Život v dobe strachu?

foto: Pixabay.com / Lars Eriksson

Mnohí sa boja a sú ochotní sa dočasne vzdať svojho štýlu života - radosti, kultúry, športu. Čítal som v tejto súvislosti krásnu myšlienku, že svet je plný konfliktných bodov, ktoré sa dajú správnym akupunktúrnym vpichom umŕtviť, ale aj oživiť. Ako však dosiahnuť pozitívny terapeutický efekt v predmetnej oblasti, to je veľká otázka.

Zjavne je potrebné „človeka  HUMANIZOVAŤ“. Len na to treba aj múdrych, etických a čestných lídrov, ktorých Slovensko a zjavne aj svet dlhodobo postráda. Ľudia totiž intenzívne pociťujú závisť a neférovosť, a tiež sklamanie zo správania sa časti politickej elity, ktorá pre populáciu predsa len predstavuje vzor. Nech už je akýkoľvek, ale je to určitý druh autority. A aj vďaka týmto sklamaniam a rozčarovaniu z nespravodlivosti potom občania napríklad hodnotia svoju životnú úroveň horšie, než by zodpovedala skutočnosti. Dôležitý je tiež rozum a vôľa.

Uvedomujem si, že rozum nie je tovar, nemá ani návod na použitie a tak to naše správanie sa aj vyzerá, bohužiaľ. Vôľa je esenciou, veliteľkou nášho chcenia využiť možnosti, ktoré nám život ponúka. Ďalším participujúcim činiteľom musí byť pravda spojená s láskou. So záujmom o druhých. So súcitom so slabšími, zraniteľnejšími, trpezlivosťou s kritikmi, ohováračmi, mudrlantami, aj menej rozumnými ľuďmi.

Myslím si, že  médiá i školstvo by sa mali naozaj preformátovať a ponúkať kvalitné témy, ktoré obohatia, poučia, nastavia zrkadlo a povzbudia, že svet nie je len o strachu, zlu a násilí, že je to nádherné miesto pre život v celom jeho spektre. Verím, že príde chvíľa, kedy sa človek presýti väčšiny vecí, ktoré ho robia závislým a začne si všímať iné, a snáď sa vráti aj k svojim koreňom a k prírode. A obdobie krachu či už nádejí, vzťahov alebo plánov nahradíme pozitívnym vnímaním. Ak si uvedomíme, že nie každá strata musí byť stratou, oslabia sa aj naše obavy a strachy.