Letom pro-life svetom II.

Letom pro-life svetom II.

Na celom svete sa odohráva zápas o hodnoty, ktoré určujú podobu spoločnosti. Po prvom pokuse ponúkam svoju ďalšiu stručnú pro-life a pro-family reflexiu z posledného obdobia. Pozrieme sa do Poľska, Čile, Holandska, Štrasburgu a nakukneme do aktivít vedeckej obce.

Nedá sa začať inak ako poľským návrhom na ochranu života. Svoj pohľad som ponúkol v tomto rozhovore. Denník Postoj takisto priniesol viacero článkov, najmä tento veľmi užitočný článok. Podľa očakávania sa v mainstreamových médiách nepodarilo vyhnúť zjednodušeniam a zaužívaným šablónam. Iniciátorom a obhajcom návrhu sa ho nepodarilo dobre a presvedčivo odkomunikovať a spustila sa jednohlasná kritika. A potom nasledovala politický dôsledok – stiahnutie návrhu aj hlasmi vládnej strany, ktorá najskôr zahlasovala za v prvom čítaní. Rozumiem, že k návrhu zazneli kritické hlasy najmä k ustanoveniu umožňujúcemu trestanie žien, ale považujem za nelogické a nebezpečné, keď niektorí z toho vyvodili záver, že vlastne úplný zákaz potratov ani nie je potrebný.  Zákon, ktorý dovoľuje zabíjať nevinné ľudské bytosti je a vždy zostane nespravodlivý, a to aj v prípade, že ide iba o výnimky. V Poľsku sa dnes jedná o približne tisíc ľudských bytostí ročne. Poučenie, ktoré by sme si mohli z tejto a aj iných podobných skúseností zobrať je,  že zavedenie dôsledne spravodlivého zákona si vyžaduje vyzretú a empatickú spoločnosť, ktorá vystuží kostru zákona mäsom a svalmi empatie, dobrej organizácie, informovanosti a samozrejme účinnej pomoci. 

Zostaňme ešte chvíľku pri téme potratov, ale poďme na opačnú stranu zemegule, do Čile a do opačného garde problému. Tam totiž platí dôsledná ochrana života o akú sa usiloval vyššie spomínaný poľský návrh. Tamojšia vláda vytvára tlak, aby krajina prešla do „poľského modelu“ a boli možné výnimky. Proti návrhu za zachovanie plnej ochrany života sa postavil v krajine silno rešpektovaný hlas baníka, ktorý so svojimi 32 kolegami prežil po banskom nešťastí v roku 2010 takmer 70 dní v 700 metrovej hĺbke. Baník v otvorenom liste vyzval k rovnakej solidarite k životu počatých detí akú spoločnosť ukázala pri záchrane baníkov. Áno, tak nejako by to malo byť, žeby spoločnosť, teda my všetci, s rovnakým vypätím robila záchranné práce pre to, aby bolo zachránené každé dieťa „zavalené“ v ohrození potratom. Len také správanie spoločnosti je primerané situácii.   

V Holandsku sa napĺňa scenár „šikmej plochy“, ktorý predpovedali kritici legalizovania eutanázie v časoch, keď sa zavádzala.  S eutanáziou sa začalo z dôvodu súcitu so zomierajúcimi a neznesiteľne trpiacimi, ale začína to smerovať k tomu, že každý neproduktívny občan bude pod spoločenským tlakom svoj život ukončiť alebo mu bude život ukončený z rozhodnutia tretej osoby, ako napríklad v prípade eutanázie novorodencov a detí. V praxi to teda bude dobrovoľne nasilu. K tomuto cieľu smeruje najnovší nápad, ktorý by umožnil asistovanú samovraždu ľuďom, ktorých „ život sa naplnil“. Už dnes sa v Holandsku končí eutanáziou vyše 5500 ľudských životov, čo predstavuje takmer 4 % všetkých úmrtí. Na situácii v krajinách Beneluxu treba vidieť aj jedno pozitívum. Je dôkazom o tom, čo spôsobí zavedenie eutanázie, pričom tento dôkaz nemusíme zažívať na vlastnej koži. Vlastne v priamom prenose môžeme vidieť ako chápadlá smrtonosného životného štýlu stále viac a viac narastajú a kynožia čoraz viac obetí. Zároveň je to aj výzva pre všetkých, ktorí sú presvedčení, že život má vyšší zmysel a má zmysel o nachádzaní zmyslu života hovoriť. Lebo to zachraňuje ľudí pre sebaúctu a od predčasnej smrti.

Marek Michalčík s Markom Regnerusom, september 2016.

Veda je dnes, podobne ako politika či kultúra, priestorom, v ktorom dochádza k ovplyvňovaniu verejnosti trendovo želaným smerom. V snahe o politickú korektnosť sa napríklad niektorí vedci usilujú o dokazovanie rovnocennosti homosexuálnych vzťahov s tými heterosexuálnymi a používajú preto sadu prístupov, ktorých cieľom je interpretácia výskumov v súlade s týmto zadaním. Známy americký sociológ Mark Regnerus publikoval zaujímavý článok, v ktorom nastavuje zrkadlo svojim kritikom. Tí spochybňujú jeho výskum, z ktorého vyplýva, že najlepšie sa v živote darí deťom žijúcim v rodine založenej manželstvom jedného muža a ženy. Regnerus pomenováva niektoré metodologické a interpretačné nedostatky, ktoré jeho kritici používajú a potvrdzuje, že niet pochýb o tom, že deti potrebujú aj otca aj matku. 

A ešte jedna informácia z vedeckého sveta. Do médií sa dostala správa o tom, že u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu je zaznamenaný vyšší výskyt depresie a musia užívať antidepresíva. Opäť ďalšie potvrdenie toho, že žiť pro-life znamená žiť zdravo a šťastne.

Z Bruselu a zo Štrasburgu nám väčšinou prichádzajú zlé správy. Tentoraz nám ale zástupcovia európskych krajín v Rade Európy urobili radosť, keď odmietli rezolúciu podporujúcu surogátne materstvo. Napriek tomu je ale dnes už jasné, že pro-liferi musia rozšíriť svoj obzor aj o túto tému. Najmä vo vyspelých západných krajinách už je potrebné chrániť materstvo pred komercionalizáciou a hazardovaním s prenesením počatého dieťaťa do lona inej ženy než matky. Pričom nie je možné vylúčiť vo vzdialenejšej budúcnosti aj využívanie umelých materníc.

 Sviečka za nenarodené deti

A na záver dve pozvánky. Do 6. novembra je stále je možné zapojiť sa do aktivity 40 dní za život. A nezabudnime zapáliť v nadchádzajúcom „dušičkovom“ čase sviečku za nenarodené deti.

Foto: 1 - Zachránení čilskí baníci v roku 2010. 2 - Marek Michalčík s Markom Regnerusom, september 2016. 3 Sviečka za nenarodené deti.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo