Budujme v sebe vernosť Pánovmu zákonu

Vernosť Pánovmu zákonu

V celom príbehu sa až 5-krát spomína, že Jozef a Mária konajú to, čo káže Pánov, resp. Mojžišov zákon. Boží zákon prikazoval pri narodení predstaviť prvorodené dieťa, chlapca alebo dievča, a zaplatiť za neho výkupné vo výške piatich šeklov (porov. Nm 18,16). Šekel bol jednotkou váhy striebra  a zodpovedal približne 12-tim gramom. Ježišovi rodičia sú teda poslušní požiadavkám židovského náboženstva, ktoré vyznávali a do ktorého sa obriezkou na 8. deň po narodení zaradil aj ich syn Ježiš. Toto si pripomenieme už 1. januára. Ježišovo obetovanie sa uskutočňuje v jeruzalemskom chráme, čím rozprávanie zapadá do centrality jeruzalemského chrámu v tomto evanjeliu. Už prvá udalosť evanjelia, ktorou je zvestovanie narodenia Jána Krstiteľa jeho otcovi – kňazovi Zachariášovi, sa odohráva v chráme. Aj úplne posledný verš tohto evanjelia patrí chrámu. Ježišovi učeníci sa po nanebovstúpení svojho Majstra vrátili do Jeruzalema: „Stále boli v chráme a velebili Boha.“ (Lk 24,53) V obraze Svätej rodiny Ježiša, Márie a Jozefa nám ponúka Božie slovo výzvu, aby sme sa usilovali byť pevní vo vernosti evanjeliovým zásadám bez toho, aby sme sa cítili menejcenní alebo sa museli za to ospravedlňovať.

Meč rozdelenia

Starokresťanská tradícia videla v Simeonových slovách o meči bolesti účasť Márie na utrpení svojho Syna, keď stála pod krížom. Scénu s Máriou a milovaným učeníkom pri Ježišovom kríži má však iba Jánovo evanjelium. Pre Lukáša meč je symbolom rozdelenia, aby vyšlo najavo ľudské zmýšľanie, tzn. je obrazom rôznych postojov ľudí k Ježišovmu posolstvu: „Myslíte si, že som prišiel darovať pokoj zemi? Nie, hovorím vám, ale rozdelenie. Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom.“ (Lk 12,51-52) Mária sa stala Ježišovou učeníčkou, ktorá spoznávala Božiu vôľu počas celého svojho života a uskutočňovala ju. To však znamenalo oddeliť sa od tých, ktorí ho neprijali. V nej sa naplnilo to, čo Ježiš hovorí v podobenstve o rozsievačovi. Tí, ktorí prijímajú jeho náuku, „to sú tí, čo počúvajú slovo, zachovávajú ho v dobrom a šľachetnom srdci a s vytrvalosťou prinášajú úrodu“. (Lk 8,15) Platí to aj pre Máriu, o ktorej Lukáš až dvakrát prízvukuje, že zachovávala všetky udalosti vo svojom srdci a premýšľala o nich (porov. Lk 2,19 a 2,51). Rozvíjajme v sebe tieto vlastnosti. Nech naša viera myslí. Poznávajme do hĺbky pravdy našej viery. Nezostaňme na povrchu plytkého kresťanstva. Nebojme sa "oddeliť", tzn. plávať aj proti prúdu verejnej mienky, keď je to v rozpore s kresťanskými zásadami.