Nakoniec vždy rozhodne demografia

Nakoniec vždy rozhodne demografia

Vo štvrtok 15. septembra som bol na Národnej púti v Šaštíne. Po svätej omši som mal možnosť osobne si pohovoriť s košickým arcibiskupom, otcom Bernardom Boberom. Úprimne som mu poďakoval za jeho kázeň. Osobitne ma z nej oslovila veta: „V konečnom dôsledku nakoniec vždy rozhodne demografia!“

Nie je žiadnou novinkou, že Slovensko vymiera. Podľa správy OSN klesne počet našich obyvateľov do konca storočia na 3,7 milióna a výrazne stúpne vekový priemer. Do popredia pôjdu iné krajiny a Slovensko sa bude prepadať do úzadia. Teda ak sa nič nezmení.

V podobnom duchu sa nesie aj minuloročná správa Rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Ta vystríha, že „ak sa neprijmú nové opatrenia, do 15 rokov môže čeliť Slovensko otázke bankrotu. Demografický výhľad na Slovensku je taký zlý, že keď sa pri dnešnom nastavení politík neprijmú žiadne nové opatrenia, verejné financie nezachráni ani priaznivý vietor do plachiet ekonomiky.“ Jej autori konštatujú, že „dnešné nastavenie politík je také, že súčasná generácia dostáva veľký benefit na úkor budúcich generácií.“

 

Luxus, ktorý si nemôžeme dovoliť

Trend nemať deti alebo mať ich menej než je potrebné na zdravý rozvoj populácie, je luxus, ktorý si Slovensko ani žiadna iná krajina nemôže dovoliť. Tento nezdravý trend je potrebné zvrátiť! Som presvedčený, že je to možné. Vyžaduje si to však odvahu urobiť strategické rozhodnutia a ochotu byť pripraveným investovať do budúcnosti Slovenska a zaplatiť cenu, ktorú to stojí.

Kto chce, hľadá spôsoby, kto nechce, hľadá dôvody. Keď rozprávam s ľuďmi o veľkodušnosti v rodičovstve, niektorí sa ospravedlňujú: „Tebe sa o tom ľahko hovorí, keď si poslanec!“

S Martuškou máme štyri deti – od prváčky na základnej škole až po tretiaka na gymnáziu. Keď som vstupoval do politiky, naša najmladšia dcérka mala dva roky. Keď sa narodila, ani vo sne sme netušili, že budem niekedy poslancom. Od skončenia vysokej školy až do odchodu do parlamentu som bol učiteľom. Z tých pätnástich rokov bola manželka dvanásť rokov na materskej. Ak teda niekto hovorí o ekonomických ťažkostiach v súvislostiach s viacdetnou rodinou, viem veľmi dobre o čom hovorí!

Štyri deti sme chceli. A radi prijmeme každé ďalšie. Lebo veríme a máme skúsenosť, že deti sú požehnaním. Samozrejme, je slobodným rozhodnutím každého páru, koľko chce mať detí. V tomto nemožno nikoho nútiť ani moralizovať. Pre krajinu je však problém, keď dominuje trend „žiadne, resp. jedno, maximálne dve.“

 

Tri, štyri, ...

Jedného dňa som bol navštíviť svojich rodičov. Na schodoch som stretol pani susedu, ktorá bývala celý život v tom istom paneláku a poznala ma od troch rokov. Trocha nostalgických spomienok, pár láskavých slov. Pýta sa ma: „No a ako si žiješ? Čo rodinka?“ Odpovedám: „Ďakujem. Veľmi dobre. Čakáme tretie.“ Srdečne mi zablahoželala, potom stíchla a vážne dodala: „Ale už by hádam stačilo, nie?“

Slovensko má problém. Tí, ktorí tvrdia, že manželstvo a rodičovstvo je súkromná záležitosť, sa veľmi mýlia. Manželstvo a rodičovstvo je určite vec vysoko osobná, zároveň sa však dotýka celej spoločnosti. Pre krajinu je nevyhnutné, aby ľudia mali deti. Nie, netreba nikoho nútiť, ani vymýšľať nejaké umelé programy na zvyšovanie pôrodnosti. Treba rešpektovať a podporovať slobodu mať deti. Prieskumy hovoria, že ľudia prirodzene túžia mať viacej deti než nakoniec v skutočnosti majú. Nech môže mať každý toľko detí, koľko sa slobodne rozhodne mať/prijať. Nech je však považované za normálne, bežné a chvályhodné, keď majú zodpovední, usilovne pracujúci ľudia tri štyri deti.

Štúdie hovoria, že pre krajinu s prírodným reliéfom, aký ma Slovensko, je optimálna hustota obyvateľstva 130 obyvateľov na kilometer štvorcový. Dnes má Slovensko hustotu 110. Chýba nám teda zhruba asi milión ľudí! Pre porovnanie, Švajčiarsko je ešte hornatejšie ako my a má aj o čosi menšiu rozlohu. Má však vyše sedem miliónov obyvateľov a hustotu viac ako 180 obyvateľov na kilometer štvorcový. O kvalite života vo Švajčiarsku málokto pochybuje. Mimochodom, Česká republika má hustotu 133.

Pre Slovensko je to kľúčové. Môžeme riešiť ekonomiku, školstvo, zdravotníctvo, dôchodky, imigrantov, bezpečnosť, zahraničné vzťahy – „v konečnom dôsledku nakoniec vždy rozhodne demografia.“ Ak sa pozrieme na vládny program, ten sa tejto téme prakticky nevenuje. Aby som ale bol spravodlivý, demografii sa dostatočne nevenovala žiadna ponovembrová vláda. Najmä ak sa pozrieme na výsledky. Zdá sa, že posledný, za koho sa prijali účinné opatrenia, bol Husák!

 

Berieme si ju za svoju

Spolu s kolegami z poslaneckého klubu pokladáme túto tému za skutočnú prioritu číslo jedna a berieme si ju za svoju. Leto sme okrem stretávania sa s ľuďmi dobre využili najmä na štúdium a prácu v tejto oblasti. Výborným východiskom je pre nás volebný program OĽANO v časti Rodinná politika. Budeme sa jej dlhodobo, komplexne a vytrvalo venovať.

Prichádzame s konkrétnymi prorodinnými riešeniami. Na septembrovej schôdzi naše kolegyne predložili prvý balík opatrení v prospech rodín. Jedným z nich je aj zvýšenie daňového bonusu na dieťa na dvojnásobok. Mne osobne sa daňový bonus ako nástroj prorodinnej politiky veľmi páči. Nejde totiž o nejakú sociálnu dávku („dajte viac“), ale o úľavu na daniach pre pracujúcich rodičov („zoberte menej“). Medzi sociálnou a rodinnou politikou je totiž veľký rozdiel. Dalo by sa povedať, že je medzi nimi nepriama úmera. Čím viac investujeme do rodinnej politiky, tým menej musíme investovať do sociálnej. A ak máte pocit, že štyridsať eur mesačne na dieťa je pre štát priveľa, skúste sa pozrieť do susedných krajín, ktoré si už uvedomili, že demografia je skutočne kľúčová a začali razantne konať. Napríklad v Poľsku začali poskytovať na druhé a každé ďalšie dieťa mesačnú podporu 500 zlotých (115 eur).

Politikou budúcnosti je totiž práve rodinná politika.

 

 

Pozrieť diskusiu

Fungujeme vďaka finančnej podpore našich čitateľov a pravidelných podporovateľov. Ďakujeme.

Podporte nás aj vy, aby sme vám mohli priniesť ďalšie kvalitné články.

Podporiť pravidelnou sumou Podporiť jednorazovo