Máme radi mimovládky...alebo nie?

Neziskové organizácie, kde mnohokrát do nich dávajú ľudia aj z toho posledného sa asi v poslednej dobe za hlavu chytajú, keď vidia, ako rád ich tento štát má. "Boj" proti politickej angažovanosti týchto organizácií sa totiž rozhodla táto banánová republika vyriešiť takým spôsobom, že po novom (zákon o neziskových organizáciach schválilo 76 poslancov) budú musieť neziskovky vypĺňať ich počet členov pre monitoring vlády a po každom stretnutí s politikom (hoci aj miestnym poslancom) vypísať byrokraciu o tom, že nejaké také stretnutie sa uskutočnilo. Pretože Matúša Šutaja Eštoka zaujíma, ako, kedy a s kým sa vidíte. Hoci by to bola aj obyčajná kamarátska káva. Po novom tak neziskovky, ktoré v mnohom nahrádzajú štát a najmä tam, kde zlyháva, dostanú opäť raz obrovskú kopu byrokracie, s ktorou sa budú musieť babrať od nevidím do nevidím. Už len založenie jednej si žiadá mnoho, ale čo už, keď nám idú preč preferencie, sťažíme životy iným a ideme na lov politických bodov. 

Ono by to bolo všetko na túto vládu v poriadku, ak by popri tom sa nepremával za ich pomoci trestne stíhaný extrémista po budove NRSR. Aby sa tam totiž dostal, musel ho niekto z vládnej koalície doniesť. Sám dôjsť nemohol. A je to presne ten extrémista, ktorého vládnym špeciálom si doniesla vláda na Slovensko (jedna taká cesta stojí bežný byt na východe Slovenska), poskytla mu bývanie a ktorému podpredseda vlády robí advokáta. Tomu extrémistovi, ktorý nebohému profesorovi Krčmérymu nadával do tučnej, upotenej a tlstej svine, ktorá má skapať. Hajlujúci extrémista, ktorý počas iba jedného videa stihol dourážať snád polku republiky, ktorú chcel žeravými kotúčmi trestať za jeho vymyslené hlúposti. V takej krajine žijeme. 

Čiže nie extrémizmus je to, proti čomu sa má bojovať. Nie neprávom zverejňované osobné údaje lekárov, policajtov a podobne. Nie nadávanie odborníkom do všetkých možných smerov. Ale neziskové organizácie a ľudia, ktorí pomáhajú (mnohokrát melú z toho posledného a robia to, čo by vo vyspelej krajine robil štát) sú triednym nepriateľom štátu. 

Čiže nie uľahčovanie práce tým, ktorí by to mnohokrát vôbec nemuseli robiť, ale zbytočná byrokracia krížom krážom a pritom skutočný problém je priamo pod nosom. 

A ja sa vážne čudujem, že sa za takéto zverstvá vôbec nehanbia. 

______________________

Foto: sme.sk