Akademické posily z ministerskej stoličky

Akademické posily z ministerskej stoličky

Slovenská akademická obec dostala do svojich radov nové posily. Zaradili sa do nej, takmer hneď po svojich debakloch, dvaja bývalí ministri školstva: Juraj Draxler a Peter Plavčan.

Ten prvý sa uhniezdil v Slovenskej akadémii vied a riadi nový Inštitút strategických analýz, ten druhý získal miesto profesora na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského.

Veď zase prečo nie. Juraj Draxler rád vo svojich životopisoch zdôrazňoval, že „prednášal“ na dajakých vysokých školách v Prahe a svoj príchod na SAV komentoval tým, že sa vlastne len vrátil k svojej pôvodnej akademickej práci.

Ten druhý sa zase vo svojej úradníckej kariére prepracoval až k vymenovaniu za univerzitného profesora a vlastne teraz konečne ide na miesto, na ktoré má plnú kvalifikáciu. Takže všetko by malo byť v poriadku a obe inštitúcie už len môžu očakávať profit z takýchto významných vyprofilovaných akademických osobností.

No ale naozaj vyprofilovaných a akademicky zdatných? Sotva. Aj keď jeden profesor a druhý v minulosti „prednášajúci“ na vysokých školách, obaja páni majú spoločné jedno. Nikto nepozná ich reálnu akademickú prácu a jej výsledky.

Inak povedané, žiadnu zodpovednú a kvalifikovanú akademickú prácu nikdy nerobili. Stačí si za pár sekúnd vyhľadať serióznu medzinárodnú databázu publikovaných vedeckých textov (ja som si napríklad pozrel Scopus), Plavčan v nej má povestných nula záznamov, Draxler „až“ jeden. Aj to z čias, keď ešte ako elév pôsobil v jednom z bruselských inštitútov. A z obdobia svojej akademickej dráhy rovnako ako Plavčan – nula. Prosto vrcholoví akademici ako vyšití. Bez skúseností, bez vplyvu, bez reálnych a akceptovaných dosahov.

Mohol by som si povedať, kašli na to, veď takýchto „akademikov“ má Slovensko plné priehrštia. Áno, ale som zvedavý, čo sa v ich prípade bude diať. Zoberme si najprv Plavčana. Jeho prijatie na univerzitné profesorské miesto muselo byť nevyhnutne sprevádzané porušením pravidiel obsadzovania miest profesorov. Aj keď sa Plavčan hrdí titulom profesor, zjavne nespĺňa kritériá na reálne funkčné miesto profesora.

To by totiž musel dokladovať aspoň ako-tak uznávanou vedeckou prácou, ktorú za sebou jednoducho nemá. A ešte chúlostivejšia situácia nastane, keď mu z profesorských povinností bude prináležať garantovanie dajakého študijného programu. Som naozaj zvedavý, čo si s tým počne akreditačná komisia. Plavčan totiž nič garantovať nemôže.

Vymenovaný je za profesora v neexistujúcom odbore, jeho odborný profil je úplne nečitateľný a znovu to podstatné, jednoznačne sa preukáže, že nemá za sebou reálnu vedeckú prácu, ktorá sa od garanta bezpodmienečne vyžaduje. Jednoducho a zrozumiteľne, pre univerzitu je v pozícii profesora nepoužiteľný.

No a Draxler, ktorý vedie na SAV spomenutý inštitút? Situácia ešte bizarnejšia ako u Plavčana. Vráťme sa ešte k jeho „prednáškovej“ histórii. Nepátral som, na ktorých vysokých školách to akademicky pôsobil. Ale žiadna sláva to nebude. Draxler, na rozdiel od Plavčana, ktorý si z úradníckej pozície zabezpečil ten najvyšší akademický titul, je celkom podkvalifikovaný.

Nedopracoval sa ani k doktorskej akademickej kvalifikácii (PhD.), ktorá je na slušných vysokých školách minimálnou podmienkou, aby tam človek mohol byť aspoň odborným asistentom. Rozhodne však nie tým, kto by tam mal „prednášať“. Nehovoriac o tom, že mnohí odborní asistenti sú akademicky omnoho výkonnejší ako Draxler a majú na svojom konte pekných pár kúskov v medzinárodne uznávaných periodikách.

Je mi vlastne jedno, kde Draxler prednášal a kto ho vtedy zamestnal. Celkom abnormálna mi však príde jeho terajšia pozícia v SAV. V Inštitúte strategických analýz, ktorý Draxler vedie, by mal súčasne koordinovať médiami prezentovaný projekt s veľkolepým (a ničnehovoriacim) názvom Strategická analýza Slovenska 2017.

Nejde mi o projekt, ale o fakt, že Draxlerovi fakticky prináleží pozícia analogická s formálnou pozíciou „vedúceho vedeckého pracovníka“, čo je funkčná pozícia na SAV zodpovedajúca profesorom vysokých škôl.

Na to, aby sa k nej akademik SAV dopracoval, potrebuje mať za sebou nielen aspoň dve desaťročia výkonnej akademickej práce, ale najmä reálne vedecké výsledky a úspechy. A, pochopiteľne, pred tými dvomi desaťročiami sa musel odpichnúť od získania doktorskej vedeckej kvalifikácie. Draxler nemá ani tú a z kvalifikačného hľadiska je v štruktúre SAV dokonca menej kvalifikovaný ako študenti doktorandského štúdia.

Aspoň jedna upokojujúca správa. Keď som si na stránkach SAV prezrel fotogalériu seminára k spomínanému projektu, ktorý Draxler vedie, tak zverejnené fotky pripomínali stretnutie samovzdelávajúceho krúžku postdokov. Že ho viedol ten najmenej kvalifikovaný účastník, mi v tomto prípade neprekážalo vôbec. Nedokážem si však predstaviť, že by som v tom kruhu reálne sedel a mal by som sa nechať viesť a poúčať od niekoho, kto má nulovú akademickú autoritu.

Nad Plavčanom som zlomil palicu už dávno. V Draxlerovi som sa snažil vidieť potenciál, hoci ani neviem, v akej oblasti sa profiluje. Jeho „akademická práca“ sa končí pri blogoch a drobných novinárskych kúskoch, kde sa často pokúša o pedagogiku, no doteraz objavuje len teplú vodu a kde zjavne nemá akademický rozhľad.

Preto v čase, keď bol ešte ministrom, som mu navrhol uchádzať sa o doktorandské štúdium pedagogiky na SAV. No zjavne si už vtedy myslel, že ministerská stolička mu dosýta naliala aj akademický rozum.

Podstatné je však iné. Títo dvaja noví akademici nie sú dobrou vizitkou nášho akademického sveta. Sotva by niekto uveril, že sú na svojich doterajších pozíciách kvôli svojim profesijným kvalitám a že to nemá nič spoločné s ich predchádzajúcim epizodickým ministrovaním. Prosto ruka ruku zase umyla a reprezentanti akademických inštitúcií sa zavďačili. Transformácia slovenského akademického prostredia v priamom prenose.

Foto: TASR/Dano Veselský, Marko Erd

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo