Carl Schmitt sa mýlil

Carl Schmitt bol nemecký intelektuál prvej polovice 20. storočia, ktorý tvrdil, že v skutočnosti je spoločnosť autokratická.

Liberálna demokracia je podľa neho nie je vhodný spôsob usporiadania spoločnosti, pretože neodráža fyzickú a kultúrnu realitu, ktorá má byť podľa Schmitta veľmi drsná a krutá. Ľudia sú si vzájomne nepriateľmi a politika je o víťazstve jednej strany nad druhou. Keďže liberálna demokracia popiera túto spoločenskú realitu, ľudia v nej sú odkázaní na potupnú nečinnosť a hromadenie problémov, ktoré nedokážu vyriešiť, pretože nemôžu plne bojovať so svojimi nepriateľmi.

Nemôžu plnohodnotne bojovať a ničiť skupiny, ktoré tieto problémy vytvárajú. Pre Schmitta liberálno-demokratická spoločnosť vlastne ani nie je spoločnosť, je to stav kómy, v ktorej ľudstvo iba hibernuje. Skutočný progres sa deje počas autokratických vlád a počas suverénnych rozhodnutí silných mužov.

Neodsudzuje liberálno-demokratickú spoločnosť, on ju popiera a robí z označenia „liberálno-demokratická“ iba nálepku, ktorá zastiera krutú realitu.

V tomto článku by som chcel urobiť reverzného Schmitta. On povedal, že liberálno demokratická spoločnosť neexistuje, tak ja tu poviem, že autokratická spoločnosť neexistuje.

Samozrejme, existujú násilné kroky, ktoré autoritárski lídri robia. Napríklad rozohnanie demonštrácií alebo uväznenie politických oponentov. Ale sú tieto kroky podstatou ich režimu, alebo iba zvráteným vonkajším znakom?

Schmitt tvrdí, že ľudská spoločnosť je autoritárska vo svojich základoch, môžeme mať maximálne liberálno-demokratickú formu. Myšlienka tohto textu je, že ľudská spoločnosť je vo svojej podstate liberálno-demokratická, a maximálne sa vieme tváriť, že sme diktatúra alebo autokracia.

Zoberme si režim putinovského Ruska. Máme vo zvyku opisovať ho ako niečo, čo sa drží pri moci násilím a robí s ľuďmi to, čo nechcú. Myslím si však, že realita je komplikovanejšia a Putinov režim vykazuje veľké množstvo vyspelého správania a počúvania spätnej väzby, či už na úrovni armády, ale aj civilnej správy, aby štát vedel fungovať.

Zabúdame na to, že Rusko je multikultúrny štát, kde prichádza ku koordinácii množstva náboženstiev, národov a autonómnych oblastí. Putin sa správa agresívne k Ukrajincom. Ale vykazuje veľkú mieru tolerancie a pochopenia pre Čečencov a ich spôsob fungovania.

Aj v politike zabúdame na to, že diktátor popri likvidovaní politických súperov oveľa viac uzatvára spojenectvá. Putin má veľké množstvo priateľov a spojencov z rôznych vrstiev spoločnosti, z armády, od oligarchov, v pravoslávnej cirkvi...

Aby ruská diktatúra fungovala, musí poskytovať svojim občanom pocit bezpečia a základnú vymožiteľnosť práva. Súdy a polícia v Rusku do značnej miery fungujú a do istej miery bezpečnosť v duchu liberálno-demokratických zásad zabezpečujú.

Fanúšikom ruskej diktatúry treba povedať, že až tak veľmi sa Rusko od toho nášho európskeho zriadenia nelíši a z pohľadu každodenného života ide o veľmi podobný štát ako ten náš.

Vyznieva to ako chválenie Putina, keď poviem, že jeho režim má liberálnodemokratické prvky. Nesúhlasím, vnímam to tak, že Putinova diktatúra je iba smiešnou a skorumpovanou verziou liberálnej demokracie, ktorá by sa rada tvárila, že je niečo iné, ale nevie to, nevie prísť s alternatívou, nevie nájsť iné spôsoby organizovania spoločnosti, lebo iné nie sú.

A tak funguje na základe spolupráce, zákonov a tolerancie medzi rôznymi kultúrami.

V istom zmysle treba stáť pri Francisovi Fukuyamovi a jeho konci dejín, že nič lepšie ako liberálnu demokraciu už nie je možné vymyslieť. Aj keď osobne by som skôr výrok, že dejiny sa skončili rád nahradil výrokom, že dejiny sa nikdy nezačali, a viac menej fungujeme stále tým istým spôsobom, akým sme fungovali v pravekých kmeňoch. Nič to ale nemení na tom, že nie je možné prísť k lepšiemu modelu fungovania spoločnosti, než ten, akým spoločnosť funguje.

Je to aj otázka toho, v čom je vlastne diabol zlý. Je to preto, lebo je odlišný od Boha, lebo poskytuje nejaký alternatívny spôsob myslenia? Alebo sa len snaží hrať na Boha, robí v podstate to isté, len nepodareným spôsobom? A jeho sila nevyplýva z toho, že by malo zlo silu samé o sebe, ale z toho že len používa dobro pre svoje vlastné ciele? Že tak ako Putin parazituje na funkčnej liberálno-demokratickej spoločnosti, aj diabol iba parazituje na funkčnom a dobromyseľnom svete?

Diktátori neponúkajú alternatívu, nereformujú spoločnosť. A v konečnom dôsledku sú vo svojom prežití odkázaní na spoluprácu a spojenectvo s inými, takže ani ktovieakými suverénmi ich nazvať nemôžeme.

Inak povedané, Carl Schmitt má smolu, liberálnodemokratické princípy sú všeobecné a nedá sa ich zbaviť. A my nesmieme túžiť po autoritárskom režime, aby sme neklamali samých seba. Nie sme ľuďmi, ktorí iba ničia a vládnu, ale ľuďmi ktorí aj spolupracujú a milujú, a tieto vlastnosti musia byť súčasťou nášho politického života.