Objavme radosť evanjelia

Objavme radosť evanjelia

Výzva Jána Krstiteľa navrátiť sa k Bohu a zmeniť zmýšľanie je platná pre veriacich každej doby. Aj nás by mala inšpirovať, aby sme sa zamysleli, čo nás zotročuje, čo nám nedovoľuje zmeniť sa a vrátiť sa k Bohu.

Evanjeliový úryvok druhej nedele Adventu (Mk 1, 1 - 8) ponúka úvodné verše Markovho evanjelia, ktoré tvoria posolstvo celého spisu. Je to radostná zvesť adresovaná ľudstvu o Božej blízkosti v osobe Ježiša Krista, Božieho Syna.  

Dôležitosť prvého verša

Žiadne zo štyroch evanjelií neobsahuje údaj o autorovi, dobe a mieste zostavenia spisu. Protagonistom nie je evanjelista, ale Ježiš Kristus. Úvodný verš ponúka nosnú myšlienku celého diela. Je to začiatok evanjelia. 

Výraz evanjelium pochádza z gréckeho slova euangelion a znamená dobrá, radostná správa. V svetskom chápaní znamená správu o víťazstve, o narodení panovníka a jeho vladárskych skutkoch. V novozákonných spisoch má výraz euangelion čisto duchovný význam.

"Ak Kristova pravda má zaznieť z úst hlásateľa presvedčivo, nevyhnutnou podmienkou je osobné stotožnenie sa človeka s evanjeliom, teda so samotným Kristom." Zdieľať

V prvom verši Markovho evanjelia neoznačuje názov spisu, ale obsah posolstva, ktorým je samotný Kristus. Osoba ohlasovateľa sa stáva centrom samotnej dobrej správy. V jeho osobe sa realizuje Božia spása, Kristus sa stáva „Emmanuel – Boh s nami“ a to je evanjelium – radostné posolstvo pre človeka.

Túto skutočnosť vyjadrujú ešte aj dnes slová, ktoré zaznievajú počas svätej omše: „Čítanie zo svätého evanjelia podľa...“ Čiže nie je to Matúšovo alebo Markovo evanjelium, ale Ježišovo. Pôvodným autorom je Boží Syn.

Evanjelisti Matúš, Marek, Lukáš a Ján prijali a nám odovzdali toto Kristovo evanjelium, preto je uvedené dôležité slovíčko „podľa“. Ak Kristova pravda má zaznieť z úst hlásateľa presvedčivo, nevyhnutnou podmienkou je osobné stotožnenie sa človeka s evanjeliom, teda so samotným Kristom.

Radosť evanjelia

Zachovajme si však aj pôvodný význam slova evanjelium = radostné posolstvo. Jedným zo znakov skutočného prijatia Kristovho posolstva je úprimná radosť z toho, že som veriaci človek. Radosť, ktorá neberie vieru ako bremeno, ale príležitosť k plnej realizácii ľudského poslania.

Pápež František nám to pripomína vo svojej exhortácii Radosť evanjelia, keď hovorí o sladkej radosti z Božej lásky a o entuziazme pre konanie dobra. Keď v nedeľné ráno kráčam možno ako jediný z bytovky na svätú omšu a vnútri neprežívam horkosť, lebo som mohol zostať v teple bytu ako ostatní, ale ma naplňa radosť, lebo idem na stretnutie s milujúcim Otcom a mojimi bratmi a sestrami vo viere.

"Jedným zo znakov skutočného prijatia Kristovho posolstva je úprimná radosť z toho, že som veriaci človek." Zdieľať

Keď prikázania Desatora neberiem ako zoznam toho, čo ostatní môžu a ja som o to všetko ukrátený, ale ako istú cestu, aby som bol ja a ostatní okolo mňa nielen zdanlivo a na chvíľu, ale skutočne  a trvalo šťastní.

Pápež František v spomenutej exhortácii hovorí, že ide o opravdivú radosť tých, ktorí aj uprostred náročných pracovných povinností si dokážu zachovať veriace, štedré a jednoduché srdce (bod 7).

Výstižne to vyjadruje starozákonná kniha Sirachovho syna: „Nepripusť, aby ti unikol radostný deň“ (Sir 14, 11.14). Nedovoľme, aby sa z nás stali zatrpknutí, zabanovaní učeníci, zatvorení za dverami, ktorým chýba radostná prítomnosť vzkrieseného Krista.

Advent s Jánom Krstiteľom

Ján účinkoval v Palestíne, ktorá bola v 1. storočí pod nadvládou Rímskej ríše s kultom cisára (osoba cisára požívala takmer božskú úctu). V tomto prostredí pripravoval ľud na príchod iného kráľovstva – kráľovstva Boha – a ponúkol iné videnie moci: založené nie na nadvláde a vykorisťovaní, ale na odpustení a pokání ponúknutom všetkým.

Jánova osoba a jeho posolstvo boli také silné, že blízke i vzdialené obyvateľstvo zanechávalo svoje pohodlné príbytky a prichádzalo za ním na púšť.

Rieka Jordán, ktorá Jánovi poskytovala vodu na krst, je symbolicky aj hranicou medzi púšťou a zasľúbenou krajinou – je symbolom začiatku čohosi nového.

Jánov krst nie je sviatosťou, ale prorockým gestom. Pozostával z dvoch protichodných pohybov – ponorenia a vynorenia – symbolizuje zásadnú zmenu: zanechanie starého a prijatie nového štýlu života.

Jánova výzva navrátiť sa k Bohu a zmeniť zmýšľanie je platná pre veriacich každej doby. Aj nás by mala inšpirovať, aby sme sa zamysleli, čo nás zotročuje, čo nám nedovoľuje zmeniť sa a vrátiť sa k Bohu. Advent je k tomu jedinečnou príležitosťou. 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo