Záhada dlhovekosti v Biblii

Záhada dlhovekosti v Biblii

Adam, Matuzalém, Noe... To je len krátky zoznam biblických postáv, ktorí dosiahli mimoriadne vysoký vek. Skeptici povedia: „Jeden z ďalších nezmyslov v Biblii.“ Ako môžu veriaci reagovať?

V zaznamenanej histórii vieme o ľudoch, ktorých vek presiahol 110 rokov. Najstarší človek, ktorého vek dokážeme spoľahlivo preukázať pochádzal z Francúzska. Jeanne Calment sa dožila 122 rokov. Narodila sa v roku 1875 a zomrela v roku 1997. Je to fascinujúci vek ale je možné že existovali aj ešte starší ľudia. Niektorí vraveli o ľudoch, ktorí sa dožili aj 140 alebo 160 rokov. Tieto údaje však neboli spoľahlivo overené. Napriek tomu, že v človeku je určitá túžba po nesmrteľnosti, zdá sa že náš maximálny limit je 120-130 rokov. Aj keby sme sa dožili toľko rokov, na biblické postavy sme beznádejne primladí. Dovolil som si urobiť tabuľku, ktorá znázorňuje päť postáv s navyšším vekom v Biblii. 

  Postava Vek Súradnice v Biblii
1 Matuzalém 969 rokov Genezis 5,27
2 Jared 962 Gn 5,20
3 Noe 950 Gn 9,28
4 Adam 930 Gn 5,5
5 Set 912 Gn 5,8


Je pochopiteľné, že nás zaráža vysoký vek biblických postáv. Existuje nejaké vysvetlenie? Nevieme úplne presne čo tieto čísla znamenajú. Ponúkam niekoľko možností, ktoré by túto záhadu vysvetľovali. (možno sa nájdu aj iné vysvetlenia, ja som vychádzal z mne dostupných zdrojov)         

1) Dôsledky prvotného hriechu

Jedna z teórii hovorí, že prvé generácie po Adamovi a Eve neboli natoľko zaťažení dôsledkami hriechu. Prvotný hriech spôsobil aj to, že ľudia stratili nesmrteľnosť a na svet prišli choroby a smrť. Neskoršie generácie už boli natoľko vystavené moci zla, že zomierali stále mladší. 

2) Lepšie prírodné podmienky pred potopou

Iným vysvetlením by bolo, že pred známou potopu sveta boli na svete lepšie podmienky pre život ako je tomu dnes. Zem údajne chránil pred žiarením akýsi štít. Potopa sveta však tento ideálny prírodný stav narušila a preto sa ľudia dožívajú menej rokov. Vysvetlením by bolo aj to, že kým patriarchovia sa dožívali aj 900 rokov, ľudia po potope už menej. Podľa Biblie mal napríklad Abrahám 175 rokov alebo Mojžiš 120 rokov. Obidvaja velikáni izraelského národa žili totiž až po biblickej potope. Na prvý pohľad to dáva zmysel. Háčik je však v tom, že prvé kapitoly knihy Genezis zjavne nie sú učebnicou dejín, ani geológie a ani biológie. Tieto rozprávania chcú poukázať na vzťah Boha k človeku, nie popisovať vedecké fakty. Pravda Biblie neodporuje vedeckej pravde.  

3) Silnejší ľudia?

Niektorí tvrdia, že ľudia v staroveku boli odolnejší a vďaka tomu zomierali starší. Neexistuje však žiaden vedecký dôkaz, ktorý by preukázal že v minulosti žili ľudia s takto vysokým vekom. Ani fosílne nálezy nesvedčia o tom, že by sme boli vtedy fyziologicky silnejší. Práve naopak, ľudia boli slabšieho vzrastu ako je tomu dnes.  

4) Roky ako mesiace

Ďalšou teóriou, ktorá by vysvetľovala dlhovekosť v Genezis je tá, že prekladatelia (alebo pisári) urobili chybu. Roky vlastne nie sú rokmi ale mesiacmi. Aj to by dávalo zmysel: Matuzalém by sa dožil približne 81 rokov, Jared 80, Noe 79 atď... Niektorí však začnú uvažovať v tom zmysle: Áno, v prípade patriarchov išlo možno o mesiace ale čo v prípade neskorších biblických postáv? Abrahám by mal podľa Biblie 175 mesiacov. V prepočte by to vychádzalo 17-18 rokov. Čo s tým? 

