Zdroj: unsplash.com / Andrii Zhuk
A popri nich zabúdame, nevládzeme alebo nevieme dostať múdre myšlienky do života ľudstva.
Hodnotový systém ľudstva, teda toho „civilizovaného“ ľudstva, je nastavený tak ako je. K jeho hodnotám – k bohatstvu a konzumu - sme dospeli pomerne dlhým vývojom. Netrúfam si povedať, či boli hodnoty ľudstva iné v 15.-16. storočí, ale pri študovaní histórie sa mi zdá, že moc, bohatstvo a užívanie si pôžitku sú tu určite dominantnou hodnotou systému ľudstva najmenej 500 rokov.
A to sa nevraciame do starého Ríma, lebo by sme tých storočí či tisícročí museli pridať oveľa viac. Súčasná úroveň poznania v ľudskej civilizácii je veľkolepá, ale zdá sa mi, že ľudstvo nie je schopné meniť svoj hodnotový systém. A ani pandémia, ktorú sme prežívali, s týmto podľa môjho názoru nič neurobila.
Preto zložiť moc, bohatstvo a konzum z piedestálu hodnotového systému ľudstva nebude vôbec jednoduché, je to v nás „uležané“ ako súčasť bežného života a nevidíme na tom nič zlé. Údajne niektoré štúdie hovoria, že takto žije maximálne 10 % populácie sveta, ale bohužiaľ to je tých 10 %, ktoré rozhodujú, ako to s ľudstvom ako takým pôjde ďalej.
Vždy však v živote príde niečo, čo človeka donúti prehodnotiť svoj rebríček hodnôt: choroba, smrť blízkeho, bankrot a iné . A zrazu človek zistí, že za peniaze si to, čo veľmi v danej chvíli chce, veru nekúpi.
No tých horných 10 % má pocit, že si kúpiť môžu čokoľvek. Dokonca aj večnosť. No napokon sa pre nich tieto nereálne úvahy stanú smrteľnými. A čo po nich zostáva? Hodnotový nesystém, ktorému chýbajú aj skutočné hodnoty.