Neznesiteľná ľahkosť umierania

Málo otázok je tak univerzálnych ľudskej skúsenosti, a málo je dôležitejších, najmä v súvislosti s vojenskými konfliktami. Ľudia od nepamäti medzi sebou bojujú a vždy si našli dôvod svoje životy obetovať.

Teda, možno to neboli dôvody, možno to bolo niečo iné. Veď ako môžete vojakovi idúcemu na front povedať: „Toto je dôvod, pre ktorý teraz zomrieš!“ Prečo má ukrajinský vojak žiť a ruský zomrieť? Vari ruské matky plačú nad truhlami svojich synov tichšie ako tie ukrajinské?

Zvyčajne sa snažíme vojny opisovať nejakými dôvodmi, je to obranná vojna, náš strategický záujem, bojujeme o prežitie.

Ale všetky tieto dôvodu sú kopa nezmyslov. Zabíjanie nič nezlepší a ľudstvo zanikne, či bude viesť vojny alebo nie. A zo včerajších bojovníkov za slobodu sa stanú zajtrajší tyrani.

Má v takejto situácii zmysel strieľať druhých ľudí a ukončovať ich životy?

Môžete povedať, že nie.

Ale povedali by ste to aj vašim predkom, ktorí zabíjali a boli zabíjaní vo svetových vojnách? Že to celé prežili úplne zbytočne?

Nie, bojovali, aby svet fungoval, aby ich drahí prežili a mali sa dobre, a aby zlo vedelo, že si nemôže robiť, čo chce.

Je to všeobecná obeta ich životov, ktorá umožnila pokračovanie našej civilizácie. Všetky vojny, z akýchkoľvek dôvodov, útočné aj obranné, vedené hrdinami aj zbabelcami, dokazovali, že my ľudia sme slobodné tvory, že neuhneme, že sa nevzdáme a nenecháme sa zatlačiť do prachu a presadíme si to, čo považujeme za správne.

Naši predkovia zabíjali a zomierali celé tisícročia, s nesmiernym utrpením, a je našou zodpovednosťou voči nim prevziať štafetu a bojovať ďalej. Aby ich obeta nebola márna a aby ľudstvo bolo naďalej slobodné od seba samého.

Možno to nebude mať nijaký zmysel, možno si ďalšia generácia povie, že kašle na život, a bude žiť v mieri ako dobytok, zbabelo čakajúci na svoju smrť. Avšak musíme veriť, že to tak nebude, a dať im šancu žiť a rozvíjať sa, práve tak, ako ju predchádzajúce generácie dali nám.

Svet bez vojny a násilia by bol svetom tyranie a beznádeje. Aj Ježiš, popri všetkých mierových posolstvách, poprevracal stoly peňazomencov a vyhnal ich z chrámu. Treba bojovať proti tyranii ako takej, a to bez ohľadu na to, či sme Rusi strieľajúci Ukrajincov alebo Ukrajinci strieľajúci Rusov, fašisti, komunisti alebo liberáli, treba bojovať a veriť, že naša obeta odradí budúcich agresorov, nech prídu z ktorejkoľvek strany, národa, alebo ideológie.

Preto má zmysel aj obeta ruského mužika, za ktorého smrť sme aj my Slováci vďaka našim daniam a nevyužitiu práva veta zo strany viacerých slovenských vlád spoluzodpovední. Patrí mu česť za to, že obetoval svoj život a dal najavo, že je schopný bojovať. Samozrejme, ak by bolo treba byť znova spoluzodpovedný za jeho smrť podporou Ukrajiny, znovu by sme ho zabili.

Zabráňme tomu, aby bola obeta mŕtvych Rusov a Ukrajincov zbytočná, nemôžeme ich snaženie odhodiť so slovami „veď nejako ten svet dopadne“.

Samozrejme, sú medzi nami ľudia, ktorí si obetu ľudí zabitých vo vojnách nevážia a odmietajú do dna vypiť kalich horkosti, títo Thersitovi nasledovníci.

Aj proti týmto vnútorným nepriateľom, ktorí si svoj život vážia viac ako osud ľudstva a odmietajú zomrieť, treba bojovať. V závislosti od nášho vojenského snaženia musia byť odstránení.

Vy všetci, čo máte 30 rokov a viac, si zaslúžite opľúvanie za vaše mierové pozérstvo (vojnových veteránov vylučujúc). Za to, že ste zbabelo uprednostnili hanbu v mieri pred vojnou. A že ste ignorovali, ako neznesiteľne ľahké je zapáliť sa a zomrieť, a akú nízku hodnotu majú vaše životy oproti generáciám minulým aj budúcim.

Som presvedčený, že naša generácia je pripravená napraviť vaše chyby, aj keď o tom možno ešte nevieme. Nebudeme žiť v strachu pred jadrovou apokalypsou, budeme bojovať aj proti atómovým bombám a nájdeme spôsob, ktorým zvíťazíme, aj keby to malo stáť miliardy životov!

Ako autor týchto riadkov prijímam záväzok v najbližšom konflikte narukovať, zabíjať nepriateľov vonkajších aj vnútorných, a v procese prísť o život.