Ukradnú prístav tak ako PKO a autobusovú stanicu?

Horšie ako vojna

Zle riadená výstavba v mnohom uškodila Bratislave viac než vojna, ktorá Bratislavu takmer nezasiahla. Spojenci zbombardovali len rafinériu Apollo, ktorá dodávala naftu nacistickému Nemecku. Po februári 1948  komunisti všetko „znárodnili“ a historické centrum nechali desaťročia chátrať. Zatiaľ čo Poliaci znova vybudovali vojnou zničenú Varšavu, v Bratislave po roku 1968 a vzniku č-s federácie popri budovaní panelových sídlisk, ciest a priemyslu často znečisťujúceho životné prostredie, zbúrali väčšinu historického podhradia.

Po páde totalitného režimu v novembri 1989 sa obnovilo historické centrum, najmä tým, že sa objekty vrátili do vlastníctva pôvodných majiteľov. Nová výstavba je omnoho pestrejšia, kvalitnejšia, než za komunizmu. Bývanie v Bratislave patrí k najdrahším v EÚ. Horšie je to s verejným priestorom, ktorý štát a vedenie mesta dáva do rúk bezohľadným zbohatlíkom a developerom. Z viacerých príkladov spomeniem tri, azda najhoršie kauzy.

Kauza PKO

Jednou z našich najlepších a najdôležitejších verejných stavieb z polovice XX. storočia bol Park kultúry a oddychu (PKO), projektovaný v rokoch 1943-48 a otvorený 30. 4. 1955. Umiestnený na nábreží Dunaja, v blízkosti zelene a dobre dostupný verejnou dopravou aj peši z centra mesta. Až do zbúrania (2015) sa tam konalo vyše 700 rôznych kultúrnych akcií ročne. Od krúžkov pre mládež, cez výstavy, plesy a tanečné zábavy, až po koncerty vrátane svetoznámych Bratislavských džezových dní. Bolo tam divadlo aj astronomický úsek.

V roku 2005, za primátora Ďurkovského, mesto predalo pozemky pod PKO bez verejnej súťaže a diskusie developerovi J&T. Pri predaji sa sľubovalo vybudovanie nového objektu s podobným účelom na inom mieste, na čo však mesto aj developer rýchlo zabudli. Proti búraniu vznikla petícia ktorú podpísali aj známe osobnosti z oblasti kultúry, Odmietali ho pamiatkári. Ešte za primátora Nesrovnala malo mesto možnosť v súlade so zákonom zmluvu zrušiť, nakoľko investor neplnil svoje záväzky. Aj súd rozhodol, že PKO sa nemusí búrať. (Rozhodnutie súdu, podľa ktorého sa bratislavské PKO nemuselo búrať )

Napriek tomu sa mesto  roku 2015 mimosúdne dohodlo s Hernbury Development, ktorý dostal povolenie na zbúranie PKO a výstavbu komplexu River Park II za prísľub, že vybuduje mestskú promenádu, a v rámci projektu vznikne námestie, na ktorom developer postaví planetárium a mediatéku. Aj tento objekt, predstavujúci len zlomok pôvodného PKO mesto za primátora Valla zrušilo, tak že nakoniec sa tam postavia len superluxusné byty, aké si 95 % obyvateľov Slovenska nemôže dovoliť. Táto výstavba po River Parku I. a predimenzovanej zástavbe Zuckermandel navyše ešte viac zhorší dopravu na nábreží.

V Bratislave podnes neexistujú vhodné priestory ani podmienky na mnohé z toho, čomu slúžilo PKO. Medzitým sprivatizovali a zbúrali aj objekt Istropolis, ktorý niečo z toho čiastočne umožňoval. Z priestorov na rekreáciu a kultúrne aktivity pre všetkých obyvateľov sa tak vinou vedenia mesta stala zlatá baňa developerov a luxusné sídlo pre vyvolených.

Kauza PKO je súčasťou búrania a voči prostrediu bezohľadnej zástavby na celom podhradí a nábreží od Mosta SNP po Karloveskú zátoku, ktoré developeri za účelom maximálneho zisku robia so súhlasom primátorov. Viac tu:   https://blog.postoj.sk/27940/ako-milan-ftacnik-oklamal-volicov-a-uskodil-bratislave

Autobusová stanica

Špeciálnym prípadom škodenia návštevníkom i obyvateľom Hlavného mesta je Autobusová stanica Nivy. Novú autobusovú stanicu odovzdali do prevádzky 15. 8. 1983. Na svoju dobu to bol kvalitný objekt na dobrom mieste. Denne z nej vtedy vypravili 485 spojov do Slovenska i zahraničia.

V roku 2005 AS Nivy privatizovali – spoločnosti HS Reavis. Stanica Nivy mala potenciál stať sa kľúčovým dopravným bodom mesta, kde sa stretáva regionálna doprava, diaľkové autobusy a mestská hromadná doprava. Plán prestavby bol aj bratislavským krajom a mestom prezentovaný ako strategická dopravná infraštruktúra. Bolo to dôležité aj preto, lebo železničná Hlavná stanica je v zlom stave a nachádza sa v stiesnenej lokalite.

V apríli 2007 rozhodli ružinovskí miestni poslanci o urbanistickej štúdii plánovaného polyfunkčného mestského územia. Nový objekt s nástupišťami mal zabrať 45-tisíc štvorcových metrov. (SITA -k-vystavbe-v-okoli-as-mlynske-nivy-opat-zhromazdenie )

Už koncom roka 2015 (za primátora Nesrovnala) na základe vizualizácie projektu viacerí kritizovali, že návrh je z hľadiska dopravy aj cestujúcich zlý.   Že namiesto verejnosťou očakávanej kvalitnej modernej autobusovej stanice z nej robí len prílepok obchodnému centru. (viac aj tu:Autobusová stanica Nivy – z dopravného hľadiska zle ) Napriek tomu developer dostal od mesta búracie a stavebné povolenie. V roku 2017 začalo búranie a cestujúcich presunuli na dočasnú stanicu.

„Keď sa projekt Stanice Nivy pripravoval, investor aj mesto hovorili o ambicióznej vízii. Autobusový terminál mal byť jedným z najmodernejších v regióne a mal zvládnuť približne  1500 spojov denne a okolo 20-tisíc cestujúcich.“ (M. Greguš tu:  Sľubovali modernú stanicu. Dostali sme nákupák s autobusmi.) Realita je taká že dnes tam cestujúci kľučkujú medzi nakupujúcimi aby prišli do stanice, kde sa v tlačenici strieda a mieša nastupovanie a vystupovanie na miestne a zahraničné linky.

V roku 2021 na novootvorenej AS Nivy obslúžili viac ako 336-tisíc spojov prímestskej hromadnej dopravy, minulý rok to bolo už len 224-tisíc. V roku 2025-26, štyri roky od otvorenia, funguje z 36 nástupíšť už len 19, na zvyšnej ploche stavia developer so súhlasom mesta ďalšie obchody. Parkovacie plochy pre autobusy sa redukujú z 92 na 29 miest. Skracuje sa tiež čas pristavenia autobusov na nástupište, a to len na 8 minút pred odchodom. a čas parkovania autobusu na jednu hodinu.

Od 9. 3. 2026 má  vicero liniek zo smeru Modra a Pezinok končiť na exteriérových zastávkach  na okraji mesta, čo zhoršuje kvalitu a predlžuje čas cestovania do centra či iných častí hlavného mesta. Škrtanie spojov na AS Nivy prinesie aj viac áut v centre mesta, vyššiu dopravnú záťaž aj vplyv na kvalitu ovzdušia.  Od 9. marca sa má znížiť počet prímestských spojov na AS Nivy . „Dôvodom úpravy grafikonu je znížená kapacita a zhoršené prevádzkové podmienky na autobusovej stanici AS Nivy.“ (Slovak Lines) 

Investor na zmenu potreboval záväzné stanovisko mesta, ktoré skúmalo, či je takýto zámer v súlade s územným plánom. V ňom je lokalita vedená ako územie dopravy a dopravnej vybavenosti. Magistrát stanovisko vydal a potvrdil, že aj po okresaní bude autobusová stanica stále stanicou.

