100 dní Hlinu

„Vyzerá to dobre“ zvykol v poslednom čase hovoriť A. Hlina pri rôznych vnútrostraníckych stretnutiach a myslím, že tým vystihol mnoho z reality. Dobre znamená na trojku, teda niečo v strede päť úrovňovej škály. Teda ani dobre, ani zle, alebo aj dobre, aj zle.

V dobrej spoločnosti sa vždy začína pozitívami, tak začneme aj my. Asi najdôležitejšie sa mi javí skutočnosť, že napriek tomu, že KDH je mimo parlamentu, Hlina dokázal byť zaujímavý pre médiá. To je skutočne jeho obrovský vklad pre hnutie. Iste, toto hľadisko nie je jediné, ale v politike patrí k tým najdôležitejším.

Zvolením Hlinu vyslalo KDH jeden obrovský signál zmeny. Hlina sa totiž takmer v ničom nepodobá nielen svojmu predchodcovi, ale všetkým svojim predchodcom. KDH takýto signál potrebovalo, Hlina ho nemusel deklarovať, on sám zmenu stelesňuje.

Hlina priniesol do rétoriky kresťanských demokratov stručnosť, jasnosť, ľudovosť. Opäť veľký rozdiel oproti doterajšej skúsenosti s KDH. Ale toto by stále nestačilo, keby zostalo iba pri nejakom performance predsedu. Hlina sa za posledných 100 dní ukázal ako obrovský pracant, ktorý je stále na cestách, stále sa stretáva s ľuďmi, veľa sa pýta, veľa vstrebáva a je na ňom vidieť úsilie nielen o zmenu hnutia, ale aj o zmenu vlastnú. Hlina tým napĺňa svoj sľub, ktorým si získal delegátov snemu, že bude tvrdo pracovať a prinesie do hnutia drajv. Áno, toto je na jeho výkone za posledné mesiace splnené do bodky.

Prečo potom ešte nie je jasné, že „KDH to dá“?

Hlina vstupoval do zápasu o predsednícku stoličku s obrovským hendikepom neznalosti hnutia a jeho neznalosti hnutím. Preto ani nie je možné, aby za 100 dní prebehla medzi ním a hnutím taká difúzia, ktorá by znamenala vzájomné úplné prijatie a akceptovanie. Alojz Hlina, napriek tomu, že získal na sneme legislatívnu autoritu, o svoju prirodzenú autoritu musí zápasiť.

Nový predseda zatiaľ neprišiel so žiadnou veľkou témou. Svojimi výstupmi sa skôr zaradil do šíku opozičných strán a pridal sa k štekaniu na koalíciu. To je ale na politický zázrak, o ktorý sa KDH pokúša, trošku málo. Stále sa ešte nevymanil z imidžu akéhosi „druhého Matoviča“, pričom ale v konzervatívnom spektre elektorátu je hlad skôr po serióznych a silných témach a predvídateľnej, slušnej a odborne podkutej politike s dobrým programom a presvedčivou komunikáciou.

Napriek tomu, že je na Hlinovi vidieť obrovská snaha sa meniť, jeho slovník a slabšia schopnosť argumentácie v hodnotových témach, na ktoré sú kresťania háklivý, potrebuje ešte nejaký čas na dozretie. Jeho bonmoty sú síce zaujímavé, ale nie vždy príťažlivé pre potenciálnych voličov. V tomto je serióznemu politikovi Hlinovi stále prekážkou Hlina občiansky aktivista a sanquinický extrovert.

Aký je môj záverečný pocit? Dobrý, podmienený viacerými „ak“. Myslím si, že ak Hlina dokáže pokračovať v nastavenom tempe a snahe o  vlastnú zmenu, ak bude trpezlivo zvládať pnutia interného prostredia v hnutí, ak zapracuje na serióznej politickej stratégii a  podarí sa mu vniknúť do typických konzervatívnych hodnotových tém a v neposlednom rade ak nepríde nejaký iný uveriteľný projekt z externého prostredia, bude KDH na najlepšej ceste k rastu preferencií.  

PS: Chcem dať do pozornosti aj článok Ivana Šimka s takmer identickým názvom, ktorý asi vznikal tiež v posledných dňoch. Napokon som sa rozhodol ponechať pôvodný názov môjho blogu, pretože vystihuje obsah a skutočne ide o podobnosť čisto náhodnú.