Zbabelí rodičia, alebo chorá spoločnosť

(Čo s mobilmi v rukách našich detí?)

Každý rodič v EÚ a dnes možno povedať, že vo väčšej časti sveta zažíva patálie s používaním mobilov u vlastných detí.

Stačí iba pohľad na skupinky mladých ľudí, ako sedia povedľa seba a všetci sa venujú iba svojmu mobilu a nejavia žiadne známky záujmu o tých, ktorí ich obklopujú. Všetci ale musíme vedieť odhadnúť na základe zdravého rozumu, aké to v budúcnosti môže mať katastrofálne následky pre nich, a tým i pre nás. Kto to môže zastaviť?

Podľa americkej štatistiky, väčšina detí v USA sleduje, či pracuje, alebo zabáva sa až 9 hodín denne s elektronickými médiami. Najväčší podiel na tom majú hry a komunikácia na sociálnych sieťach.

Ešte pred niekoľkými rokmi sme za najväčšiu pliagu pri výchove detí považovali sledovanie televízie. Štyri až šesť hodín deti sedeli pred televíznou obrazovkou a fascinované príbehmi sa nechali unášať virtuálnymi vzormi a podivnými svetmi.

Televízia sa v tých dobách považovala za nevyhnutné zlo a bolo nepredstaviteľné, že by niečo mohlo predstihnúť tento vynález. Ak to však porovnáme s počtom hodín, ktoré venujú nielen deti, ale aj dospelí chytrým mobilom, musíme skonštatovať, že sme žili ešte v zlatej dobe...

Prednosťou televízie pred chytrými mobilmi je ale fakt, že rodič môže do určitej miery kontrolovať výber a obsah toho, čo deti pozerajú. Proces sledovania televízie je tak viac-menej transparentný a pevne lokalizovaný spravidla na obývaciu izbu.

Dnes chytré mobily odstránili možnosť kontroly obsahu a dĺžky sledovaných programov. Dnes tieto funkcie museli rodičia prenechať na rozhodnutie vlastných detí. Rodičom sa týmto vynálezom ešte viac zúžil priestor pre ich výchovné ovplyvňovanie. Výsledkom je to,  že bez ohľadu na to, či s tým súhlasia, alebo nesúhlasia, museli prenechať výchovu svojich ratolestí googlu, facebooku, twitteru...

Rodičia v dobrej viere si myslia, že zabezpečením mobilu pre každé dieťa zvýšia kontrolu a vedomosť o mieste, pohybe a činnosti ich detí. Reálne ale utrpeli iba ďalšiu ranu v ich možnostiach výchovne ovplyvňovať svoje deti.

Chytré mobily nerozlišujú medzi dospelými a deťmi, medzi samostatnými a nesamostatnými ľuďmi, medzi dobrými a zlými, medzi chorými a zdravými ľuďmi... sú otvorené pre všetkých rovnako.

Podmanivé, ale veľmi často násilné počítačové hry, vzrušujúce videá, diskusie s neznámymi ľuďmi, vytváranie komunít s neakceptovateľnými vzormi, vulgarita a pornografia však narúšajú emocionálne dozrievanie detí a adolescentov. To všetko sa stalo realitou, ktorá je mimo skutočnej pozornosti väčšiny rodičov a ktorá sa berie za nevyhnutné zlo, ktorému sa nedá vyhnúť...

Základná štruktúra postojov našich detí je tak zbavovaná etických protikladov, akým je dobro a zlo, pravda a lož a vytvára etiku nedospelej a nezrelej komunity, v ktorej je všetko možné.

Liberálny  pohľad na fakty, pravdu, resp. lož, ktoré podporujú pluralitu názorov u slobodných jedincov, musí nutne viesť nielen k úpadku výchovných možností rodiny, ale aj školy, štátu a verejnej mienky.

Oslabovanie autority rodiny, školy a objektívnych právd musí vyústiť v neriaditeľnú, anarchickú a úpadkovú spoločnosť. Tam, kde nieto objektívnej pravdy, dobra a kde bude ponechané všetko iba na infantilný názor detí, resp. adolescentnej komunity zo sociálnych sietí, musí sa takýto svet v budúcnosti rozpadnúť a skončiť v samovražednom chaose. Generácie detí, vyrastajúce bez emocionálnej a výchovnej podpory svojich rodičov musí vyústiť iba v manipulatívne, diktátorské či fašistické režimy, kde nakoniec rozhodne vždy iba organizovaná sila a fyzické násilie.

O tom, že EÚ sa už otriasa pod tlakom neoliberálnych, infantilných názorov na migráciu, na údajnej útočnosti Ruska,... na potrebe zvyšovania vojenských rozpočtov, tlakov na integráciu za každú cenu, to všetko spôsobuje úpadok pravdy, faktov a reálnej skúsenosti.

Hlavným vychovávateľom našich detí sa stáva google, facebook..., ktorým však nejde o výchovu, ani o kultiváciu našich detí, ale ide im o peniaze, o zisk, ktorý môžu zväčšovať dovtedy, pokým nepokryjú na sociálnych sieťach všetkých 7 miliárd ľudí.