Dobré, občanom slúžiace a turisticky atraktívne mesto však netvorí moderný dizajn obchodných centier a luxusné apartmány zbohatlíkov, ale zaujímavé historické centrum, dobré služby a kvalitná doprava. Už vstupnú bránu do Bratislavy však pre mnohých tvorí nepríjemná a nedobre fungujúca autobusová stanica pripomínajúca podzemnú garáž priemerného nákupného centra.

Vinníci na magistráte

HB Reavis tvrdí, že AS Nivy vybudoval v súlade so zmluvnými záväzkami voči zmluve o kúpe akcií SAD. „Výsledkom je autobusová stanica, ktorá sa zabezpečením komfortu pre cestujúcich, ako aj pre samotných vodičov stala stredoeurópskym unikátom a modernou vstupnou bránou do hlavného mesta.“ (16.9.2025) Ako podľa Hlavy XXII: „Chváliť sa s niečím za čo by sme sa vlastne mali hanbiť. Táto finta ešte nikdy nezlyhala.“ AS Nivy je naozaj európsky unikát devastácie verejného priestoru a podriadenia verejnej funkcie komerčnému modelu a súkromnému zisku.

Primátor Vallo sa tvári že sa ho to netýka, a hovorí, že on za nič nemôže. Pravda však je, že hlavní vinníci sedia na Magistráte. Všetky uvedené akcie a stavby síce realizovali nekultúrni bezohľadní developeri, ale tí robia len to, čo im dovolí vedenie mesta.

Mesto zadáva podľa svojich požiadaviek vypracovanie územného plánu, (ÚP) ktorý má platnosť zákona, a určuje na ktorom meste sa môže realizovať aká stavba. Jej rozlohu, zastavanosť parcely, účel, podlažnosť, podiel zelene, dopravné napojenie. Mestské zastupiteľstvo na návrh primátora schvaľuje ÚP aj predaj mestských pozemkov a nehnuteľností. 

Primátor určuje vedenie Stavebného úradu a podpisuje jeho rozhodnutia. Stavebný úrad má zákonné právo a povinnosť kontrolovať či predložený projekt spĺňa podmienky ÚP, jeho vplyv na životné prostredie a okolie i dopravu. 

Keď obyčajný človek chce pristaviť k rodinnému domu garáž, terasu či obytné podkrovie, alebo zriadiť predaj zmrzliny, úrady riešia či o pol metra nepresiahne povolenú zastavanú plochu či podlažnosť, posudzujú počet parkovacích miest aj dopravné napojenie, riešia zmenu účelu stavby. Ale keď vybraný developer o viac podlaží zvýši stavbu, stavia objekt, ktorý výškou či účelom nezodpovedá ÚP, alebo o tretinu zmenší plochu autobusovej stanice, podľa magistrátu je to v poriadku. Prinajhoršom sa upraví ÚP, aby dovolil vyššiu zástavbu v Starom meste a na nábreží. (viac tu: Ako Milan Ftáčnik oklamal voličov a uškodil Bratislave ) Bratislavská realita je taká, že keď stavebný úrad niektorej mestskej časti odmietne dať stavebné povolenie na projekt, ktorý nespĺňa uvedené podmienky, investor si to niekedy vybaví na Magistráte, alebo Okresnom stavebnom úrade.)

Prístav Bratislava

Ďalšia podobná akcia, kde zisk developera prevalcuje verejný záujem, sa s prispením ministerstva dopravy chystá v bratislavskom prístave. Prístav Bratislavaje aj podľa stránky Ministerstva dopravy „strategicky najvýznamnejším verejným prístavom na Slovensku na medzinárodnom vodnom toku Dunaj. V súčasnosti plní funkcie univerzálneho, nákladného aj osobného prístavu. Jeho potenciál zvyšuje výhodná geografická poloha na križovatke Rýnsko – Dunajského a Balticko – Jadranského koridoru Transeurópskej dopravnej siete TEN-T, ako aj dobrá dostupnosť ďalších európskych hlavných miest a dôležitých prístavov – Viedne a Budapešti.

Prístav Bratislava je územný komplex vodných plôch, hydrotechnických zariadení, prístavných bazénov, nadväzných pozemných stavieb a skladovacích plôch, obsluhovaný a územne pripojený dopravno-technickou infraštruktúrou na dopravnú sieť (cestnú a železničnú).

Nákladný prístav Bratislava ... je tvorený štyrmi prístavnými bazénmi. Nákladný prístav je využívaný na prekládku tovarov medzi prostriedkami železničnej, cestnej a vodnej dopravy priamo alebo s medzi skladovaním. Má výhodné priame cestné a železničné prepojenie na hospodárske a priemyselné zázemie našej ekonomiky.“ 

Výstavba začala v roku 1897 na mieste, ktoré je na daný účel najvýhodnejšie z hľadiska vodnej dopravy, ktorá je tiež najekologickejšia najmä pre veľké objemy tovarov. Jeho prípadné premiestnenie

Prístav ako megabiznis?

Spoločnosť WIN-PORT Invest v spolupráci s mestskou časťou Ružinov a ministerstvom dopravy plánuje v lokalite Vlčie hrdlo medzi m. č. Ružinov a Podunajské Biskupice výstavbu komplexu “Harbour Park“. 

Projekt rieši územie s celkovou plochou 792.000 m². Zastavaná plocha budov 207.000 m², 11.000 m² ubytovania, 39.000 m² administratívy a 58.000 m² priestorov pre obchod a služby. Parkovanie pre 2.046 osobných a 91 nákladných vozidiel. 

Plánuje jestvujúci funkčný Zimný prístav „otvoriť rekreačnej funkcii“, čiže zrušiť, a vybudovať nový prístavný bazén o rozlohe takmer 11 hektárov s prívodným kanálom pre 22 nákladných lodí. Manipulačnú plochu s priestorom pre takmer 1 850 lodných kontajnerov. Súčasťou je aj aj logistický park s halami a infraštruktúrou. Má tam byť ľahká priemyselná výroba, kancelárie, obchodné priestory, ubytovanie a občianska vybavenosť.

Kvôli projektu sa má vyrúbať 90 hektárov lužného lesa. Bude potrebné vybudovať nové napojenie cestnej i železničnej  dopravy vrátane novej križovatky na R7, aj inžinierskych sietí. Celková investícia sa pohybuje na úrovni 1 miliardy eur. 

Projekt ostro kritizujú enviromentalisti a odborníci. Bývalý štátny tajomník Ministerstva životného prostredia Michal Kiča hovorí, že na dotknutom území s rozlohou 90 hektárov „sa nachádza odhadom približne 100-tisíc stromov. Tieto lesy zohrávajú pre Bratislavčanov nezastupiteľnú úlohu v čase klimatických zmien.“ Úrad pre územné plánovanie a výstavbu odmietol pôvodný plán hlavného mesta vyčleniť túto lokalitu ako ochranné lesy. „Kompenzačné opatrenia nikdy nenahradia kvalitu pôvodného lesa.“ Kiča tiež spochybnil potrebu nového prístavu: „Máme existujúci štátny prístav kúsok od tohto, ktorý Ministerstvo dopravy chce rozširovať. Z hľadiska záujmov Slovenskej republiky tento zámer súkromného prístavu nedáva žiadnu logiku.“ Je to logika zisku pre developera. „Skôr je možné vyvodiť, že motiváciou je dostať sa k lukratívnym pozemkom na výstavbu.“ . (M. Kiča) Viac tu:V Bratislave má vyrásť megaprístav za 680 miliónov eur. )

Na základe skúseností s riadením výstavby v Bratislave, aj so štátnymi zákazkami za vlády Smeru nielen pri diaľniciach a tuneloch možno povedať, že je veľké riziko až pravdepodobnosť, že verejný záujem bude prevalcovaný ziskom developera a špeciálne vybraných dodávateľov. Tak ako pri PKO a Autobusovej stanici.

Zástupcovia mesta a MIB mali 22. apríla od 16:00 do 18:00 v TU-BA na Štúrovej ulici odpovedať na otázky. Verejnosť môže svoje pripomienky k plánovaným zmenám územného plánu predložiť písomne do 30. apríla.  https://bratislava.sk/uzemnoplanovacie-dokumenty/aktualne-obstaravana-uzemnoplanovacia-dokumentacia/uzemny-plan-mesta