Šinzo Wo Sasageyo!

V prvom rade som celkom rád, že som tento seriál nedopozeral, aj keď mám už určité množstvo načítané ohľadom jeho konca a symboliky. Seriál je v podstate komplikovaný argument, ktorý dokazuje úbohosť a nezmyselnosť ľudského života a našej civilizácie.

Ústredným motívom je boj za svojich blízkych, ktorý sa uzatvára tak, že človek v konečnom dôsledku pácha zlo, bez ohľadu na to, aké dobré úmysly má na začiatku.

Jeden z dôvodov je, že moc nás korumpuje, a bez ohľadu na to, aké dobré veci chceme dosiahnuť, chaotickosť a utrpenie sveta vždy zničí naše predstavy, sny a morálku, ak sa ich budeme snažiť dosiahnuť.

Ľudia vždy proti sebe bojovali a zabíjali sa a vždy proti sebe bojovať budú a nikdy to nebude dávať zmysel. Tak ako v prvej svetovej vojne keď proti sebe čelili dve strany, z ktorých každá bola presvedčená o svojej pravde a o tom, že oni reprezentujú dobro a civilizáciu. Nikto z nich nemal pravdu. Bol to jeden zlý režim proti druhému.

Rovnako v druhej svetovej vojne a vo studenej vojne. Nacisti boli vrahovia, a takzvaní demokrati boli taktiež vrahovia nevinných ľudí v nemeckých mestách, znásilňovači, a experti na masové ničenie.

V studenej vojne bojovali proti sebe dva rovnako kruté režimy, ktoré zneužívali svoju moc proti bezbranným ľuďom, zvrhávali legitímne vlády, dosadzovali svojich diktátorov. V kapitalizme bol útlak iba sofistikovanejší, ale nikde človek nemal na výber, buď trpel konzumom alebo neslobodou. Buď trpel za svoje náboženské presvedčenie alebo za svoju rasu a chudobu.

Rovnako teraz boj Ukrajiny proti Rusku je bojom dvoch skorumpovaných a krutých režimov, ktorí spolu majú krvavú hostinu s vybuchujúcimi ľudskými telami. Amerika zneužíva zvyšok sveta, Európa zneužíva zvyšok sveta, napríklad sa pozrime na to, koľko daňových únikov a nerastných surovín „za dobrú cenu“ odoberáme z Afriky.

Pomáhame Ukrajine falošným spôsobom, nie tak, aby mohla vojnu vyhrať, iba aby zomrelo viac vojakov na fronte a predalo sa viac zbraní.

Rusko je krutý a sebecký režim a práve tak aj my a celkovo každý štát na tomto svete je utláčateľský a nespravodlivý, a jeho elitám sú bežní obyvatelia a cudzinci úplne ukradnutí. Po víťazstve by sme sa chovali k Ukrajine rovnako koristnícky ako Rusko, a to vrátane nás Slovákov, iba by sme sa ich snažili vydrancovať a nakradnúť si.

A z tohto niet úniku, pretože sme vo svojej ľudskej podstate skazení a zhnití. Nikdy neexistovala spravodlivá vojna ani spravodlivé zabitie človeka a nikdy existovať nebude.

Je chybou oddeľovať dobro a zlo. Čokoľvek robíme na tomto svete, iba zvyšujeme zlo. Plodíme a vychovávame deti? Vychovávame nových vrahov a tyranov. Šírime ľudskú civilizáciu? Rozširujeme ničenie a drancovanie prírody. Pomáhame chudobným krajinám? Budujeme nové civilizácie, ktoré nám jedného dňa vyhlásia vojnu a zničia nás.

Ničíme aj samých seba, našou hriešnosťou, stresom, nezdravým životným štýlom, nekvalitným a chemicky znehodnoteným jedlom, ktoré do seba pcháme, ubližujeme si vzťahmi, prácou, ktorá sa nám nehodí, zlými rozhodnutiami sa pretekáme, kto prvý dosiahne smrť.

Asi som už prestal odsudzovať samovrahov, pretože my všetci páchame samovraždu, aj ľudstvo ako celok postupne seba samo zabíja. Ľudia čo skáču pod vlak to iba robia rýchlejšie ako my ostatní.

Ako povedal filozof, oženíš sa, oľutuješ; neoženíš sa, taktiež oľutuješ. Či už sa oženíš alebo neoženíš, aj tak to oľutuješ. Obesíš sa, oľutuješ to; neobesíš sa, aj to oľutuješ. Či už sa obesíš alebo neobesíš, aj tak to oľutuješ.

Život a svet je ničenie a rozpad, a to aj z kozmologického hľadiska. Náš vesmír sa rozpína a zároveň rozpadá, z času na čas sa nachvíľu hmota zhlukne do hviezd a planét, ale je to iba krátka prestávka pred ďalším ničením, rozpadom a vzdialením sa, až kým nezostane iba vzbura a sebadeštrukcia samotná, hmota pohlcujúca hmotu, v podobe čiernych dier, ktoré by podľa súčasnej vedy mali ostať poslednými objektami vo vesmíre.

Podobne ako nevyhnutne smerujeme k smrti, chorobám, starobe a nešťastiu, tak aj naša civilizácia smeruje k rozpadu a k zničeniu. Ževraj treba hľadať nádej pre Slovensko. Žiadna nádej nie je a ani nikdy nebola, Slovensko zanikne.

Práve tak bude ďalšia vojna, rovnako nezmyselná ako tie predchádzajúce, ktorá neprinesie nič iné, len pripraví pôdu pre ďalšiu ešte sofistikovanejšiu a deštruktívnejšiu vojnu. Možno dokonca ešte počas našich životov a mnohí z nás v nej úplne nezmyselne zomrieme.

Nietzsche si myslel, že keď odstránite ideály, dobro a zlo, a podobne, tak sa viete posunúť na novú úroveň, stanete sa dokonalejším človekom a budete si vedieť definovať svoju vlastnú existenciu v úplnej slobode. Mýlil sa, Boha a ideály sme nezabili v 19. storočí, my sme bez toho všetkého už začali v praveku. Nikdy sme nijakému dobru neverili, vždy išlo iba o egoistické túžby a sebaklam.

A mení to niečo? To je na tom najlepšie, nemení to na veciach vôbec nič, všetko je po starom, a všetko bude pokračovať presne tak, ako doteraz, aj keď sa úplne stotožníme so svetonázorom, že nič nemá zmysel.

Pretože racionálne uchopenie dôsledkov nášho konania nás ešte neoslobodzuje od slobody zvoliť si ho. A pravdu povediac, vybrali by sme si ten hnusný a pokrytecký život znova. Chceme sa v ňom stratiť, nechať sa ním pohltiť, prežiť ho.

Stále máme možnosť život prijať a obetovať ho, bez ohľadu na to, či to má zmysel alebo nie, pretože obetovanie sa nejakému človeku, myšlienke alebo predstave je niečo nám vrodené, aj keď to spôsobuje zlo.

V istom zmysle je to dobré, podobne ako bola dobrá obeta Muža, ktorý bol štvrtok (Zelený štvrtok je deň, kedy sa Ježiš v Getsemanskej záhrade rozhodol, že pôjde na smrť, že sa za nás obetuje) z rovnomenného románu G. K. Chestertona. Ten položil svoj život za... diabla. Úplná blbosť z jeho strany, ale Boh si aj tak zobral jeho dušu so sebou, práve preto, že bol schopný tejto obety.

Tak teda obetujme sa, priatelia, obetujme sa za hlúposti, za veci, ktoré nedávajú zmysel a ktoré ničia nás aj ostatných. Obetujme naše srdcia!