Tajomstvo svadobných šiat

Tajomstvo svadobných šiat

Evanjeliový úryvok najbližšej nedele hovorí o nemožnej veci – odmietnutie hostiny, na ktorú pozýva samotný kráľ (Mt 22,1-14). Ježiš je v pozícii prorokov Starého zákona, ktorých taktiež ľudia veľakrát odmietli. Boh všetko pripravil a nachystal pre človeka, ktorý nemusí nič platiť a nič priniesť. Ako je možné, že ho človek odmietol? Stojíme pred realitou a tajomstvom, že mnohí ľudia odmietajú Boha z rôznych dôvodov, často nepochopiteľných.

Uvažovanie nad dejinami

Pre Matúša je podobenstvo príležitosťou uvažovať nad dejinami Izraela vo vzťahu k Ježišovi, keď do Cirkvi vstúpili okrem židov aj pohania. Treba mať na pamäti, že v Matúšovi nebeské kráľovstvo nie je pripodobnené k svadbe, ale k správaniu kráľa. Podobenstvo je teda reakciou na postoj k Ježišovi, ktorého jeho židovskí poslucháči odmietli, na čo Ježiš reaguje zvolaním: „Lebo mnoho je povolaných, ale málo vyvolených.“ (Mt 22,14) Podobenstvo má silné alegorické prvky. V zmienke o vyplienení mesta reaguje na zničenie Jeruzalema rímskymi vojskami v roku 70 po Kr., v čom vidí Božie znamenie. Odmietnutie pozvania nesie známky podobnosti s podobenstvami O dvoch synoch (Mt 21,28-32) a O zlých vinohradníkoch (Mt 21,33-45), o čom sme čítali predchádzajúce dve nedele. Zakaždým ide o vážne pokarhanie takého prístupu, ktorý odmieta Ježiša a jeho posolstvo.

 

Podobenstvo má dve časti. Prvá vrcholí pozvaním nových hostí. Druhá časť je zakončená vyhodením človeka bez svadobného rúcha. Evanjelista Matúš využíva obraz svadobnej hostiny, lebo svadba a manželstvo je v Starom zákone vyjadrením vzťahu Boha k Izraelu. Prvotné pozvanie bolo v Starom zákone cez prorokov, ktorí ohlasovali príchod Mesiáša, ktorým je Ježiš z Nazareta. Mnohí ho však neprijali, hoci poznali prisľúbenia Starého zákona. Ježiš prišiel ako ich naplnenie. Božia milosť nie je však obmedzená, ale prostredníctvom nového spoločenstva Ježišových učeníkov sa rozdáva ďalším.

 

Naplnená sieň

Po odmietnutí zo strany pozvaných hostí sluhovia zavolali tých, ktorých práve našli na ceste a prijali pozvanie. Svadobná sieň sa naplnila ľuďmi rôzneho pôvodu. Z Božej strany sa im tak dostáva postavenia pôvodne „prvorodeného“ Izraela. Je to obrazom spoločenstva Cirkvi. Nejde o spoločenstvo bezchybných ľudí. Nie je to len skúsenosť už jej 2000 ročnej existencie, ale už aj skúsenosť prvých kresťanov potvrdila, že ju tvoria „dobrí aj zlí“, „pšenica“ aj „kúkoľ“. Po celé stáročia Cirkev si bola vedomá veľkej pravdy: Ecclesia semper reformanda – Cirkev sa neustále obnovuje. Sme spoločenstvom hriešnikov a sme si vedomí, že potrebujeme Božie milosrdenstvo. V dobách, keď Cirkev stratila zo zreteľa nevyhnutnosť pokánia, nastal úpadok duchovného života. Vo vyslaní sluhov na rázcestia Cirkev vidí svoje misionárske poslanie. Nemusí ísť hneď o krajiny tretieho sveta. Terajší pápež František upozorňuje na potrebu ísť na periférie života, k marginalizovaným jednotlivcom a skupinám. Platí to aj pre naše Slovensko.

 

Skrytý význam svadobných šiat

Celé stáročia sa vedie medzi biblistami diskusia, aký význam majú svadobné šaty. Ako niekto, kto nemal ani tušenia, že bude pozvaný, mohol mať so sebou svadobné šaty? Stretol som sa s tým vysvetlením, že s pozvaním na svadbu sa pozvaným poslali aj svadobné šaty. Možno by to platilo v prípade tých, ktorí odmietli pozvanie, ale určite nie pre množstvo ľudí náhodne pozvaných na svadbu. Svadobné šaty majú určite symbolický význam. Podľa niektorých symbolizujú krst, keď bol novopokrstený oblečený do bielych šiat. Ale v situácii, v ktorej zaznelo podobenstvo, kontext nič nehovorí o tom, že by šlo o krst. Iní hovoria, že je to obraz dobrých skutkov. Ale pozvanými sú dobrí aj zlí ľudia (nielen dobrí). V staroveku sa myslelo, že ide o symbolické označenie tých, ktorí síce majú vieru (hovoria, že sú veriaci), ale nemajú skutky (podľa viery nežijú). Ponúkam odlišné vysvetlenie svadobných šiat. Človek bez svadobných šiat je symbolom toho, kto neverí, žeby kráľ (Boh) konal takto veľkodušne, že pozýva kohokoľvek. Podobenstvom sa kladie dôraz na nepredvídateľnosť Božieho konania a na potrebu pripravenosti človeka v každom okamihu svojho života. Vstupom do svadobnej siene sa ešte úsilie človeka nemá skončiť. Skôr je to obraz toho, že Cirkev je otvoreným spoločenstvom, do ktorého je každý pozvaný. Svadobným rúchom je trvalá ochota myslieť, hovoriť a konať tak, ako koná Boh, uplatňovať v živote Božie kritéria, riadiť sa v živote Jeho vôľou a to aj napriek pokornému vedomiu vlastnej slabosti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo