Žena, ktorá predbehla apoštolov

Žena, ktorá predbehla apoštolov

V roku 2016 počas mimoriadneho jubilejného Roka milosrdenstva pápež František povýšil spomienku na Máriu Magdalénu, ktorá pripadá na 22. júl, na liturgický sviatok. Nové liturgické texty hovoria o nej ako o žene, ktorá je príkladom pravej a autentickej evanjelizátorky, ktorá ako prvá ohlásila ústredné posolstvo kresťanstva – zmŕtvychvstanie Ježiša Krista.

Moderné fikcie

Vo svojom románe Dan Brown skombinoval evanjeliové opisy s neskoršími apokryfnými textami a s vlastnou prepracovanou fikciou. Z Márie Magdalény urobil manželku Ježiša Krista, s ktorou mal deti a ich potomkovia žijú až dodnes. Mnohých aj veriacich uviedol do neistoty, žiaľ, aj z dôvodu slabej znalosti Svätého písma a náuky Cirkvi Dan Brown odignoroval skutočnosť, že evanjeliové texty vôbec nespomínajú, žeby Ježiš bol ženatý a nič také neuvádzajú ani ranokresťanské apokryfné texty, na ktoré sa odvoláva. V minulosti podobnú myšlienku už načrtol Nikos Kazantzakis v románe Posledné pokušenie Krista z roku 1955, ktorého známejšiu filmovú podobu spracoval režisér Martin Scorsese v roku 1988. V novších teóriách prichádzajú niektorí autori s myšlienkou, že Mária Magdaléna bola milovaným učeníkom, ktorého spomína Jánovo evanjelium. Všetky tieto diela nemajú na zreteli historickú objektívnosť a hľadanie pravdy, ale skôr podmanivou a marketingovo zvládnutou manipuláciou sledujú zvýšenie predaja svojich produktov.

 

Apoštolka apoštolov

Prímenie Magdaléna pravdepodobne naznačuje, že Mária pochádzala z mesta Magdaly, ktoré ležalo na západnom brehu Galilejského jazera a bolo známym centrom rybárov. Spolu s ostatnými ženami sprevádzala Ježiša počas jeho verejného účinkovania. Na rozdiel od učeníkov neopustila Krista pri jeho ukrižovaní a bola prítomná aj pri jeho pochovaní. Našla prázdny hrob, keď spolu s ostatnými ženami šla v nedeľu ráno pomazať Ježišovo mŕtve telo. V Jánovom evanjeliu je opísané jej stretnutie so zmŕtvychvstalým Pánom, ktorý zmenil jej slzy na veľkonočnú radosť. Ježiš jej dal príkaz oznámiť jeho vzkriesenie apoštolom (porov. Jn 20,17). Dostáva sa jej tak privilégia, že ešte pred apoštolmi sa stretáva so vzkrieseným Kristom. Preto v neskoršom období dostala titul „Apoštolka apoštolov.“ Z pohľadu interpretácie poslania Márie Magdalény však došlo k posunu, ktorý si zaslúži z našej strany bližšie vysvetlenie.

 

Kajúca hriešnica

Lukášovo evanjelium pri mene Márie Magdalény uvádza, že z nej Ježiš vyhnal sedem zlých duchov (porov Lk 8,2). Táto krátka správa nám neumožňuje bližšie určiť, v čom spočívalo jej posadnutie. Z evanjeliových rozprávaní vieme, že Ježiš uzdravoval ľudí z rôznych chorôb, dokonca im prinavrátil život, ale mal aj moc vyháňať zlých duchov, čo všetko boli viditeľné prejavy jeho božskej prirodzenosti. Číslo sedem je symbolickým vyjadrením zvlášť ťažkej formy zla. Vôbec sa nemusí vzťahovať len na hriechy v sexuálnej oblasti. Približne od 4. storočia sa s Máriou Magdalénou začali spájať niektoré ďalšie evanjeliové príbehy. Išlo predovšetkým o nepresné prepojenie jej osoby s postavou neznámej ženy, ktorá prišla do domu farizeja Šimona, ako to uvádza Lukáš v 7,36-50. Táto žena hlbokým gestom pokory, keď slzami umýva Ježišovi nohy a utiera ich svojimi vlasmi, prejavuje bolesť nad svojimi hriechmi a Ježiš jej odpúšťa hriechy. Evanjeliový text však neuvádza jej meno ani identitu. V Jánovom evanjeliu je uvedená podobná scéna, keď Mária z Betánie, sestra Marty a Lazára, pomaže Ježišove nohy vzácnym nardovým olejom (porov Jn 12,3). V priebehu dejín došlo k chybnému pričleneniu týchto dvoch udalostí jedinej postave, Márie z Magdaly. Najmä spojenie Magdalény s neznámou ženou v Šimonovom dome spôsobilo, že z apoštolky apoštolov sa neskôr v kresťanskej interpretácii stala kajúca žena, ktorá zanechala svoj predchádzajúci hriešny život prostitútky. Iste, v evanjeliových textoch sa uvádzajú rôzne postavy, ktoré nesú rovnaké meno: Mária - Ježišova matka, Mária Magdaléna, Mária z Betánie, Mária Kleopasova, Mária - Jakubova a Jozefova matka, iná Mária. Je potrebné jasne čítať evanjeliové texty a nedopĺňať to, čo neuvádza a ani nepredpokladá samotný text. Jednoducho evanjeliá sa nijako nezmieňujú o predchádzajúcom živote Márie Magdalény. Pápež Gregor Veľký v roku 591 vo svojej homílii k úryvku o kajúcej hriešnici v Lk 7,36-50 ukazuje na životný príbeh Magdalény, v ktorom má miesto nielen hriech, ale aj pokánie a obrátenie. Gregor chcel homíliou pedagogicky motivovať hriešnikov k zmene života, keď Magdalénu označil za tú, ktorá vo vlastnom živote sa stala svedkyňou Božieho milosrdenstva. Počas dejín bol generáciám kresťanov blízky tento obraz kajúcej ženy, ktorej sa dostalo Božieho odpustenia, čím sa zdôraznilo, že vždy jestvuje milosť očistenia. Napriek ľudskej hriešnosti nejestvuje hriech, ktorý by Boh nechcel odpustiť, keď ho človek úprimne ľutuje a vyznáva.

 

Vzor veriaceho človeka

Cirkevní otcovia staroveku poukazovali na kontrast medzi novozákonnou Máriou Magdalénou a starozákonnou Evou. Z rajskej záhrady prišla smrť, zo záhrady vzkriesenia prišiel život. Prvá žena rozšírila smrť tam, kde bol život, Magdaléna z miesta smrti zvestovala Život. V raji ponúkla žena mužovi smrť, z hrobu zvestuje žena mužom život. Či už prijmeme základný evanjeliový obraz o Márii z Magdaly ako tej, ktorá zažila Ježišovu uzdravujúcu milosť, bola jeho vernou učeníčkou až na Kalváriu a stala sa svedkom jeho vzkriesenia, alebo nám je bližší neskorší obraz jej úprimnej kajúcnosti, Mária Magdaléna zostáva dôležitým vzorom veriaceho človeka, ktorý hľadá v živote Krista, spoznáva Božiu vôľu, aplikuje ju na svoj vlastný život a prináša svoju skúsenosť viery iným ľuďom.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo