Slovenské zdravotníctvo: medzi realitou a nádejou

„Celé slovenské zdravotníctvo je zlé. Lekári a sestry sú hrozní. Nemocnice sú jedna veľká katastrofa.“

S podobnými, ale aj oveľa tvrdšími vyjadreniami som sa počas svojej práce v zdravotníctve stretával opakovane. Najskôr ako nemocničný právnik, neskôr aj z pozície zástupcu riaditeľa a človeka, ktorý sa podieľa na strategickom rozvoji nemocnice.

Ako právnik som mal na stole sťažnosti pacientov a ich príbuzných, podnety, súdne spory či dohľady Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ako člen vedenia nemocnice som však videl aj druhú stranu – každodenný chod nemocnice, personálne problémy, finančné limity, tlak na zabezpečenie prevádzky, potrebu modernizácie, ale aj veľké množstvo poctivej práce, ktorá sa navonok často nevidí.

A práve preto si dovolím povedať, že slovenské zdravotníctvo nie je príbehom zlyhania. Je príbehom zápasu, vytrvalosti a potenciálu.

Čo v nás zanechala pandémia

Pandémia COVID-19 nebola len krízou zdravotníctva. Bola skúškou celej spoločnosti.

A na rozdiel od toho, čo sa niekedy hovorí, nezmenila pohľad na zdravotníctvo len na chvíľu.

Zanechala niečo hlbšie.

Ukázala, že zdravotníctvo nie je samozrejmosť. Ukázala, že za týmto kolosom stoja konkrétni ľudia – lekári, sestry, záchranári, sanitári, laboranti. Ukázala aj to, že keď ide o zdravie a život, rozdiely medzi nami sa stierajú.

A hoci každodenná realita postupne prekryla silné momenty solidarity, niečo z toho v spoločnosti ostalo. Väčšie uvedomenie si hodnoty zdravia. Väčší rešpekt k práci zdravotníkov. A možno aj väčšia citlivosť na to, čo všetko tento systém nesie.

Nespokojnosť nie je lokálny problém

Pred prácou v regionálnych nemocniciach som pôsobil ako medicínsky právnik v Bratislave. S nespokojnosťou pacientov som sa stretával aj tam. Pri práci pre jedno ústavné zdravotnícke zariadenie sa dokonca jeden z členov jej vedenia vyjadril, že väčších sťažovateľov ako má ich región, nemá nijaký iný.

Vtedy som si uvedomil, že pocit krivdy, nespokojnosti či nedôvery nie je problémom jednej nemocnice alebo jedného regiónu. Je to širší spoločenský jav.

Solidarita, ktorú si často neuvedomujeme

Aký je teda slovenský zdravotný systém?

Má svoje vážne problémy – dlhodobé podfinancovanie, nedostatok personálu, zastarané priestory (pričom však všetci môžeme pozorovať, že v oblasti obnovy priestorov a modernizácie techniky napredujeme najviac), nerovnomernú dostupnosť či slabú koordináciu.

Zároveň si však musíme uvedomiť aj jeho silnú stránku.

Naše zdravotníctvo je postavené na princípe solidarity. Väčšina zdravotnej starostlivosti je hradená z verejného zdravotného poistenia a pacient sa spravidla nemusí rozhodovať medzi zdravím a peniazmi.

Pri tejto téme mi vždy napadne skúsenosť z pobytu v USA v štáte Vermont počas letných prázdnin môjho vysokoškolského štúdia. Pracoval som v jednej reštaurácii. Spolu so mnou tam pracovala asi päťdesiatročná Američanka, ktorá si doma zlomila prst na ruke. Do práce chodila s nejakou dlahou svojpomocne obviazanou lepiacou páskou. Keď som sa jej spýtal, prečo s tým nejde k lekárovi, odpovedala mi, že čaká na výplatu. Neviem, poznáte niekoho na Slovensku, kto by musel čakať na výplatu, aby si mohol dať ošetriť zlomeninu? Ja nie.

Aj napriek nedostatkom je naše zdravotníctvo dostupné. A to nie je samozrejmosť.

Zdravotníctvo je obraz spoločnosti

Zdravotníctvo nie je izolovaný ostrov. Je odrazom spoločnosti.

Ak máme prostredie, kde sa kumuluje chudoba, nezamestnanosť, sociálne vylúčenie alebo generačné problémy, všetko sa to premieta aj do zdravotnej starostlivosti.

Lekár nelieči len diagnózu. Lieči človeka – často s veľmi ťažkým životným príbehom.

Zdravotníci sa stretávajú aj s pacientmi zo sociálne náročného prostredia, bez domova či z marginalizovaných skupín. Musia riešiť nielen medicínu, ale aj dôveru, komunikáciu, hygienu či základné návyky.

Nie raz som bol svedkom situácií, keď zdravotnícky personál poskytoval hygienu a staral sa o človeka v stave, ktorý si väčšina z nás ani nevie predstaviť (vši, svrab, špina od stolice a všetkého možného, ako i neuveriteľný zápach). A napriek tomu to robil s profesionalitou.

Zdravotníctvo stojí na ľuďoch

Každé zdravotnícke zariadenie stojí na piatich pilieroch: pacienti, personál, prístroje, priestory a produkcia zdravotnej starostlivosti.

Na prvý pohľad ide o organizáciu. V skutočnosti je jeho jadrom vzťah medzi pacientom a zdravotníkom.

Pacient nie je číslo ani diagnóza. Je to človek, ktorý si pamätá najmä to, ako sa pri zdravotníkoch cítil.

A zdravotník nie je „kapacita“ systému. Je to človek, ktorý denne nesie zodpovednosť za zdravie a životy iných.

Náročná práca, ktorú často nevidíme

Stať sa lekárom znamená roky štúdia, ďalšie roky špecializácie, neustále vzdelávanie, služby, tlak a zodpovednosť.

Nie je jednoduché v jednej chvíli vidieť smrť a v druhej byť pripravený pomôcť ďalšiemu pacientovi.

Nespokojnosť príbuzných často nevychádza len z konkrétneho priebehu liečby, ale najmä z ich vlastnej bolesti, strachu a pocitu bezmocnosti, keď nedokážu ovplyvniť zdravotný stav blízkeho človeka. Zdravotník sa v takýchto situáciách prirodzene stáva adresátom týchto emócií – nie preto, že by bol ich príčinou, ale preto, že je najbližšie k samotnej situácii a predstavuje systém, od ktorého očakávajú pomoc.

Agresivita: výzva dnešnej doby

Zdravotníci sa čoraz častejšie stretávajú s verbálnymi útokmi, vyhrážkami a niekedy aj fyzickým napadnutím.

Nie je to väčšina pacientov. Väčšina pacientov a ich príbuzných je slušná a vďačná. No počet náročných situácií rastie.

Empatia k pacientovi nemôže znamenať tolerovanie agresivity. Ľudskosť musí platiť na oboch stranách.

Medzi realitou a obrazom v médiách

Keď sa niečo pokazí, dozvie sa o tom celé Slovensko. A je správne, aby sa chyby pomenovali.

Ale koľko vecí sa denne urobí správne?

Koľko pacientov je úspešne liečených, operovaných, rehabilitovaných?

O tom sa hovorí podstatne menej. A pritom práve toto je každodenná realita zdravotníctva.

 Zdravotníctvo potrebuje systém

Slovenské zdravotníctvo potrebuje viac než len financie. Potrebuje systém.

Lepšie riadenie, prepojenie ambulantného sektora, regionálnych nemocníc a špecializovaných centier, jasné pravidlá a koordináciu.

Riešením nie je výber medzi veľkými a menšími nemocnicami. Riešením je ich spolupráca.

Bez peňazí a bez ľudskosti to nepôjde

Ak by som mal pomenovať dva základné problémy slovenského zdravotníctva:

1. potrebu lepšieho financovania a riadenia,
2. potrebu elementárnej slušnosti a rešpektu.

Bez peňazí a systému sa zdravotníctvo neposunie. Bez ľudskosti však stratí svoj zmysel.

Nádej stojí na ľuďoch

Slovenské zdravotníctvo stojí na ľuďoch.

Na zdravotníkoch, ktorí robia svoju prácu poctivo, odborne a často aj napriek únave. Na pacientoch, ktorí dokážu komunikovať s úctou. Na príbuzných, ktorí vedia poskytovať spätnú väzbu s rešpektom a aspoň elementárnou slušnosťou.

Pretože zdravotníctvo nie je len systém.

Je to stretnutie človeka s človekom.

A práve v tomto stretnutí sa rozhoduje, či zdravotná starostlivosť bude skutočne liečiť.

Odbornosť. Profesionalita. Ľudskosť.

To nie sú len hodnoty zdravotníkov.

To je základ fungujúceho zdravotníctva.