Apoštol Peter - spolupútnik v dozrievaní viery

Apoštol Peter - spolupútnik v dozrievaní viery

Apokryfný spis Skutky sv. Petra (vznikol okolo roku 200 po Kr.) ponúka príbeh z dejín prvých kresťanov. Počas prenasledovania kresťanov za cisára Nera apoštol Peter opúšťa Rím, aby sa zachránil a na ceste stretáva Krista ktorého sa pýta „Kam ideš, Pane?“ Pán mu odpovedá: „Idem, aby som sa dal znova ukrižovať.“ Peter sa vrátil naspäť do Ríma a zomrel mučeníckou smrťou. Táto legenda vystihuje osobnosť a konanie prvého z apoštolov.

Apoštol Peter je jednou z kľúčových postáv Nového zákona. Dosvedčuje to aj tá skutočnosť, že evanjeliá mu venujú veľký priestor, podobne aj Skutky apoštolov a súčasťou novozákonných spisov sú dva listy, ktorým sa pripisuje Petrovo autorstvo. Evanjeliá ho opisujú ako človeka, ktorý mal svoje životné istoty a zázemie. Jánovo evanjelium spomína, že pochádzal z dedinky Betsaida, ale novozákonné texty sa zmieňujú aj o jeho dome v meste Kafarnaum. Opisujú uzdravenie Petrovej svokry, tzn. že mal rodinu. Lukášovo evanjelium uvádza, že keď Ježiš učil zástupy, vybral si loďku, ktorá patrila Šimonovi Petrovi. Peter teda nebol nemajetným nádenníkom, ktorý čakal každé ráno, kým ho niekto nenajme do práce. Mal loď, mal stabilnú prácu, mal rodinu, dom. Stretnutie s Kristom mu tak radikálne zmenilo život, že pri povolaní opustil tieto dovtedajšie istoty a išiel do istej neistoty s Kristom.

Skúšky a rast viery

Peter je ten ktorý musí prechádzať neustálymi skúškami a rastom svojej viery. Na jednej strane vyznáva božstvo Ježiša Krista, ale na druhej strane ešte stále nie je pripravený správne porozumieť ceste kríža; je odhodlaný vystúpiť z loďky a na na základe Ježišovho uistenia kráča po vode, ale predsa má pochybnosti, keď vidí rozbúrené more a začne sa topiť; je rozhodnutý aj zomrieť pre Krista, ale už o pár hodín trikrát zaprie Ježiša Krista. Pri Poslednej večeri potrebuje správne porozumieť významu, keď im ich Majster a Učiteľ umýva nohy, čo bola práca pre otrokov. Skutky apoštolov v tejto línii pokračujú. Opisujú videnie, v ktorom Peter spoznáva, že do Cirkvi patria aj pohania. V Liste Galaťanom Pavol uvádza svoju kritiku Petrovej pretvárky. Na prvý pohľad sa zdá, že to všetko sú vlastnosti ktoré sú nezlučiteľné s pozíciou Petra ako Kristovho zástupcu na zemi. Keď sa ho Ježiš po vzkriesení pýta na lásku, Peter úprimne odpovedá: „Pane, ty vieš všetko, ty dobre vieš, že ťa milujem“. (Jn 21,17) Peter je ten, ktorý ma neustále srdce upriamené na Krista aj so svojimi slabosťami, so svojimi pochybnosťami, ktoré Pán dobre pozná. Stále si je vedomý toho, čo povedal Kristovi pri povolaní: „Pane, odíď odo mňa, lebo som človek hriešny.“ (Lk 5,8) Jediné, čoho sa mu dostáva, je uistenie: „Neboj sa, odteraz budeš loviť už ľudí.“ (Lk 5,10)

Božie kritériá

Peter je človek, ktorý napriek slabostiam a pochybnostiam, je rozhodnutý všetko opustiť pre Krista a nasledovať ho. Na tejto ceste ho čaká ešte dlhá púť dozrievania. Mohli by sme to prirovnať k starozákonnej voľbe kráľa, keď prorok Samuel na Boží pokyn hľadá vhodného kandidáta, Boh ho učí, aby sa neriadil podľa ľudských kritérií. Podobne môžeme povedať, že ak by sme hľadali vhodného kandidáta podľa ľudských kritérií, Peter by asi neobstál, ale tu sú kritériá Božie, kritéria Krista, ktorý pozná svojho apoštola. Pri prvom stretnutí s ním mu povie: „Ty si Šimon“ (Jn 1,42), akoby chcel povedať: „Poznám ťa, viem, kto si a čo je v tebe.“ V Lukášovom evanjeliu pri Petrovom zapretí evanjelista uvádza dôležitý detail, že Pán sa v tej chvíli obrátil a pozrel na Petra a ten sa rozplakal (Lk 22,61). Kristov pohľad je uzdravujúci, je to láskavý pohľad, ktorý pozná Petra do hĺbky duše.

Nasledovanie Krista

Peter snáď ako jediný z apoštolov najjasnejšie tuší Kristovu podstatu. Je to Peter, ktorý vyzná Krista ako Božieho Syna. Keď mnohí učeníci odchádzajú od Ježiša pre jeho údajne tvrdú reč o chlebe života (Jn 6,60), Peter jednoznačne odpovedá: „Pane, a ku komu by sme išli? Ty máš slová večného života.“ (Jn 6,68) Spolu s Jakubom a Jánom sa Peter stáva svedkom Božieho zjavenia počas premenenia na vrchu, svedkom vzkriesenia Jairovej dcéry ako aj hodiny utrpenia v Getsemanskej záhrade. Peter sa stáva nositeľom jedinečného Kristovho vyznačenia: „Ty si Peter a na tejto skale postavím svoju Cirkev a pekelné brány ju nepremôžu.“ (Mt 16,18). Pri Poslednej večeri mu zveruje dôležitú úlohu: „Posilňuj svojich bratov.“ (Lk 22,32) Po vzkriesení mu Pán Ježiš udeľuje poslanie: „Pas moje baránky, pas moje ovce.“ (Jn 21,15-17) Tieto poslania sa zvlášť realizujú v Petrovom primáte. Pri čítaní Svätého písma sa nestačí pozerať len na jednotlivé epizódy, lebo tie sa môžu zdať čiastočné a neúplné ako jednotlivé kamienky mozaiky. Len pri celkovom pohľade dostávame hlbší obraz prvého z apoštolov. Peter v už spomenutej Ježišovej odpovedi na otázka „Quo vadis, Domine? - Pane, kam ideš?“ spoznáva svoje vlastné povolanie a spôsob jeho uskutočnenia. Vždy realizoval to, čo zaznieva z Ježišových úst smerom na jeho osobu: „Poď za mnou!“ (Jn 21,19) A robil to nie napriek, ale spolu so svojimi slabosťami. Vrcholným spôsobom zavŕšil nasledovanie svojho Majstra mučeníckou smrťou.

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo