Veľkonočná nedeľa – Pán vstal z mŕtvych!

Veľkonočná nedeľa – Pán vstal z mŕtvych!

Slávením veľkonočnej vigílie na Bielu sobotu po súmraku, ktorá sa zvykne nazývať „matkou všetkých posvätných vigílií“, sa začína sláviť nedeľa Pánovho zmŕtvychvstania, ktorá je „nedeľou všetkých nedieľ.“ Presvedčenie o Ježišovom zmŕtvychvstaní napĺňa všetky novozákonné texty.

Viera v zmŕtvychvstanie skrížila všetko, čo bolo dostupné ľudskej skúsenosti. Hoci sa v Novom zákone hovorí o Ježišovom zmŕtvychvstaní ako o historickej udalosti, ide o skutočnosť, ktorá nepodlieha zákonom tohto sveta, ale prestupuje pôsobnosť dejín. Tým sa nechce povedať, že sa nestala, ale že prekračuje priestor dejín.

Svedectvo Pavlových listov

Najstaršie biblické svedectvo o Ježišovom zmŕtvychvstaní nenachádzame v evanjeliách, ale v Pavlových listoch. Apoštol Pavol v Prvom liste Solúnčanom, ktorý napísal okolo roku 51 po Kr., povzbudzuje veriacich, aby očakávali z neba Syna, Ježiša Krista, ktorého Boh Otec  „vzkriesil z mŕtvych“ (porov. 1 Sol 1,10).

Pavol neuvádza žiadne Ježišove zázraky ani podobenstvá, východiskom jeho náuky je Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie. K tejto skutočnosti sa neustále vracia. Pavlovo najdôležitejšie svedectvo nachádzame v Prvom liste Korinťanom 15,3-5: Odovzdal som vám predovšetkým to, čo som aj ja prijal: že Kristus zomrel za naše hriechy podľa Písem; že bol pochovaný a že bol tretieho dňa vzkriesený podľa Písem,  že sa zjavil Kéfasovi a potom Dvanástim.“ 

Dôležitý údaj, ktorý sa spomína tak pre Ježišovu smrť ako aj jeho zmŕtvychvstanie, je výrok: „podľa Písem“. Samozrejme, má sa na mysli tá časť, ktorú my, kresťania, voláme Starý zákon. Pavol odkazom na Písma chce ukázať, že všetko, čo sa s Ježišom stalo, nebola nešťastná náhoda, alebo justičný omyl, ale bol to Boží plán s ľudstvom. Zároveň vyznáva, že skutočnosť vzkriesenia nepochádza od neho, ale zo svedectiev, ktoré jestvovali už pred ním.

Evanjeliové svedectvá

V porovnaní s vyjadreniami z Pavlových listov, evanjeliove opisy sú dlhšie a majú viac naratívny charakter. Žiadne zo štyroch kánonických evanjelií však neopisuje priebeh zmŕtvychvstania, čo svedčí o opatrnosti a triezvosti, ktorá už neplatí pri neskorších apokryfných evanjeliách.

"Všetko, čo sa s Ježišom stalo, nebola nešťastná náhoda, alebo justičný omyl, ale bol to Boží plán s ľudstvom." Zdieľať

Evanjelisti sa jasne zmieňujú o počiatočných ťažkostiach, ktoré spôsobuje viera v zmŕtvychvstanie. Učeníci neveria slovám žien, ani emauzskí učeníci sa nestotožňujú s myšlienkou vzkriesenia. Ježiš karhá učeníkov a vyčíta im ich neveru. Matúš hovorí, že v okamihu nanebovstúpenia sa mu učeníci klaňali, no niektorí pochybovali. Tomáš žiada dôkaz vzkriesenia, atď.

Toto hovorí v prospech učeníkov a ich svedectiev. Každý teda musí prejsť svoju cestu od nevery k viere. Tak ako cestu viery prešli Ježišovi bezprostrední učeníci, musia ňou prejsť aj učeníci Ježišových učeníkov. Platí to aj po dvetisíc rokoch pre nás. 

Novozákonné evanjeliá neuvádzajú Ježišovo zmŕtvychvstanie ako návrat do života v tomto svete. Tým sa Ježišovo vzkriesenie líši od všetkých iných vzkriesení, ktoré sa dovtedy stali. Vzkriesenie je potrebné chápať vo svetle ukrižovania, v spojení s víťazstvom nad smrťou a ako vzkriesenie, ktoré veriaci očakávajú na konci sveta. Vtedy človek dosiahne definitívny podiel na Kristovom oslávenom tele.

Preto Ježišovo veľkonočné vzkriesenie je jedinečným, ktoré nemá v  našom svete obdobu. Bolo by chybou, ak by sme novozákonné rozprávanie o Ježišovom zmŕtvychvstaní oddelili od jeho umučenia a smrti a od jeho predchádzajúceho pozemského života. Veď predmetom našej viery nie je len Ježišovo zmŕtvychvstanie akoby nejaká epizóda z jeho života, ale predmetom viery je On sám, jeho osoba. 

Milí priatelia, požehnané veľkonočné sviatky!

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo