Matica slovenská a 14. marec 1939

Tkáč nikdy nebude ako Cíger Hronský, i keď sú si názorovo blízki.

Média priniesli 13. apríla správu, že príslušníci Národnej kriminálnej agentúry preverovali Maticu slovenskú pre kontroverzné video k 14. marcu 1939, podľa ktorého ak by nebolo vzniku prvej Slovenskej republiky, nebolo by ani Slovenského národného povstania. Nechajme teraz bokom otázku, či je takéto preverovanie opodstatnené a kde je hranica slobody prejavu na Slovensku.

Pozrime sa skôr na Maticu a postoj jej reprezentantov k prvej Slovenskej republike. Správca Matice z tohto obdobia, jeden z najvýznamnejších slovenských spisovateľov Jozef Cíger Hronský sa netajil kladným postojom k tomuto štátnemu útvaru. Slovenské národné povstanie označil ako nezmyselnú vzburu Slovákov proti vlastnému samostatnému štátu. Svoj postoj neskôr v exile prezentoval v románe Svet na trasovisku. Tento román sa za komunizmu na Slovensku neobjavil, hoci iný s názvom Jozef Mak sa dostal do povinnej literatúry. Cígera Hronského majstrovstvo sa nedalo utajiť, ale protipovstalecký román áno.

Cíger Hronský mal s povstaním vlastnú skúsenosť. Po vypuknutí ho nakrátko zajali, potom sa skrýval a napokon Slovensko opustil. Až do prerušenia jeho činnosti bol pracovitým správcom Matice.

Táto inštitúcia mala vtedy osobitné postavenie. Vytvorila osem odborov, medzi nimi jazykový, historický, národopisný, umelecký. Vydávala najmä knihy a učebnice, a to v nebývalom tempe. V Martine založila dokonca vlastnú tlačiareň Neografiu. Na ilustráciu uvádzam, že v roku 1943 vydala Matica 118 diel, z toho drvivú väčšinu od slovenských autorov. Ale nechýbali medzi nimi ani preklady, napríklad od Welsa, Puškina či Čechova. Matica mala na konci roka 1943 vyše 65-tisíc členov, čo bol takmer dvojnásobok v porovnaní s obdobím pred vznikom prvej Slovenskej republiky.

Dôležitejší ako počet bola ich štruktúra. Išlo o jednotlivcov, firmy, banky, družstvá. Noví členovia prinášali dobrovoľne do tejto inštitúcie peniaze, aby sa mohli rozširovať jej aktivity. V roku 1943 prispeli Matici sumou 1,5 milióna korún, čo pokrylo výdavky na vydavateľskú činnosť z jednej štvrtiny. Prejavený záujem bol výsledkom práce vedenia  inštitúcie, ktorú popri Cígerovi Hronskom vtedy v tandeme spravoval 90-ročný Jozef Škultéty.

Matica bola osobitná tým, že sa v nej združovali slovenskí katolíci i evanjelici. Ťažko by sme našli podobný úkaz takej masovej podpory inej slovenskej inštitúcie bez rozdielu náboženstva. Túto pozíciu si získala ešte za prvej Československej republiky. Významné bolo už valné zhromaždenie Matice slovenskej v Martine v máji 1932, kde sa katolíci a evanjelici dohodli na príprave pravidiel slovenského pravopisu, aby spoločne vzdorovali čechizovaniu slovenčiny.

V tomto boli katolíci s evanjelikmi zajedno i po vytvorení samostatného štátu. Vďaka kvalitnému riadeniu inštitúcie a dosahu na spoločenský život mala Matica dôveru. Počet členov strmo rástol a dosah pôsobenia inštitúcie na občanov sa ďalej zväčšoval. Práve členské príspevky a mimoriadne dary umožňovali, aby sa časť kníh rozdala. V roku 1943 Matica darovala knihy za vyše milión korún.

Na Matici za prvej Slovenskej republiky bolo pozoruhodné to, že sa jej darilo bez nejakej zvláštnej pozornosti vlády. V roku 1940 jej minister školstva a národnej osvety dokonca odňal úradné poverenie zastupovať poslanie štátneho orgánu ľudovýchovnej práce a udelil ho novému Osvetovému združeniu.

Matica sa stala príkladom úspešného projektu, za ktorým stál hlavne Cíger Hronský. Sám jej správca neskôr v exile napísal, že zanechal po sebe inštitúciu v stave výbornej ekonomickej kondície, s nadobudnutým nezaťaženým majetkom vyše 80 miliónov korún.

Svojím spôsobom najväčšie uznanie jej prejavili komunistickí historici, ktorí odhliadnuc od tvrdej kritiky Cígera Hronského, nikdy sa netajaceho svojím jednoznačne pozitívnym vzťahom k režimu Jozefa Tisa, napísali, že „napriek politickým tlakom klérofašistického režimu sa vedecká činnosť Matice slovenskej za slovenského štátu v podstate nespreneverila svojim progresívnym národným a slovanským tradíciám“.

Dnes by chcel byť predseda Matice slovenskej Martin Tkáč šéfovať azda porovnateľne silnej inštitúcii, ako bola pred siedmimi desaťročiami. Nedarí sa to, hoci na rozdiel od minulosti sa na jej činnosť neskladajú hlavne členovia, ale dominantne ju platí vláda.

Matica sa pod vedením M. Tkáča prikláňa k sympatiám k prvej Slovenskej republike, ako to robil Cíger Hronský. Vyznieva to trápne, lebo ide iba o proklamáciu. Ak by chcela zaujať k samostatnému Slovensku podobný postoj ako pred sedemdesiatymi rokmi, potom by to mala v prvom rade dokazovať svojimi činmi vo všeobecný  prospech Slovákov.  

Ak chce Matica slovenská v súčasnosti otvárať háklivé témy slovenskej histórie, treba ju za to pochváliť. Polemika nám stále chýba. No vyjadrovať svoj postoj podobne ako s videom k 14. marcu jej nesedí. Ak sa Matica ozaj cíti takou dôležitou inštitúciou na rozvíjanie a upevňovanie slovenského vlastenectva, ako tvrdí sama o sebe, potom by mala prichádzať s polemikou sama v sebe. Nemala by byť iniciátorom ale správcom polemiky.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo