariát KSČ, súdruhovi Frankovi, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 52.

[16] Porov. SNA BA, f. Slovenský náboženský fond, šk. 185, Domáci poriadok, roč. 1950, spis bez čísla. In: MACÁK, E.: Zápisky spoza mreží, časť DOKUMENTY, s. 69 - 73.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo

Ďalšie články autora