Letom pro-life svetom II.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Letom pro-life svetom II.

Na celom svete sa odohráva zápas o hodnoty, ktoré určujú podobu spoločnosti. Po prvom pokuse ponúkam svoju ďalšiu stručnú pro-life a pro-family reflexiu z posledného obdobia. Pozrieme sa do Poľska, Čile, Holandska, Štrasburgu a nakukneme do aktivít vedeckej obce.

Nedá sa začať inak ako poľským návrhom na ochranu života. Svoj pohľad som ponúkol v tomto rozhovore. Denník Postoj takisto priniesol viacero článkov, najmä tento veľmi užitočný článok. Podľa očakávania sa v mainstreamových médiách nepodarilo vyhnúť zjednodušeniam a zaužívaným šablónam. Iniciátorom a obhajcom návrhu sa ho nepodarilo dobre a presvedčivo odkomunikovať a spustila sa jednohlasná kritika. A potom nasledovala politický dôsledok – stiahnutie návrhu aj hlasmi vládnej strany, ktorá najskôr zahlasovala za v prvom čítaní. Rozumiem, že k návrhu zazneli kritické hlasy najmä k ustanoveniu umožňujúcemu trestanie žien, ale považujem za nelogické a nebezpečné, keď niektorí z toho vyvodili záver, že vlastne úplný zákaz potratov ani nie je potrebný.  Zákon, ktorý dovoľuje zabíjať nevinné ľudské bytosti je a vždy zostane nespravodlivý, a to aj v prípade, že ide iba o výnimky. V Poľsku sa dnes jedná o približne tisíc ľudských bytostí ročne. Poučenie, ktoré by sme si mohli z tejto a aj iných podobných skúseností zobrať je,  že zavedenie dôsledne spravodlivého zákona si vyžaduje vyzretú a empatickú spoločnosť, ktorá vystuží kostru zákona mäsom a svalmi empatie, dobrej organizácie, informovanosti a samozrejme účinnej pomoci. 

Zostaňme ešte chvíľku pri téme potratov, ale poďme na opačnú stranu zemegule, do Čile a do opačného garde problému. Tam totiž platí dôsledná ochrana života o akú sa usiloval vyššie spomínaný poľský návrh. Tamojšia vláda vytvára tlak, aby krajina prešla do „poľského modelu“ a boli možné výnimky. Proti návrhu za zachovanie plnej ochrany života sa postavil v krajine silno rešpektovaný hlas baníka, ktorý so svojimi 32 kolegami prežil po banskom nešťastí v roku 2010 takmer 70 dní v 700 metrovej hĺbke. Baník v otvorenom liste vyzval k rovnakej solidarite k životu počatých detí akú spoločnosť ukázala pri záchrane baníkov. Áno, tak nejako by to malo byť, žeby spoločnosť, teda my všetci, s rovnakým vypätím robila záchranné práce pre to, aby bolo zachránené každé dieťa „zavalené“ v ohrození potratom. Len také správanie spoločnosti je primerané situácii.   

V Holandsku sa napĺňa scenár „šikmej plochy“, ktorý predpovedali kritici legalizovania eutanázie v časoch, keď sa zavádzala.  S eutanáziou sa začalo z dôvodu súcitu so zomierajúcimi a neznesiteľne trpiacimi, ale začína to smerovať k tomu, že každý neproduktívny občan bude pod spoločenským tlakom svoj život ukončiť alebo mu bude život ukončený z rozhodnutia tretej osoby, ako napríklad v prípade eutanázie novorodencov a detí. V praxi to teda bude dobrovoľne nasilu. K tomuto cieľu smeruje najnovší nápad, ktorý by umožnil asistovanú samovraždu ľuďom, ktorých „ život sa naplnil“. Už dnes sa v Holandsku končí eutanáziou vyše 5500 ľudských životov, čo predstavuje takmer 4 % všetkých úmrtí. Na situácii v krajinách Beneluxu treba vidieť aj jedno pozitívum. Je dôkazom o tom, čo spôsobí zavedenie eutanázie, pričom tento dôkaz nemusíme zažívať na vlastnej koži. Vlastne v priamom prenose môžeme vidieť ako chápadlá smrtonosného životného štýlu stále viac a viac narastajú a kynožia čoraz viac obetí. Zároveň je to aj výzva pre všetkých, ktorí sú presvedčení, že život má vyšší zmysel a má zmysel o nachádzaní zmyslu života hovoriť. Lebo to zachraňuje ľudí pre sebaúctu a od predčasnej smrti.

Marek Michalčík s Markom Regnerusom, september 2016.

Veda je dnes, podobne ako politika či kultúra, priestorom, v ktorom dochádza k ovplyvňovaniu verejnosti trendovo želaným smerom. V snahe o politickú korektnosť sa napríklad niektorí vedci usilujú o dokazovanie rovnocennosti homosexuálnych vzťahov s tými heterosexuálnymi a používajú preto sadu prístupov, ktorých cieľom je interpretácia výskumov v súlade s týmto zadaním. Známy americký sociológ Mark Regnerus publikoval zaujímavý článok, v ktorom nastavuje zrkadlo svojim kritikom. Tí spochybňujú jeho výskum, z ktorého vyplýva, že najlepšie sa v živote darí deťom žijúcim v rodine založenej manželstvom jedného muža a ženy. Regnerus pomenováva niektoré metodologické a interpretačné nedostatky, ktoré jeho kritici používajú a potvrdzuje, že niet pochýb o tom, že deti potrebujú aj otca aj matku. 

A ešte jedna informácia z vedeckého sveta. Do médií sa dostala správa o tom, že u žien, ktoré užívajú hormonálnu antikoncepciu je zaznamenaný vyšší výskyt depresie a musia užívať antidepresíva. Opäť ďalšie potvrdenie toho, že žiť pro-life znamená žiť zdravo a šťastne.

Z Bruselu a zo Štrasburgu nám väčšinou prichádzajú zlé správy. Tentoraz nám ale zástupcovia európskych krajín v Rade Európy urobili radosť, keď odmietli rezolúciu podporujúcu surogátne materstvo. Napriek tomu je ale dnes už jasné, že pro-liferi musia rozšíriť svoj obzor aj o túto tému. Najmä vo vyspelých západných krajinách už je potrebné chrániť materstvo pred komercionalizáciou a hazardovaním s prenesením počatého dieťaťa do lona inej ženy než matky. Pričom nie je možné vylúčiť vo vzdialenejšej budúcnosti aj využívanie umelých materníc.

 Sviečka za nenarodené deti

A na záver dve pozvánky. Do 6. novembra je stále je možné zapojiť sa do aktivity 40 dní za život. A nezabudnime zapáliť v nadchádzajúcom „dušičkovom“ čase sviečku za nenarodené deti.

Foto: 1 - Zachránení čilskí baníci v roku 2010. 2 - Marek Michalčík s Markom Regnerusom, september 2016. 3 Sviečka za nenarodené deti.

Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.
Čítať neskôr
Pre uloženie článku sa prihláste alebo sa ZDARMA registrujte.

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo