Čo všetko dokáže (ne)vymyslieť ľudská naivita a hlúposť

Uhorková sezóna je preč a s ňou prichádza čas parlamentných schôdzí a nových opozičných protestov. Dobre, uznávam, dobrá myšlienka. Dokonca s progresom (aj keď o ňom sa dá diskutovať) - a to takým, ža na pódiach už je nová tvár. Demokrati - strana, ktorá robí z 5% pomaly 55%. Ale dobre, robia to so značnou pokorou a tešia sa z toho právoplatne. Ale v čom ostali predstavitelia opozície akosi konzervatívni? No predsa v bojkote Hnutia Slovensko. Je to smutné, ale je to realita. Zámienkou, teda dôvodom :-),  má byť snaha o stabilnú koalíciu. Dobre. "Dôvod" je ale v tomto prípade dosť nereálny a minimálne voči voličom mimoriadne arogantný a prehnane ružový.

Keď sny prestávajú byť realistické

Poďme spolu na hodinu matematiky - ak je teraz strán 7 a z toho 4 podľa prieskumov dokážu vyskladať koalíciu, budú naďalej schopní skladať, ak strán, ktoré koalíciu chcú skladať, bude zrazu 5? Predpokladajme, že tie tri zvyšné toho schopné nebudú, a teda z toho nám vychádza, že ak je počet kresiel naďalej 150, mandáty, ktoré strane vyjdú, budú naďalej menšie a menšie kvôli príchodu nových strán - o jablká sa totiž bude deliť čoraz viac detí a teda je pochopiteľné, že jabĺk bude pre menšie množstvo detí menej, ako keby ich bolo viac, keďže počet jabĺk sa, narozdiel od detí, nemení. 

Druhým merateľom novej koalície je ešte veľkosť strán a v pomere k príkladu tých detí to je ich schopnosť konzumovať. Ak najsilnejší Miško, za ktorým je Igorko a potom Brani a Milan, vyradí Igorka a pozve Jarka, ktorý ledva zvláda kondíciu Braniho a Milanka, nemožno čakať, že s Igorkom v izbe, ale bez Igorka pri košíku jabĺk, premôže Miško, Brani, Milanko a Jarko v jedení jabĺk Robka, Matúška a ich kamaráta, keď je značné, že ak je na to dokopy osem ľudí a jedenia stabilného počtu jabĺk sa zúčastní len sedem ľudí z ôsmich. Nemôže jeden premôcť druhých, ak na to nie je dokopy toľko ľudí, koľko ich potrebuje byť.

Aj na tomto príklade sme takto dokázali ukázať, že ak je naďalej Hnutie Slovensko v parlamente, vláda s demokratmi nie je možná, nakoľko rozdelenie kresiel nejde do toho, aby iba demokrati to dokázali urobiť vládu - teda, ak v nej nechcú inú stranu, možno stranu, ktorá zatiaľ nespadá do opozičného spektra.

Ha-ha, hi-hi, he-he a ružové okuliare 

Na Slovensku sa totiž koalície už neskladajú po voľbách, ale pred nimi – a nie v parlamente, ale na námestiach a tlačovkách. Tam sa rozdávajú prvé ministerské kreslá, tam sa rodia „spojenectvá“, ktoré pri prvom vážnejšom čísle v prieskume rýchlo menia smer. A to všetko pod pekným obalom, že ide o „stabilitu“.

Lenže stabilita nevyzerá tak, že si dvaja-troch vyberú, štvrtého nechajú stáť pred dverami a tvária sa, že aj bez neho dosiahnu väčšinu. Všetci vieme, že práve ten štvrtý je jazýčkom na váhach – aj keď sa tvári nepredvídateľne, aj keď je hlučný a nepohodlný. Bez neho to matematicky nesedí, akokoľvek sa tvária, že áno.

A tu sa ukazuje typická slovenská politika: radšej budeme predstierať, že vieme postaviť vládu s dvoma krídlami a polovičným trupom, ako by sme mali priznať, že lietadlo bez tretieho krídla jednoducho nepoletí. Vyzerá to síce „pokrokovo“ a „demokraticky“, ale v realite je to len ďalší marketingový projekt – taký, čo sľubuje, že 5 % sa dá nafúknuť na 55 %, ak sa dosť silno zatvorí jedno oko.

Matematika je však neúprosná: ak má parlament 150 kresiel, tak 151. sa nevykúzli ani s najväčšou dávkou politickej fantázie. A ak sa bude ďalej tváriť, že to pôjde bez nepríjemného partnera, voliči veľmi rýchlo pochopia, že namiesto koalície dostali len ďalšiu verziu „opozičného divadla“.

A na záver: oháňať sa pesničkou o nestabilnom HS je milé dovtedy, dokým jediný, kto rozdeľuje opozíciu na MY a (nie)MY, je práve líder opozície, ktorého ústa o stabilnej vláde spievajú snáď celý deň až noc. A robiť z neho výnimku, lebo on sa len bráni, by bolo až za horizont usvedčujúce, že mám pravdu. Lebo ako sa hovorí - výnimka potvrdzuje pravidlo. 

Majte sa pekne.