Či nám nehorelo srdce?

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Či nám nehorelo srdce?

3. veľkonočná nedeľa ponúka v Božom slove jeden z najznámejších evanjeliových textov - príbeh emauzských učeníkov. Evanjelista Lukáš sa v ňom prejavuje ako majster naratívneho umenia, ako potvrdzuje v celom svojom evanjeliu (Milosrdný Samaritán - 10. kapitola, Márnotratný syn - 15. kapitola a pod.).

Úryvok má svoju líniu, ktorá sa postupne rozvíja a graduje. Všetko začína odchodom učeníkov z Jeruzalema. Jeruzalem predstavuje vyvrcholenie Ježišovho ohlasovania Božieho kráľovstva a jeho poslania. Učeníci z tohto centra Ježišovej činnosti  odchádzajú, čakali niečo iné od rokov strávených s Ježišom. Cítia sklamanie. Putovanie a cesta v Svätom písme je viac než len geografický pohyb z miesta na miesto. Často je vyjadrením vnútorných postojov a rozhodnutí. V Svätom písme môžeme sledovať Abrahámovo putovanie, putovanie Jozefových bratov do Egypta, 40-ročné putovanie Izraelitov po púšti, putovanie Eliáša k svätému vrchu Horeb... Je to často symbolické vyjadrenie dozrievania, prerodu a spoznávania Božej vôle. Učeníci mali iné očakávania, nečakali takýto Ježišov koniec, odchádzajú, sú sklamaní... Viera nie je v prvom rade o tom, že Boh má naplniť naše očakávania, splniť naše želania. V tomto okamihu sa k ním prídáva Ježiš.

Ježiš neopúšťa svojich učeníkov, aj keď sa im to tak môže zdať. Boh nie je len ten, kto len „je, jestvuje“, ale Sväté písmo nás uisťuje, že Boh je ten, ktorý je s nami, sprevádza nás. Ježiš kladie otázky, aby učeníci sami vyslovili to, čo prežívajú. Najskôr Boží Syn ide krokom človeka, aby naučil ľudí ísť krokom Boha. Pozýva učeníkov k načúvaniu Božieho slova, lebo v ňom sa hovorí o Mesiášovi.Ježiš nepovie: „ Vy nechápavci, veď to som ja, čo ma nepoznáte?“ Nedišpenzuje ľudskú vieru a slobodu od úlohy premýšľať, klásť si otázky a hľadať odpovede. Ježiš odkazuje na Sväté písmo. To neplatí len pre emauzských učeníkov, ale aj pre nás. V Božom slove sa stretávame s Kristom, ono na neho odkazuje.

Vždy ma v tomto úryvku osloví vyjadrenie "On sa tváril, že ide ďalej..." Boh sa nevnucuje človeku, ale čaká na pozvanie. Sú to učeníci, ktorí naliehajú: "Zostaň s nami!" Kristus neodolá a prijíma pozvanie. Taký je Boh. Nikdy neodmietne, nikdy "neodolá" záujmu človeka a o človeka. Len či my stojíme o neho? Hostina je v evanjeliách dôležitým znakom stretnutia s Bohom. Spomeňme si na márnotratného syna, ktorému otec pripraví hostinu; na Zacheja, ktorý prijme Ježiša vo svojom dome; na Poslednú večeru. Učeníci skúsili prítomnosť Boha vo svojom strede. Hoci Ježiš im zmizne pred očami, všetko sa mení. Na začiatku boli zronení, ale teraz sú plní radosti.

Ale tu príbeh nekončí. Kto zažil horiace srdce zo stretnutia s Pánom, ten nezostáva nečinným. Učeníci sa vracajú naspäť do centra diania – do Jeruzalema, stávajú sa svedkami toho, čo zažili. Ježišov kríž a zmŕtvychvstanie vidia v novom svetle. Tu je Lukášov odkaz čitateľom a poslucháčom. Cesta emauzských učeníkov je neraz aj našou skúsenosťou. My už nevidíme historického Ježiša, vystúpil do neba. Ale Pán nás neopúšťa, stále je s nami.Máme Božie slovo a Eucharistiu. Cez Božie slovo neustále k nám a s nami  hovorí, v Eucharistii je neustále reálne s nami a môžeme ho prijímať.

 

 

 

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo