Pokušenie vlastniť pravdu, Cirkev a moc je vždy aktuálne

Ježiš rozpráva toto podobenstvo v Jeruzaleme tesne pred svojou smrťou a podobenstvo je potrebné čítať vo svetle Kristovho umučenia a vzkriesenia. Ide o zdôvodnenie, prečo Boh dovolil, aby jeho jediný milovaný Boží Syn skončil takou hroznou smrťou.

Podobenstvo sa zaraďuje medzi alegórie, v ktorej každý detail má ďalší – hlbší význam. Úvod podobenstva odkazuje na 1. čítanie (Iz 5,1-7) a žalm (Ž 80) tejto nedele, ktoré spája téma vinice.

Vlastníkom vinice je Boh, vinicou je Božie kráľovstvo. Podobenstvo je meditáciou nad celými dejinami spásy od Abraháma až po príchod Ježiša Krista. Vinohradníci sú vodcovia židovského národa. Vyslanými sluhami sú proroci. Synom je Ježiš Kristus. Potrestaná nie je vinica, ale nájomníci.

Vinohradníci zlyhali v tom, že si zamenili plnenie vôle majiteľa s vlastnými plánmi. Iní, ktorým sa zverí vinica, sú Ježišovi apoštoli a učeníci. Zmienku o sluhovi, ktorému rozbili hlavu, vidia niektorí biblisti ako narážku na sťatie Jána Krstiteľa.

Prinášať úrodu

Boh očakáva od nájomníkov, že budú konať tak, aby vinica prinášala úrodu, to znamená, že si neurobiaz vinice vlastný "biznis", kvôli ktorému sú schopní aj zabíjať. 

"Niekedy sa správame vlastnícky až tak, že Boha vytláčame a chceme robiť rozhodnutia bez ohľadu na to, aká je jeho vôľa. Viera nie je súborom teoretických poznatkov, ale požaduje ovocie – prinášanie úrody." Zdieľať

Rozhodujúcim okamihom je, keď majiteľ požaduje úrodu od vinohradníkov. To sa týka aj nás. Aj od nás Boh očakáva, že budeme prinášať úrodu svojho života. Záverečný citát je zo Ž 118,22-23: „Kameň, čo stavitelia zavrhli, stal sa kameňom uholným. To sa stalo na pokyn Pána; vec v našich očiach obdivuhodná.“ Citácia z Písma, ktorú evanjelista Matúš rád uvádza, dáva záväzný charakter Ježišovmu učeniu.

Zvláštnosťou je zvuková podobnosť medzi hebrejským slovom ben - syn a eben - kameň. Ale podstata, prečo je citát uvedený, spočíva v tom, že Ježiš sa stáva uholným kameňom nového chrámu, ktorým je Boží ľud a už nie jeruzalemský chrám ako stavba z kameňov. Tento chrám Ježiš „stavia“ svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Kristus stavia nové spoločenstvo, ktoré „bude prinášať úrodu".

Nie sme vlastníkmi, ale správcami

Niekedy sa správame vlastnícky až tak, že Boha vytláčame a chceme robiť rozhodnutia bez ohľadu na to, aká je jeho vôľa. Viera nie je súborom teoretických poznatkov, ale požaduje ovocie – prinášanie úrody. Autor Jakubovho listu to výstižne vyjadril slovami: „Viera bez skutkov je mŕtva“ (porov. Jak 2,26).

Pán vinice má trpezlivosť. My niekedy trpíme netrpezlivosťou vo vzťahu k druhým. Obraz vinice patrí medzi obrazy, ktoré prevzala aj Cirkev, keď hovorí o svojom poslaní. Nie sme vlastníkmi Cirkvi, ale sme pozvaní v nej pracovať. Cirkev je Božia. Vždy hrozí nebezpečenstvo, že naše vlastné názory a predstavy prehlásime za „božie“ a vyhlásime sa za majiteľov pravdy, ba dokonca samotnej Cirkvi.

Pred pár dňami sme slávili sviatok sv. Františka z Assisi. Z jeho života sa dozvedáme, že ústredná myšlienka, ktorá zmenila jeho život, bola otázka: „Čo chceš, Pane, aby som urobil?" František hľadal najskôr Božie záujmy. Jedinečným spôsobom sa mu podarilo obnoviť Cirkev, Božiu vinicu. Takéto postoje nezištnej lásky potrebujeme aj dnes.