O úchyloch a úchylnosti

Po konzultácii s Redditom a istom uvažovaní by som navrhol nasledujúcu definíciu úchylného/creepy správania: sebastredné ignorovanie sociálnych noriem. Tá sebastrednosť, v zmysle egoizmus/narcizmus, je ešte dôležitejší faktor ako samotný čin porušenia sociálnych noriem. Uveďme si to na konkrétnom príklade.

Týpek v telocvični pozeral na ženský volejbalový tím ako cvičia, a pritom jedol pukance. Po chvíli ho dievčatá vyhnali z telocvične, pretože bol creepy.

Čo im vlastne prekážalo? Môžeme vnímať týpka ako človeka, čo hrajúce ženy iba zneužíva na svoje vlastné potešenie, ale inak im nič nedáva. Bolo by menej úchylné, ak by ich povzbudzoval, tlieskal im alebo nejakým spôsobom im pomáhal, pretože tým by ich presvedčil o svojich dobrých úmysloch, ale nie, on tam len sedel a užíval si svoje pukance. Niet divu, že sa hráčky cítili byť zneužívané a začal im prekážať.

Čo bolo creepy/úchylné na tom, keď Jaroslav Daniška na Denníku Štandard svojho času riešil, prečo ženy nenosia pod tričkami podprsenky? Teraz nehovorím o tom, že by bol jeho komentár zlý sám osebe, ale o tom, že sa niektorých žien úprimne dotkol.

Pre tých čo nevedia, konzervatívny komentátor Jaroslav Daniška sa vyjadril v tom zmysle, že v Ríme ženy nenosia podprsenky, pretože tak chcú prilákať pozornosť mužov. Niektorým ženám sa to nepáčilo, pretože autor vnímal ženy iba z pohľadu sexuality, a prezentoval sa ako keby dobre vedel, ako ženy premýšľajú, a to bolo pre ne znevažujúce.

Vo všeobecnosti pôsobí zle, ak chceme od ľudí niečo, či už je to vzťah, pozornosť, alebo uznanie našej autority, ale pri tom im nič nedávame a nemyslíme na nich. Rovnako keď píšeme a rozprávame o svojich vlastných problémoch bez toho, aby sme brali ohľad na ľudí a či ich to bude zaujímať, a či sa napríklad neprenikáme našimi vyjadreniami do príliš intímnej sféry.

Ako ďalší príklad úchylnosti si môžeme zobrať práve tento blog, ktorý čítate. Vstupuje totiž aj do oblasti, ktorú nie sme zvyknutí riešiť na verejnosti. Článok je veľmi familiárny, napríklad sa priznávam k svojej vlastnej úchylnosti, čo je na úrovni, ako keby sme sa Ja a Vy, čitatelia, veľmi dobre poznali, a to nie je pravda.

Môžete mať pochybnosti o tom, prečo píšem tak osobne, a či chcete alebo nechcete, Váš mozog podvedome premýšľa, či mám o Vás záujem, či sa chcem dostať do Vašej blízkosti. Práve som Vám naservíroval príliš veľa zo svojho vnútorného sveta, aj keď ste to nechceli. V podstate som Vás mentálne znásilnil.

Tento blog zo začiatku pôsobil, že sa chcem za svoju úchylnosť a divnosť ospravedlniť. Nie je to tak. Na to som príliš egocentrický a príliš si to porušovanie sociálnych noriem užívam, aby som hneď začal byť ohľaduplný k ostatným ľuďom.

Skôr som chcel, a to v mene nás všetkých úchylákov a úchyláčiek, povedať, že Vám nemáme za zlý Váš odpor k nášmu správaniu. Úplne rozumieme, že vám to príde podozrivé, ostatne, zvyčajne na Vaše šťastie nemyslíme. Taktiež  sa vôbec nehneváme za to, že s nami nechcete mať nič spoločné. Nemusíte nás ani nejako obzvlášť trestať, to, že sa s nami mnohí ľudia nechcú kamarátiť je nám dostatočným trestom.

A aj keď ani v budúcnosti nebudeme rešpektovať Váš osobný priestor, Vám prajeme šťastné a pokojné prežitie vianočných sviatkov! Pretože napriek tomu, že sme otrasní, Vám v istom zmysle chceme dobre!