A papa Francesco

Pre kresťanov to je výnimočná chvíľa, keď z lodžie Baziliky sv. Petra zaznie Habemus papam.[1] V roku 2013 som to spolu s miliónmi ľudí na celom svete sledovala v živom prenose. Novozvolený pápež prijal meno na počesť svätého Františka z Assisi. Bola som šťastná. Vnútorne som cítila, že sme v dobrých rukách.

O pol dekádu neskôr v roku 2019 bol natočený film o rozhovoroch medzi pápežom Benediktom XVI. a arcibiskupom Bergogliom.[2] Tieto kritické rozhovory pojednávali najmä o dôvodoch, ktoré viedli k abdikácii Benedikta na jeho rolu hlavy rímsko-katolíckej cirkvi a akýmsi pripravovaním Bergoglia na to, aby sa stal novým pápežom. Tento film nebol gýčovou reprezentáciou Cirkvi, s akou sa často stretáme najmä slovenskej kinematografii. Naopak, bol to inteligentný a triezvy náhľad do diania najvyššie postaveného predstaviteľa Ježiša Krista na Zemi.

V roku 2021 navštívil pápež František Slovensko a počas jeho púte tu strávil štyri dni. V týchto chvíľach spomínam na pápežove kázne, ktoré odzneli na viacerých významných miestach. Kázeň v Šaštíne som počúvala ako účastníčka svätej omše. Rozprával dokonalou taliančinou aj napriek jeho argentínskemu pôvodu. Bola som dojatá. Každé slovo, každá veta pre mňa znamenali niečo neopísateľné. Hovoril zrozumiteľne. Bol to pre mňa jeden z najväčších duchovných zážitkov, aké som kedy zažila.

Zaujímavé a hlboké posolstvá odzneli v jeho príhovore i kňazom, seminaristom a katechétom v Dóme sv. Martina. Dohováral im, aby viedli krátke homílie so zrozumiteľným odkazom. „Kázeň zvyčajne nemá ísť cez desať minút. Ľudia po ôsmich minútach strácajú pozornosť“, primínal im. Pápežov profesor homiletiky ho kedysi učil, že: „kázeň by mala byť celistvá a mala mať myšlienku, obraz a pocit“, pretože ľudia musia pochopiť danú myšlienku, musia si predstaviť k nej obraz a niečo v nich musí vyvolať emóciu. Pápež František bol nielen úžasný rečník, ale i školiteľ rečníctva. Pretože rozumel ľuďom.

Kňazom prípomínal, aby sa vracali z pokušení falošného pokoja. Aby sa nestali rigidným a zatvoreným miestom bez vnútornej slobody v rámci Cirkvi, kde majú všetci myslieť rovnako a slepo poslúchať. Vyzval ich, aby sa nebáli formovať ľudí tak, aby mali slobodný a zrelý vzťah k Bohu. Ako podotkol: „Aj napriek tomu, že budeme mať pocit, že nemáme všetko pod kontrolou a strácame silu a autoritu. Kristova cirkvev nechce ovládať svedomie. Chce byť fontánou nádeje v živote ľudí.“[3]

Pápeža Františka vnímam ako duchovného lídra, ktorý priblížil kresťanstvo k jednoduchosti v tom najlepšom zmysle slova – „v jednom duchu“. Bol neoceniteľným a nenahraditeľným. Bude mi veľmi chýbať. Verím, že v nebi nad nami bdie a stále sa na nás usmieva. Svätý otec, ďakujem Vám za všetko.

Odpočinutie večné, daj mu Pane, a svetlo večné nech mu svieti. Requiescat in pace.