Sloboda googlu však neznamená rozširovanie slobody detí a adolescentov. Je to pseudosloboda, ktorá nemôže obstáť v konfrontácii s faktami a reálnym životom.

Cesta nápravy je možná iba návratom k rodičom a k možnosti ich opätovného  ovplyvňovania svojich detí.

V dnešnom každodennom živote je to požiadavka znížiť, resp. obmedziť manipuláciu detí s chytrými mobilmi.

Malo by byť štandardom zakázať deťom základných a stredných škôl nosiť mobil do školy.

Existujúce školské poriadky na slovenských školách sú založené na tom, že zakazujú používanie mobilov počas vyučovania. Tento typ zákazu považujem za nedostatočný a je potrebný úplný zákaz nosenia mobilov do školy. Iba takéto rozhodnutie by mohlo prispieť k oslabovaniu závislosti detí na mobile.

Domáce regule od koľkej hodiny večer bude zákaz doma používať mobil, je záležitosť rozhodnutia rodičov.

Názory niektorých rodičov, že dnešný život detí bez mobilov je nemysliteľný, pretože im umožňuje lepšiu kontrolu ich ratolestí, tak týmto treba povedať, že takáto kontrola je iba formálna. Poskytuje im súradnice, polohu miesta, ale nič z ich vnútra. Nevedia, o čom ich deti premýšľajú, čo chcú, o čom snívajú a čo považujú za dôležité.

K čomu môže slúžiť informácia pre rodičov, ktorú získajú rozhovorom cez prestávku so svojim dieťaťom, ako dopadol diktát, či test z matematiky?

Aký význam má informácia, čo bolo k obedu a či parené buchty mu chutili, alebo nechutili? K čomu je dobrá informácia, že vyučovanie sa práve skončilo?

Obhajoba mobilov zo strany niektorých zamestnaných rodičov je založená na tom, že im vyvoláva subjektívne zdanie dostatočnej starostlivosti o ich deti. Skutočnosť, že reálne sú ponechané iným vychovávateľom berú ako nevyhnutnú daň nových technológii, s čím sa nedá nič robiť.

Zákaz používania mobilov počas vyučovania na základných a stredných školách je zavedený vo všetkých školských poriadkoch, a preto by sme sa možno mohli uspokojiť, že všetko je v najlepšom poriadku a netreba nič meniť.

Nedisponujem žiadnym výskumom ohľadne používania mobilov cez školské prestávky, počas vyučovania, ale každý, kto má školopovinné deti má dostatok informácií, aby si urobil predstavu o ich používaní v tomto čase.

Dokonca si myslím, že hlad po telefonovaní a hlavne vo večerných a nočných hodinách je vyvolaný aj ich používaním v školských zariadeniach.

O tom, že je možné bojovať s rodiacou sa závislosťou našich detí na mobiloch svedčia francúzske skúsenosti.

Prezident Macron preukázal veľkú odvahu a rozhodnosť pri schválení zákona o radikálnom zákaze používania mobilov v školských priestoroch. Nielen teda v triede, ale aj cez prestávky, v jedálni, na chodbách.

O vážnosti tohto problému vo Francúzsku svedčí aj to, že prezident Macron mal tento zákaz mobilov aj v svojom predvolebnom programe.

Úplný zákaz používania mobilov v školských priestoroch vstupuje v platnosť od jesene tohto roku a je výsledkom ochrany žiakov pred stratou sústredenosti na výuke a stratou kontaktu so svojimi spolužiakmi a celým svojim okolím.

Liberálny prístup k mobilom sa ukazuje, že sa dostal do rozporu s objektívnymi potrebami našich detí.

Toto rozhodnutie je zamerané na prospech verejného zdravia a vývoja detí, pretože používanie mobilov sa vo Francúzsku dostalo do extrémnej a kritickej fázy.

Myslím si, že situácia na Slovensku sa ale vôbec nelíši od tej vo Francúzsku. Čím sa líšime, je iba to, že odmietame uznať vážnosť tohto problému.

Zhoršenie koncentrácie detí na vyučovaní, obmedzovanie sociálnych kontaktov, znižovanie pohybu detí, sú tými faktormi, ktoré by sme mali zobrať do úvahy aj pri ochrane našich detí pred týmto „geniálnym“ vynálezom.

Doterajší prístup, ktorý zakazoval používanie mobilov počas výuky je nielen nedostatočný, ale aj stimuluje deti k jeho porušovaniu. Francúzske štúdie uvádzajú, že až 40% trestov detí, má súvislosť s používaním mobilov v triedach počas vyučovania!

Nielen deti sú rôzne, ale sú rôzni aj učitelia. Niektorí sú vysadení na mobily a niektorí sú už unavení z boja s mobilmi a rezignovali. Posielanie SMS, sledovanie klipov, či celých filmov počas výuky nie je preto už nič mimoriadne a pre mnoho detí je to i prejav hrdinstva.

Z týchto príčin si myslím, že Ministerstvo školstva SR aj s jeho politickým gestorom, t.j. SNS mali by urýchlene pripraviť zákon, ktorý nebude v ničom horší, ako ten francúzsky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo