Ochotníci na Golgote

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Ochotníci na Golgote

Reportáž a rozhovor z unikátnej Krížovej cesty v podaní ochotníkov v Spišskej Teplici.

Spišská Teplica je malá dedinka schovaná za popradským Tescom. Žije v nej niečo cez 2000 obyvateľov. Od ostatných podtatranských obcí sa veľmi neodlišuje, má však jednu malú výnimočnosť – aktívnych obyvateľov. Dielom troch desiatok z nich je dramatizácia Krížovej cesty, ktorú zrealizovalo miestne ochotnícke Divadlo Úsmev. Do realizácie tohto diela sa zapojilo viac ako 30 tepličanov, ktorých dala dokopy miestna pani učiteľka Beáta Jalowiczorová.

Požehnanie Otca Matúša (postava Ježiša) pred začiatkom predstavenia.

Požehnanie Otca Matúša (postava Ježiša) pred začiatkom predstavenia.

Kultúrny dom v Spišskej Teplici patrí medzi klasické dedinské „kulturáky“ ako ich poznáme z tisícok iných obcí. Stará budova s novým pódiom a hľadiskom asi pre 300 divákov. Dnes bolo takmer plno. Prázdne ostali len posledné rady sedadiel, a iba hore, na balkóne bolo viac miesta. Medzi divákmi bolo aj veľa detí a mladých ľudí, ktorí sa usadili v prvých radoch.

Modlitba pred začiatkom

Modlitba pred začiatkom.

Pred predstavením sa pomedzi prichádzajúcich predierali postavy v historických kostýmoch. Bolo vidieť rímskeho stotníka, vojakov, objavilo sa aj honosné rúcho Piláta a nachýbali ani skromné rúcha zástupcov ľudu a opulentné farizejské odevy. O piatej už ľudia sedeli v laviciach a po chodbách pobehovali iba herci. Režisérka Beáta Jalowiczorová, učiteľka dejepisu a náboženstva v miestnej škole, dávala posledné pokyny a povzbudzovala hercov, aby vydali zo seba maximum. Predstavenie sa začalo takmer načas, len pár minút po piatej.

Režisérka Beáta Jalowiczorová dáva hercom posledné pokyny.

Režisérka Beáta Jalowiczorová dáva hercom posledné pokyny.

Sugestívna hudba inšpirovaná židovskými melódiami nás ihneď preniesla do na Blízky východ do čias Rímskej ríše. Samotnej krížovej ceste predchádzali scény s Judášom a dvadsiatimi strieborniakmi a násilným odvedením Ježiša z Getsemanskej záhrady. Deti počúvali so zatajeným dychom, dej sa začínal rýchlo odvíjať.

Aj tie najmenšie deti dokáže silný príbeh zaujať.

Aj tie najmenšie deti dokáže silný príbeh zaujať.

Prvé stretnutie Ježiša s Pilátom sa skončilo veľmi živo zahraným bičovaním, pri ktorom sa ozývali aj výkriky z obecenstva a na nejednej tvári sa objavili prvé slzy.

Veľmi autentické bičovanie medzi divákmi poriadne vybičovalo emócie.

Veľmi autentické bičovanie medzi divákmi poriadne vybičovalo emócie.

Postava Piláta bola zahraná dokonale, scénu s umývaním rúk si každý prítomný zapamätá navždy. Aj ťažký výstup na Golgotu a niekoľko Ježišových pádov nenechávalo nikoho z divákov chladným.

Zbavovanie sa viny mocných pri poprave nevinných je aj v našich časoch bežné.

Zbavovanie sa viny mocných pri poprave nevinných je aj v našich časoch bežné.

Pribíjanie Ježiša na kríž a jeho postavenie bolo zvládnuté dokonale, rovnako aj scény s Máriou pačúcou pri Ježišových nohách alebo so stotníkom Abenadarom spoznávajúcim v Ježišovi Božieho Syna. Záverečný spev za prítomnosti všetkých hercov bol odmenený búrlivým potleskom.

Ježiš zomiera na kríži.

Ježiš zomiera na kríži.

Ochotníci zo Spišskej Teplice ukázali, že to vedia. Namiesto úchvatných kulís stavili na presvedčivosť svojich postáv a bola to dobrá voľba. Fotky snáď hovoria za všetko.

Kultúrny dom v Spišskej Teplici zažil silné posolstvo Veľkej noci.

Kultúrny dom v Spišskej Teplici zažil silné posolstvo Veľkej noci.

 

Na záver prinášam krátky rozhovor s režisérkou tohto divadelného predstavenia s názvom „Z lásky k človeku“, Beátou Jalowiczorovou.

Režisérka Beáta Jalowiczorová.

Režisérka Beáta Jalowiczorová.

Ako ste sa dostali k režírovaniu divadelnej hry?

Bola to úplná náhoda. Po tom, ako som s deťmi v škole robila divadielko, ma oslovili dve mamy, že chcú robiť divadlo a aby som ich režírovala. Najprv som mala voči tomu veľký rešpekt, ale manžel ma presvedčil, aby som do toho šla. Prvá hra bola veselohra s názvom „Tri krát svadba“, ktorá mala dosť veľký úspech. Mali sme z toho radosť a tak sme v tom pokračovali.

Kedy vznikla myšlienka zdramatizovania Krížovej cesty?

Bolo to dôsledkom jednej situácie, kedy mi veľmi ťažko ochorel môj veľmi dobrý priateľ, ktorý mal rakovinu. Pri našom poslednom rozhovore, po ktorom zomrel, mi povedal, že veľmi veľa zo svojej bolesti a utrpenia obetuje práve na túto našu krížovú cestu, aby sme mali odvahu ju urobiť a ja aby som spievala. (smiech).

Kto sú herci, ktorí hrali v hre?

Všetko sú to ľudia z našej farnosti, najmladší je deviatak na ZŠ, nastarší je už dôchodca. Prvé stretnutia boli na Vianoce a odvtedy sme sa stretávali každú neďeľu večer.

Čo všetko je spojené s prípravou takéhoto divadelného predstavenia?

Strašne veľa vecí. Kulisy, kostýmy, ... Kulís nemáme veľa, ale veľa nám dalo zabrať vymyslieť veci tak, aby fungovali. Mali sme predstavu čo chceme, ale nevedeli sme ako na to. Kameňom úrazu bolo samotné ukrižovanie. Máme však veľmi šikovných chlapov, ktorí to dokázali vymyslieť a zrealizovať.

Postava Ježiša je veľmi autentická, hrá ju dokonca katolícky kňaz, ktorý však nie je zo Spišskej Teplice.

Áno, je to tak. Tiež to bola úplná náhoda. Už sme mali pripravené všetko, ale nemali sme Ježiša. Všetci oslovení túto postavu odmietli. Zhodou okolností som bola na fare v Poprade, keď som sa vo dverách zrazila s pánom kaplánom Otcom Matúšom. Keď som sa na neho pozrela, hneď ma napadlo: „Toto je náš Ježiš!“ Oslovila som ho, on to prijal a postava Ježiša bola vyriešená.

Koľko ľudí sa zapojilo do prípravy tohto predstavenia?

Nemáme to úplne presne spočítané, ale je to okolo 30.

Predstavenie je iba jedno?

Nie, budú dve. Práve dnes, na Kvetnú nedeľu v našom kultúrnom dome o piatej a o siedmej.

Stála tá námaha za to?

Určite. Pán Ježiš si koná svoje dielo, aj cez nás maličkých. Tá obeta, ktorú títo ľudia priniesli, má svoju hodnotu. Navzájom sme sa povzbudzovali – postiť sa, zriekať, robiť pokánie, obetovať,... Šlo to aj hlbšie, vznikla nová komunita.

Povzbudili by ste aj ľudí z iných obcí pustiť sa do divadla?

Určite áno! Nech sa neboja. Nech majú odvahu vykročiť. Keď raz vykročíte, Pán Boh si to už riadi sám. Je neuveriteľné, čo sa tu dialo, ako prichádzali ľudia, ako sa vymýšľali veci, ako sa všetko skladalo ako jedno veľké puzzle. Pán Boh miluje ľudí, ktorí sú ochotní svoje talenty a dary rozvíjať a venovať ich druhým ľuďom. Keď toto majú v srdci – rozdávať sa a dávať druhým to, čo oni zadarmo dostali, tak toto Pán Boh veľmi oceňuje. Vytvorilo sa veľmi dobré spoločenstvo, čo aj nás samých prekvapilo.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo