Veľký piatok - Ave crux

Evanjelista Ján vidí v kríži naplnenie hodiny, pre ktorú prišiel Boží Syn na svet. 

Keď žalobca sa stáva obžalovaným

Ježišova smrť je oslávením, je naplnením Ježišovej hodiny, ktorú evanjelista ohlásil pri prvom znamení - zázraku v Káne Galilejskej, kde Ježiš vyhlásil: „Ešte neprišla moja hodina.“  

Kristus neprišiel na svet, aby konal zázraky, bol liečiteľom a divotvorcom. Keď je pred umučením s apoštolmi vo večeradle, evanjelista povie: „Ježiš vedel, že nadišla jeho hodina...“ Preto posledné Ježišove slová na kríži v Jánovom evanjeliu znejú: „Je dokonané.“ Hodina, pre ktorú prišiel na svet, sa naplnila.

Ján sa od začiatku svojho evanjelia upriamuje na utrpenie a smrť. Ježiš vystupuje ako kráľ, je oslávený, jeho kráľovstvo nie je z tohto sveta. Ján zamieňa úlohy hlavných postáv. Ježiš, ktorý stojí pred Pilátom ako obžalovaný, stáva sa žalobcom. Pilát sa môže nazdávať, že má moc súdiť Ježiša, ale Ježiš mu odpovedá pokojne, že nemá nad ním žiadnu moc a Pilát má z neho strach.

Preto otázka nie je to, čo sa stane s Ježišom, lebo ten má svoj život pevne v rukách, ale či Pilát zradí sám seba tým, že podľahne výkrikom ľudu vonku.

Dôveryhodné svedectvo milovaného učeníka

Ján vykresľuje Ježišovo umučenie ako hodinu oslávenia. V umučení sa dostáva tak Synovi ako aj Otcovi najväčšej slávy.

"Evanjelista Ján vykresľuje Ježišovo umučenie ako hodinu oslávenia. V umučení sa dostáva tak Synovi ako aj Otcovi najväčšej slávy." Zdieľať

Od začiatku sa všetko deje so súhlasom Ježiša. Nepriatelia, ktorí chcú zajať Ježiša, padnú pred ním na zem. Ježiš prepustí svojich učeníkov, neutekajú, ako v iných evanjeliách. Sám vykročí k Judášovi, ktorého očakáva a ide mu v ústrety. Nepotrebuje, aby mu niekto niesol kríž, ale sám si ho nesie. Všetko, čo sa deje s Ježišom počas pašií, nie je výsledkom  náhody, ale koná sa s Ježišovým slobodným súhlasom ako naplnenie Božieho plánu záchrany ľudstva.

V Jánových pašiách je dôležitou postavou milovaný učeník, ktorý je prítomný v rozhodujúcich scénach – pri procese pred veľradou, pri ukrižovaní, pri prázdnom hrobe, pri zjavení sa zmŕtvychvstalého Ježiša. Práve osoba milovaného učeníka sa stáva dôveryhodnou a výnimočnou autoritu, od ktorej pochádza spoľahlivé svedectvo pre všetko, čo uvádza štvrté evanjelium.

Pravý veľkonočný Baránok

Už na začiatku evanjelia zaznieva svedectvo Ján Krstiteľ o Ježišovi: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriechy sveta.“ Tento starozákonný obraz dosahuje svoj vrchol naplnenia v opise Pánovho umučenia. Tento Baránok zomrie v čase, keď v jeruzalemskom chráme zabíjali baránkov na židovskú veľkonočnú večeru.

Yzopova byľ, na ktorú nastoknú špongiu s octom, ktorý dávajú ho piť Ježišovi, sa spomína v starozákonnej knihe Exodus 12,22, keď za jej pomoci pomazali Izraeliti na svojich dverách krv baránka.

Dodatok, že Ježišovi na kríži nepolámali žiadnu kosť, je odkazom na veľkonočného baránka v Ex 12,46 pred odchodom Izraelitov z egyptského otroctva: „Musí sa zjesť v jednom a tom istom dome a nič z mäsa nesmieš vyniesť von z domu, ani mu nesmiete polámať nijakú kosť.“  

Ježiš Kristus je teda skutočným veľkonočným baránkom, ktorého krv zachraňuje ľudstvo.

Klaniame sa ti, Kriste, a dobrorečíme ti, lebo svojím svätým krížom vykúpil svet!