5) Vek jednej generácie

Niektorí uvažovali o tom, že vek patriarchov nebol v skutočnosti vekom jednej osoby ale záležitosť jednej generácie. 

6) Symbolický výklad

Viac svetla do našej záhady by mohlo priniesť porovnanie so súdobými spismi mimo Biblie. Babylonské a sumerské záznamy rovnako hovoria o ľudoch s mimoriadne vysokým vekom. Napríklad v sumerskom zázname nachádzame postavu, ktorá sa dožila 72 000 rokov. Zoznamy vlád sumerských kráľov hovoria o tisícoch rokov. Napríklad kráľ Enmengalana panoval 28 000 rokov. Adam alebo Matuzalém by boli oproti týmto borcom skutoční juniori. Biblista Raymond E. Murphy: „V biblických údajoch si môžeme všimnúť stály pokles dĺžky života jednotlivcov, ktorí sa tu spomínajú. Žiaden určitý výklad zámeru skrytého za týmito číslami prakticky neexistuje a zdá sa, ako by patrili k mýtom.“ Zároven dodáva, že „úlohou týchto genealógií je vyplniť čas pred potopou. Popri rodokmeni národov v (Gn) kapitole 10 slúžia na to, aby nejakým spôsobom zabezpečili plynulosť rozprávania.“ Orientálne kultúry mali záľubu vo veľkých číslach. Funkciu týchto čísel nemožno chápať v štatistickom zmysle ako máme vo zvyku my.

Nadnesene možno povedať, že Biblia niekedy rada preháňa. Napríklad v Exodus 12,37 spomína 600 000 utečencov-mužov z Egypta. Je to zrejme nepravdepodobný údaj keďže ak pripočítame ženy a deti tak nám z toho vzíde dva až tri milióny ľudí. Je nereálne aby Sinajská púšť uživila tak veľký počet ľudí. Je pravdepodobné, že v prípade veku Matuzalema mohlo ísť taktiež o zveličenie (hyperbolu). Autori Biblie mohli mať tendenciu pripisovať patriarchom nadľudské vlastnosti a teda aj extrémnu dlhovekosť. Vysoký vek niektorých postáv možno vychádza zo starovekých tradícii, ktoré nám nie sú známe. V knihe Komentáre k Starému Zákonu - Genezis sa dočítame: „Starovekí orientálci mali iný koncept čísla, ako máme dnes my. Pre nich je číslo výslovne poetická a umelecká realita.“ Hoci Katolícka Cirkev nemá oficiálny výklad týchto vysokých vekov, stojí za zmienku pripomenúť čo učí o chápaní Biblie: Aby sa totiž správne pochopilo, čo chcel posvätný autor povedať tým, čo napísal, treba venovať náležitú pozornosť obvyklým spôsobom myslenia, vyjadrovania a rozprávania, ktoré jestvovali vo svätopiscových časoch, ako aj spôsobom, ktoré sa vtedy používali vo vzájomných ľudských stykoch.“ (z dokumentu II. vatikánskeho koncilu Dei Verbum

Na záver

Vysoké čísla v Biblii sú výzvou pre čitateľov. Myslím si že v prípade veku patriarchov išlo o nám zatiaľ nepoznanú hebrejskú symboliku. Niektorí veriaci to pochopia v duchu hesla „rýchlo a jednoducho“ a tak si vyložia tieto čísla striktne doslova. Radikálni skeptici to samozrejme odbijú „jedným šmahom.“ Lenže v živote nastávajú situácie keď jednoduché odpovede a pohodlné skratky nefungujú. Prečo by to malo byť ináč v prípade Biblie? Myslím že tieto texty treba skúmať a hľadať čo nám chcel autor cez tento text povedať. Vyžaduje si to čas modlitby, poctivého štúdia a chvíle určitej neistoty. Rozhodne to teda nie je o tom, že si budeme vysvetľovať citáty z Biblie ako chceme. Knihy Biblie vznikali v určitom kultúrnom a historickom kontexte a odignorovať tento kontext by bola veľká škoda.   

Použitá literatúra

Komentáre k Starému zákonu 1 - Genezis, kolektív autorov, 

Tóra - 101 otázok a odpovedí, Raymond E. Murphy, 2001

https://www.gotquestions.org/Genesis-long-lives.html

https://www.kbs.sk/obsah/sekcia/h/dokumenty-a-vyhlasenia/p/druhy-vatikansky-koncil/c/dei-verbum

Titulný obrázok - https://www.thoughtco.com/methuselah-oldest-man-who-ever-lived-701188

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo