O Slovenskom štáte z rokov 1939 až 1945 stále tak isto

O Slovenskom štáte z rokov 1939 až 1945 stále tak isto

Na toto obdobie slovenských dejín sa stále nedokážeme pozerať s nadhľadom.

Pred deviatimi rokmi som napísal knihu o slovenskom štáte s názvom Nezrelá republika. Najskôr to nemala byť ani kniha, len som si chcel konečne spraviť názor na obdobie rokov 1939 až 1945. Uvedomoval som si, že niečo sa mi snažili vtlačiť do hlavy ešte v školách za komunizmu, niečo úplne iné som čítal po roku 1990. Ucelený názor som stále nemal, informácie boli veľmi rozporuplné.

Dva roky som študoval, názor som si ozaj spravil a napísal som knihu. Aspoň tam mi poradili priatelia – so zisteniami a závermi musíš vyjsť von, zídu sa aj iným, ktorých história zaujíma, ale nemajú možnosti hlbšie študovať.

Za knihu sa mi dostalo všelijakého uznania i neuznania. Za uznanie napríklad považujem to, že som sa po jej vydaní stretol z ich vlastného popudu s potomkami účastníkov tých rokov, synmi Imricha Karvaša či Jána Balka, a oni môj počin ocenili.

Kritizovali ma, samozrejme, ľudia, ktorí dlhé roky ešte za komunizmu ako profesionáli písali o tomto období dejín cez prizmu marxizmu-leninizmu a ktorí ešte dlho po roku 1989 ovplyvňovali verejnú mienku, ba ovplyvňujú ju dodnes.

Nechcem unavovať čitateľa svojimi osobnými záležitosťami, no nedá mi ich nespomenúť, lebo výhrady k prístupu k slovenským dejinám z rokov 1939 až 1945 mám stále. Možno som dokonca na negatívny vývoj historického vedomia na Slovensku ešte citlivejší, lebo na mnohé veci som si vďaka štúdiu a písaniu vytvoril vlastný, podopretý názor, a pritom vidím, že mnohé stereotypy pretrvávajú.

Uvediem príklad. Urobil som si obraz o Slovenskom národnom povstaní a dovolil som si ho nazvať občianskou vojnou, lebo boje na Slovensku spĺňali znaky občianskej vojny. Dostalo sa mi za to hojnej kritiky, veď som pošpinil hlboké a úprimné vzopretie národa proti fašizmu. Presne tak nás to učili v komunistických školách a takýto názor je dodnes na Slovensku uprednostňovaný.

Div sa svete, neostal som osamotený. Minulý mesiac som si prečítal rozsiahlu knihu od britského historika Keitha Loweho v českom preklade s názvom Zdivočelý kontinet, Evropa v druhé světové válce. Keď sa zmieňoval o Slovenskom národnom povstaní, ktoré viedlo odboj proti nemeckým vojskám, všimol si, že vôbec nebolo jednoznačné. Slováci si podľa neho v roku 1944 „neboli istí, či majú spojiť svoj osud s Nemcami, Rusmi či Čechmi, alebo proti všetkým týmto skupinám bojovať“. Povstanie nazval občianskou vojnou – podobne, ako tomu bolo pri vystúpeniach v Grécku, Juhoslávii alebo v Taliansku.

Iný príklad. Dňa 13. marca, v predvečer 79. výročia vzniku samostatného slovenského štátu odvysielala Slovenská televízia reláciu Večera s Havranom, ktorá sa mala venovať práve tejto téme. Ak by ste očakávali, že snahou moderátora bude s odstupom čo najobjektívnejšie sa pozrieť na toto obdobie slovenskej histórie, mýlili by ste sa. Téma bola, ako sa vyrovnať s vinou, ktorú si my, Slováci nesieme so sebou za zločiny z tohto obdobia.

Opäť vina, popol na hlavu, koľký raz. Som si vedomý, že Slováci nesú zodpovednosť za viny z tohto obdobia. Ak mi neveríte, prečítajte si moju knihu. Na druhej strane nemôžeme stále hovoriť len o vinách, hovorme aj o ďalších veciach. Pozrime sa na toto obdobie ako na históriu, veď je to naša vlastná história. Alebo nedokážeme mať odstup od vecí, ktoré sa udiali pred trištvrtestoročím?

Moderátor mal, vďakabohu, v zmienenej televíznej relácii rozumných hostí, ktorí sa mu snažili vysvetliť, že jedna vec je vina, možno už zbytočne stále jatrená, a druhá vyrovnanie s vinou a následne otvorenie iných uhlov pohľadu. Veľmi nepochodili, popol sa má sypať na hlavu ďalej.

Nie som za ospravedlňovanie príkorí, ktoré sa diali v rokoch 1939 až 1945, ale nie som ani zástancom myšlienky, že máme vidieť len príkoria, že na Slovensko máme hľadieť ako na osamelý ostrov, ktorého sa nedotýkal turbulentný medzinárodný vývoj.

Smutné je, že takéto ľpenie na jatrení vín odsúva do pozadia všetko ostatné. Napríklad, že v práve tomto období sa dokončilo zdarné formovanie moderného slovenského národa. Tak o tom napríklad píše uznávaný nemecký historik a znalec stredoeurópskych pomerov Jörg K. Hoensch.   

A ešte jedna vec je smutná. Nezáujem prezentovať  objektívny pohľad na obdobie rokov 1939 až 1945 živí dezinformovanosť v spoločnosti, čo nahráva extrémistickým skupinám. Stačí, ak prichytia tvorcov nosnej verejnej mienky pri pár klamstvách a zrazu je celá pravda ich.

Demagógia vyvoláva demagógiu.  

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo