Nehaňte ľud môj

Uplynulý mesiac som sa zhováral s desiatkou manažérov riadiacich firmy rozličnej veľkosti, zamerania a pôvodu majiteľa v oblasti západného a stredného Slovenska. Zaujímal ma ich názor na stav demokracie a podnikateľského prostredia na Slovensku. Inými slovami, ako sa im darí podnikať v súčasnom systéme na Slovensku.  

Vedel som, že s podmienkami nebudú spokojní, veď na sledovanie ukazovateľa kvality podnikateľského prostredia existujú rozličné nástroje, napríklad index zostavovaný Podnikateľskou alianciou Slovenska. No prekvapilo ma, že miera nespokojnosti je až taká vysoká.

Manažérov doslova desí stav v prideľovaní dotácií, využívaní eurofondov, v uplatňovaní nerovnosti pred vládou a zákonom. Verejným súťažiam sa v drvivej väčšine prípadov vyhýbajú, lebo sú zmanipulované. Hovoria o hlbokej korupcii a klientelizme, ba doslova o strate akejkoľvek morálky.

Niekomu sa možno bude zdať nezvyčajné, že podnikatelia si ťažkajú na zlyhávajúcu morálku. Ale oni vedia, prečo to hovoria. Ak chce niekto krátkodobo uspieť, klame, podpláca, spojí sa  s čertom-diablom, len aby si čo najviac nahrabal. Ak si však vyberie cestu dlhodobej existencie, musí stavať na mene firmy, spoľahlivosti, slušnosti k zamestnancom, teda na poctivosti a morálke.    

Múdri manažéri si to dobre uvedomujú, a preto kladú poctivosť v podnikaní na jedno z prvých miest vo svojich firemných stratégiách. I keby etiku na základe svojho osobného prístupu do podnikania nepresadzovali, napokon tak v záujme firmy musia spraviť, pretože ide o dôležitý parameter vplývajúci na ich dlhodobú úspešnosť.

Keďže naša spoločnosť si dnes na morálku nepotrpí, aspoň keď to posudzujeme očami pozorovateľa vládnej politiky, nedivme sa, že nastáva znechutenie medzi poctivými podnikateľmi. Tí súčasnú situáciu považujú za výsledok systémovej chyby, niektorí jej korene hľadajú ešte v 90. rokoch minulého storočia. Túžobne volajú po náprave, ale súčasnými politickými stranami sú znechutení.    

Toto je pohľad ekonomickej elity – keď do nej nepočítam podnikateľov nehodných tohto názvu, ktorí sa na skorumpovanom systéme iba priživujú. Ako potom majú reagovať bežní mladí ľudia, čo majú oveľa menej priamych informácií a ich názory formuje len ich vlastná životná situácia?

Nedivím sa, že v nich rastie vzdor. Vyjadrujú ho spôsobom, ktorý sa vyskytol v histórii už mnohokrát. Hľadajú spasiteľov s patentom na rozum a s mocným hlasom, čo sypú jednoduché riešenia z rukáva. Ich mottom býva vydráždená nenávisť zhmotnená voči vybraným skupinám obyvateľov.

Preto sme sa v prvom decembrovom týždni dozvedieť, že mladí voliči vo veku od 18 do 39 rokov by volili na prvom mieste Kotlebu – Ľudovú stranu naše Slovensko. Dali by jej vyše 23 percent hlasov.

Podobný prieskum robil Focus po hlasovaní v marcových parlamentných voľbách. Vtedy namerali, že voliči od 18 do 21 rokov podporili stranu Mariana Kotlebu necelými 23 percentami hlasov a voliči v kategórii 22 až 39 rokov necelými 11 percentami. Keď to spočítame, podpora tejto strany za niečo vyše polroka strmo narástla, možno sa až zdvojnásobila.

Veľká časť mladých v našej spoločnosti uprednostňuje takúto radikálnu zmenu. Volajú po nej ešte viac ako pred necelým rokom. Týchto ľudí by som určite neodsudzoval a nebránil by som im, aby sa nemohli zapojiť do celospoločenskej diskusie, ktorá je taká potrebná. Ak ich nepustíme k slovu, budú priberať ďalších a radikalizovanie môže nadobudnúť ozaj hrozivé rozmery.  

Inou cestou je zbaliť sa a odísť. Na užšej diskusii s vysokoškolskými študentmi v Bratislave, kde som bol tento týždeň, sa takmer polovica vyslovila, že hodlá Slovensko opustiť. To sú tí ďalší znechutení, ktorí vidia cestu nápravy ako mimoriadne náročnú, ohrozujúcu ich najbližšiu budúcnosť. Možno sa raz vrátia, ale v najbližšom čase doma nemienia mrhať energiou.  

Už štúrovci v 19. storočí varovali, že ak stratíme mládež, upadneme do záhuby. A toto nám dnes reálne hrozí.

Nemyslime si, že ohrozenie nenaplnenia svojich životov cítia len mladí ľudia. Viacerí manažéri, hlavne tí, čo sú zároveň majiteľmi firiem, počítajú s možnosťou, že skončia. Poctivo sa podniká ťažko, strácate výhody pred konkurenciu, čo sa priživuje na štátnych zákazkách a dotáciách. Ak nebudú ďalej vládať, firmy zatvoria, predajú alebo sa presťahujú preč.

Príklady z viacerých vrstiev obyvateľov ukazujú, že morálny úpadok sa nezastavil a ohrozuje základy spoločnosti. Dovolím si povedať, že možno aj integritu štátu, lebo vzťah k macošskej vlasti je stále prchavejší.

Nečudujme sa, že nielen mladí ľudia, ale aj podnikatelia čakajú na príchod nových, všeobecne uznávaných jednotlivcov, ktorí prehodia výhybku. Ak v svojej rozhorčenosti stavajú na nesprávneho koňa, nezatvárajme im ústa, ale pýtajme sa na ich pohnútky. Inej cesty niet.