Čo ďalej? IV.

Mnohokrát cítime beznádej. Mnohokrát sa zdá, že to je nevyriešiteľné. Alebo - že to je skrátka slepá ulička, zablokovaná z oboch strán. Inak aj -  niet cesty späť. 

Bratia za južnou hranicou mali pred dvoma dňami voľby. Okrem iného boli poriadne rušné. Výsledky boli - dovolím si povedať - pomerne očakávané, no tá radosť okolo toho celkom naopak - nečakaná. O tej si povieme viac. 

Mnohokrát sa tešíme z úplných maličkostí. Niekedy z toho, že fenka porodila mláďatá, že Jarka sa vydala a že Ferko má najnovšie vnuka. Skrátka - vždy to boli dôvody na radosť. 

Ale je veľmi diskutabilné, či výhra strany bez štruktúr a programu - strany, ktorá má dva roky aj s cestou, takým dôvodom na radosť je. Či výhra anti-Orbánovca, ktorý bol doteraz dve desaťročia u Orbána samotného, je takou výhrou, ako by sa očakávalo, resp. ako sa interpretuje. 

Pretože kričať na námestí o novom, proeurópskom začiatku je fajn, ale je to taký začiatok, ako sa zdá? Neviem, ale Magyar nevyzerá byť ako niekto, kto doteraz poctivo nasledoval čo i len svoju stranu v EP - teda nie je práve ten, ktorý poctivo hlasuje za každý návrh jeho materskej EPP. Tak potom čo vlastne reprezentuje? Aký je jeho obsah? A je skutočne tou proeurópskou silou (aj keď by sme si mohli niekedy povedať, čo to ten proeurópsky znamená), ako sa prezentuje? Pretože ak má byť napríklad rýchle prijatie Ukrajiny do EÚ proeurópske, tak Magyar má od toho pomerne dosť  ďaleko. 

Faktom je, že Maďarsko rajom na život nie je. 16 rokov Orbána spôsobilo, že v mnohých ukazovateľoch zaostáva za zvyškom Európskej únie. Voľba hocikoho iného, ako Orbána tak znamená doslovné oslobodenie sa z náručia oranžovej strany. Ale je veľmi otázne, či politik so spoločnou minulosťou s ním je práve to správne riešenie. Je veľmi otázne, či politika, postavená nie na programe, ale plochých floskulách o zlom Orbánovi, je práve to, čo zdrvenú zem po 16 rokoch zachráni. 

Péter Magyar nie je nik výnimočný - roky pôsobil u Orbána a až potom, keď sa jeho bývalá žena ocitla v kauze prezidentskej milosti pre riaditeľa detského domova, sa rozhodol Magyar  odísť. Zhodou náhod odišiel veľmi triumfálne - zverejnil nahrávku svojej ženy, ktorú zhotovil bez či už jej vedomia, alebo súhlasu. Aj to by sa dalo predpokladať, že mu prinieslo už v eurovoľbách 2024 také  krásne výsledky. Názor si urobte sami. 

Aj preto je veľmi diskutabilné, či ako premiér novej strany aj vlády dokáže priniesť to, čo sa za 16 rokov dobabralo - to pochopiteľne 4 roky nenapravia, ale niečo by sa aspoň urobiť mohlo, ak to teda nie je len strana, poskladaná z náhodných kandidátov, postavených na fráze: DOSŤ BOLO ORBÁNA!

A ešte na záver: istí opozičníci sa na Slovensku stále neunavujú trieskať do éteru, že spolupráca s konkrétnou stranou Maďarskej menšiny je žiadaná. S tou istou stranou, ktorá ústami svojho predsedu vyjadrovala žiaľ z výsledku volieb, chce zopár opozičníkov ísť do vlády - po tom, čo sa tešili z výhry Magyára. Dobre, veď aj život potrebuje občas nejaké kotrmelce. Ale neviem úplne, či je “proeurópske” mať vládu s bývalým kandidátom strany Fidesz. Strany, ktorej predseda si neštítil dať na seba šál s veľkým Uhorskom. To potom tie medializované definície barz nepustia, či? 

No nič, je pár dní po voľbách, tak si ich nekazme. Výhernej strane zaželajme veľa úspechov a hlavne - stabilné vládnutie. Lebo sú noví a to nie vždy býva pri ústavnej väčšine výhodou :-) 

Majte sa pekne.