Čo ďalej?

V susedných Čechách sa skončili voľby a teda každý z nás vie povedať, aký má pocit. Úprimne? Zmiešaný a chaotický.

Na jednej strane vyhral človek, ktorému bolo víťazstvo predpísané, na druhej zvyšok skončil tak, ako by nikto nečakal. Skrátka to nevyšlo podľa predpovedí a prieskumov.

Babišovo víťazstvo – víťazstvo (etnicky) slovenského premiéra susedného Česka – možno označiť ako milé odzrkadlenie volieb do Europarlamentu na Slovensku. Vyhrať voľby nestačí, potrebujete aj partnerov. Narozdiel od PS, ANO Andreja Babiša ich má. A dokonca nie jedného. Aj o tých by sa dalo diskutovať. Taký Tomio Okamura a jeho zlepenec SPD si pred voľbami vyčíslil dvojciferný výsledok. Predbehli ho starostovia a piráti. Ako sa to hovorí? Nehovor hop, kým nepreskočíš? Asi tak. Na údiv sa dostali Motoristi, uskupenie hajlujúceho europoslanca, ktorého jediný (a vlastne aj stranícky) životný význam sú autá, láska k nim a nenávisť proti každému, komu sú nepríjemné – akokoľvek. Tým totiž pred voľbami dávali necelých 5%, istou chvíľou mali aj pod 2 percentá – čiže ani nie štátny príspevok.

K bývalej päť-koalícii – obhájila si miesto, aké jej bolo predpovedané. Nič viac k tomu nie je na komentovanie. Pochopiteľne skončili v opozícii, oproti zvyšným stranám (okrem ANO) s celkom pekným a pomerne silným mandátom. V pozícii opozície teda majú silný štart. Koalícia SPOLU kampaň zahájila vágne, v energii ju predbiehali Piráti. Tí si svoje spektrum voličov chytali cez sociálne siete. ODS (líder SPOLU) išla tradične do ulíc. A aj taký výsledok to dostalo. No a starostovia po mesiaci osočovania pirátov a ODS za myšlienku vládnutia s ANO došli k novej stratégii – spájaniu. Myšlienka dobrá, založená na potrebe spolupráce, no za akú cenu. Začali totiž rozdávať letáky kolegov. Juj. Ale áno, myšlienka dobrá (o čo všetko by bola lepšia, ak by strany nekandidovali rozdelene, všakže?).

No a k najväčšiemu, z istej stránky aj k najviac smutnému debaklu – k ľavicovému uskupeniu Stačilo!. Najviac vynaloženej sily do kampane, najviac peňazí. A výsledok? Menej, ako KSČM a SOCDEM (bývalá ČSSD) dokopy po voľbách v roku 2021. Skoro ako priemer súčtov. Úprimne? Tých mi je najviac ľúto. Nie kvôli programu, ale kvôli snahe, ktorú vynaložili - najväčšiu spomedzi všetkých. Od miliónovej pôžičky, podloženej ústredňou KSČM, po kamión na diskusie, až po labubu s líderkou, ktorá pre preferencie odhalila hlavu po chemoterapiách. Samozrejme, skoré uzdravenie sa praje.

Každopádne, ako sami hovoria, český parlament bude po novom ubraný o jeden hlas ľavicového voliča. A to je škoda. Pretože to možno tak nevyzerá, no otázky sociálnej zabezpečenosti musia mať niekoho, kto sa im bude venovať. A ruku na srdce – v aktuálnej zostave to fakt nebude nikto riešiť tak, ako by to riešili aj tí sociálni demokrati a komunisti. Lebo to je celý ich program, o ktorom by sme mohli tiež povedať, že nie je bohvieako bohatý.

Záverom volieb sú symboly: dôležité nie je vyhrať, ale mať dosť na vládnutie. A hlavne: nehovoriť hop, kým nepreskočíme z jedného brehu rieky na druhý. Pretože tak, ako českí komunisti – môžeme sa fakt hlboko a kruto potopiť vo vlastnom egu. Paralelu si snáď každý z nás nájde sám.

Majte sa pekne.