Pred niekoľkými desaťročiami by nikoho v Západnej Európe nenapadlo, že stručné slovné spojenie "z kostola domov" môže mať iný ako zaužívaný význam cesty z kostola domov. Doba však vychytrale prehĺbila jeho zmysel i o doslovný význam. Ten bol dovtedy v realite nemysliteľný alebo nanajvýš zriedkavý. Návštevnosť bohoslužieb z roka na rok klesala, sila ťahaných chválospevov pozvoľna chradla a šepot modlitieb bolo počuť čoraz zriedkavejšie. Odslúžila sa posledná nedeľná bohoslužba pre hŕstku miestnych a napokon i posledný farár definitívne a nenávratane opustil svoj kostol.
Čo ale s kostolom? Logická dilema, ktorú musia následne v cirkvi riešiť. "Predať a to komukoľvek," tak znela odpoveď na danú otázku v niektorých cirkvách a zboroch.
Nočná mora kňazov, kde síce máte kostol, ale nemáte spoločenstvo veriacich, je naopak vítaným javom u inej záujmovej skupiny. Táto komunita nevníma veriacich v kostole len ako samozrejmú náplň kostolných lavíc a poslucháčov kázní, ale vidí osobu, pocit a účel v priestore. Mnohí túžia dostať možnosť mentálne sa napojiť na prácu dávno zosnulých murárov, projektantov a architektov a obohatiť pôvodný účel o gusto súčasnosti, o ktorom sa pôvodným staviteľom nikdy ani len nesnívalo. Šanca uspokojiť túto túžbu vyvoláva u mnohých súčasných architektov a nadšených laikov väčšiu radosť, ako je stavba novej budovy. Následne je už len krôčik ku kacírskej myšlienke, prečo neprerobiť nepotrebný kostol na rodinný dom!
Ak máte financie, energiu na prestavbu a boj s pamiatkovými úradmi a nevadí vám, že s vysokou pravdepodobnosťou na vykurovaní miniete majland, máte príležitosť oslobodiť sa od zaužívaných schém priestorového plánovania. Tento rozlet fantázie a myslenia je v našich končinách limitovaný nielen rozpočtom ale i urbanistickou realitou uniformného brizolitového moru na dedinách a zateplených socialistických panelákov v mestách. Genius loci chrámov bol vysedený, vykľačaný a vyspievaný desaťtisícmi veriacich a stovkami kňazov v priebehu dlhých desaťročí a stáročí. Pre niekoho je to bláznovstvo, zvrhlosť či rúhanie. Pre iného fascinujúci pocit oslobodzujúcej a ľahkej dekadencie zaspávať s partnerom v posteli na miestach, kde veriaci cítili prítomnosť Najvyššieho. Alebo oslavovať životné úspechy a udalosti prípitkami a štamprlíkmi pozdvihovanými ku kamennej klenbe, ku ktorej človek-milión pokorne zdvíhal svoj zrak, keď prosil o pomoc prežiť rany osudu.
Napriek nesúhlasu s takýmto osudom, sú nepotrebné kostoly bez veriacich realitou. V drvivej väčšine je škoda, ak sa kostoly dostanú do rúk jednotlivcov a prestanú slúžiť miestnej komunite alebo verejnosti aj inak ako spirituálne stredisko. Na druhej strane je fascinujúce nazrieť za zamknuté brány týchto odpredaných "rodinných kostolov" a vidieť ako majitelia zúžitkovali ponúknutý priestor. Viete si sami predstaviť žiť v kostole? Ako ho využiť? Ako ho prerobiť? Ako zariadiť?
V texte máte možnosť zhodnotiť prestavbu 19 chrámov, ktoré v súčasnosti plnia už len funkciu obytných priestorov. Kostoly sú rozdelené do skupín podľa charakteristických čŕt, ktoré ich spájajú. Jednotlivé prestavby sa líšia výškou investície, potenciálom prameniacim v charaktere a slohu kostola, štýlom vedenej rekonštrukcie, rozdelením a využitím priestoru i interiérovým vybavením. V neposlednej rade zohráva úlohu vkus vlastníka.
6.) Lincolnshire, Veľká Británia
7.) Northumberland, Veľká Británia
( Kúpna cena £92,000, investície ďalších £300,000)
(Na predaj v roku 2012 za £9,500,000)
14.) Brighton, Austrália
(Na predaj za € 2 375 000)
16.) Londýn, Veľká Británia
(Na prenájom v rok 2015 za £3800 mesačne)
17.) Utrecht, Holandsko
18.) Chicago, USA
19.) Londýn, Veľká Británia
Poznámka: Všetky fotografie sú prebrané z internetových zdrojov. Po kliknutí na obrázok budete presmerovaný k zdrojovým stránkam obrázkov.
Titulný obrázok: Kostol č.18 (Chicago, USA)