Nie len vedomosti, ale aj emocionálna zrelosť

zdroj: www.unsplash.com / Wes Hicks

Množstvo faktov, ktoré tlačíme do žiaka, sú viac-menej zbytočné, lebo než dieťa skončí povinnú školskú dochádzku, aj tak podstatnú časť zabudne, nebude vedieť aplikovať. V žiakovi je treba rozvíjať schopnosti osvojovať si poznatky a tieto preniesť do svojho správania, myslenia. Samozrejme, správanie nezávisí len od poznatkov, ale aj a predovšetkým od morálky. Ak žiak bude mať správne postoje k svojím povinnostiam, určite si nájde cestu k poznatkom, ktoré ho urobia akcieschopným.

Úspešnosť školy nezávisí len od učiteľa, žiaka. Nemenej dôležité je správanie celej spoločnosti, úcta spoločnosti k učiteľom. To sa týka rovnako spoločenského postavenia učiteľa, ako aj materiálnych podmienok – platu, výhod. Námaha učiteľa, ktorý chce vychovať slušného žiaka, je zbytočná, keď v nedeľu z diskusie poslancov zaznievajú vulgárne výrazy, diskutujúci si skáču do reči a neraz je napätie blízko násiliu.

Škola sa sústreďuje na prípravu žiaka pre isté povolanie. Celá sústava vychová možno dobrých a zručných remeselníkov, podnikateľov, odborníkov, a málokto si uvedomí, že škola zanedbala prípravu mladého človeka na, hádam, najdôležitejšie úlohy v súkromnom živote i v spoločenskom dianí. Mám tým na mysli výchovu mladého človeka pre

• Spolunažívanie v rámci rodiny, žiackeho kolektívu,
• Úlohu matky, otca, súrodenca,
• Starostlivosť o zdravie (zdravotnícka výchova)
• Pre úlohu rodiča – počínajúc voľbou životného partnera až po starostlivosť o zdravý vývoj dieťaťa
• Pre úlohu občana, voliča, zamestnanca, nadriadeného či podriadeného . 

Ak si letmo pozriete tento neúplný zoznam výchovných oblastí, zistíte, že sú to podmienky osobného šťastia – len zdravý, čestný, usilovný, svedomitý, úctivý človek môže byť partnerom, ktorý môže počítať s náklonnosťou všetkých a ktorý sa snaží všetkým pomôcť.

Osobnostný rozvoj mladého človeka závisí od myslenia (tvorivého, kritického), ako aj od emocionálnej zrelosti. Ak inšpekcia školstva zistí, že pomerne vysoké percento žiakov je konfrontovaných so šikanou, potom treba verejne konštatovať, že hlavná úloha školstva ostala nesplnená a ak sa nedosiahne návrat, premení sa naša spoločnosť na zdivočené bytosti, ktoré budú v neustálom konflikte so sebou, s príbuznými i ostatnými spoluobčanmi. Na tento stav dopláca nielen rodina, ale aj celý štát.

Isteže, škola bez šírenia vedomostí nie je školou, ale aj mladý človek bez primeranej emocionálnej zrelosti nie je schopný budovať pradivo medziľudských vzťahov, ktoré je rozhodujúcim činiteľom ľudského šťastia.

Výchova, hodnoty, charakter sú  teda rovnako  dôležité ako vedomosti. A čo sa týka  múdrosti,  vnímam ju  ako vzácnu syntézu racionality a emócií, rozumnosti a lásky.